Ulož si exil.sk: medzi svoje obľúbené ako domovskú stránku
perom exiláka  |  život v exile  |  komunita exilákov  |  spravodajstvo  |  o nás
Aj slnko kráča na Západ - 1.časť
Sme ako figúrky na poličke. Tam vo vnútri sme večnými deťmi, rozmaznaní príbehmi z rozprávok veriacimi v spravodlivosť. Mnohí z nás, vezmúc si to najmilšie so sebou, sme uviazali posledný neskutočný uzlíček na batôžku nádejí a vykročili do tmy. Nič nie je zadarmo, i za odvahu sa platí. Konečný súčet často robí naše vlastné svedomie... A o tomto je môj príbeh.
Páči sa ti príbeh "Aj slnko kráča na západ"? Kúp si ho v knižnej podobe!
Zoznam distribútorov knihy nájdeš na stránke vydavateľstva ENIGMA - klikni TU!
reklama

Noc bola jasná, príjemne chladivá a ja som sa rozhodla schladiť si hlavu i nervy na balkóne hotela. Zapálila som si trasúcimi rukami cigaretu a len tak nečinne som hľadela na utíchajúci život z výšky piateho poschodia. Bolo už okolo jednej po polnoci. Možno som dúfala, že pokoj noci dokáže utíšiť moje šialené myšlienky svojim neodvratným postupom. Skupinka podnapitých a hádajúcich sa ľudí sa pomaly približovala smerom k hotelu. Zrazu sa jeden z nich rozbehol za osamelo sa ponáhľajúcim mladým mužom dosť tmavej pleti. Vrhol sa na neho, krik, trma-vrma a muž sa rúti na zem. Skupinka sa za rámusu rozbehla na všetky strany, zrazu nastalo ticho akoby život vymrel. Muž nehybne leží roztiahutý na zemi a krv nástojčivo presakuje bieľu košeľu.

Bože, prečo ma takto skúšaš? Chcela som iba trošku pokoja. Vôbec som nepotrebovala takéto vyvrcholenie dnešného dňa. Čo mám robiť, veď ten človek tam bez pomoci umrie! Nemôžem si dovoliť byť svedkom toho čo sa práve udialo, ja musím ráno odísť. Ďaleko. Za slobodou, novým životom. Vďaka bohu sanitka znie niekde v diaľke. Dúfam, že smeruje sem. Tušila som, že som nebola jediným svedkom. Trasúc sa na celom tele začala som pociťovať úľavu. Desím sa násilia. Nazrela som do izby. Naša stredná dcérka oddychovala pravidelne, teplota klesla na tridsaťsedem a pol a ona pokojne spala vyčerpaná horúčkou i udalosťami vďaka jej extrémne vnímavému pozorovaciemu talentu. Nikdy jej nič neušlo. Nehovorila o tom okamžite. Ohúrila nás keď sme to najmenej čakali a na plné ústa vydala svedectvo svojej inteligencie. Nemala rada nevyriešené záhady. Vždy sa vypátrala odpovedí. Ako? Nikto nemal tušenia. Po rokoch, keď sme spomínali niektoré udalosti so samozrejmosťou jej vlastnou zahlásila: "ja som to vedela, ale myslela som si, že bude lepšie ak budem držať jazyk za zubami a tváriť sa ako nevinné dieťa". Boli sme iba desať kilometrov od vlasti v cudzej krajine, ktorá nám nebola až taká cudzia. Obaja sme hovorili jej jazykom, poznali kultúru, mnohokrát navštívili a našli zaľúbenie.

Dnešej noci naša návšteva bola všetko iné len nie príjemná dovolenka. Boli sme na úteku a dúfali, že to nikto nezbadá. Môj manžel, naše tri dcérky a ja sme utekali na západ. V každom prípade ma upokojoval pocit, že sme za čiarou i keď to bol iba prvý žalostný krok. Prudko ma myklo zľaknúc sa tieňa. Môj manžel po márnej snahe zaspať si prišiel uľaviť s cigaretou.

"Nevieš spať zlatko? " : prihováram sa mu.

"Nie, stále myslím na to čo sa stalo s Kelovcami, kde sú, či ich chytili,čo s nimi urobili, či nás neprezradili a teraz sa bojím, že polícia zaklope na dvere…" : vychrlil to zo seba a viditelne sa mu uľavilo.

"Stále myslím na včerajšok, keď sme sa posledný raz definitívne dohodli čo a ako urobíme". Odmlčal sa a potichu poťahoval silné dúšky cigarety.

Predchádzajúci večer sme sa "definitívne" dohodli na presnom pláne. Dnes ráno sa dorútili o pol desiatej a akýsi vystrašení, spanikárení vyhlásili: " už tu nemôžeme byť ani hodinu dlhšie, kadečo sa povráva, sme podozriví, my už ideme."

Mleli jeden cez druhého. I napriek nečakanej zmene dohodli sme sa na určitých detailoch: ktorý prechod použijú na prekročenie hraníc, kde sa ubytujú, že o jednej zavolajú ako to prebehlo a napokon kde sa stretneme a o koľkej. Takže sa uvidíme o desiatej večer na parkovisku za železničným priecestím, presnejšie za suvenírovým obchodíkom. Obe rodiny tam máme čakať na osobu, ktorá nám prenesie dôležité dokumenty, peniaze, valuty, i cennosti cenné iba nám samým.

"Laci, ale uvedom si, že je najlepši čas ísť večer po šiestej, tak to bolo naplánované a tak to malo byť" : snažím sa ho posledným argumentom odhovoriť. To som nepovedala, že mám z toho veľmi, veľmi zlý pocit. Prekliate predtuchy, prečo sa mi musia zavŕtať stále do hlavy. Nie dosť, že mám strach o vlastnú rodinu, teraz sa mám obávať ešte i o nich. Bolo by to iné keby sme išli spolu. Eva bola hysterická a to nemám rada. Vtedy rozum nefunguje racionálne a to si predsa nemôžeme dovoliť.

"Ukľudni sa" : hovorím jej, " lebo každý vidí na tebe, že niečo nie je v poriadku".

"Tebe sa ľahko hovorí" : odvrkla príkro. To hej, ja to mám na ružiach ustlané. Celú noc som dávala obklady Siske, lebo mala vyše štyridsať horúčku. Volali sme pohotovosť a lekárka sa veľmi čudovala prečo sme u svokrovcov... Vyhovorili sme sa, že sme už boli na Tuhári ako každé leto a doma nič nemáme nakúpené. Vôbec som na to nepočítala, že daktoré dieťa ochorie. Bože, chcel sii mi dať poslednú šancu zostať doma? Odpusť, nepochopila som ju. Som snáď vinná? Ak áno viem, že si to odpykám. Nikdy som nedostala nič zadarmo. Vždy som si to musela sakramentsky zaslúžiť, oddrhnúť či vytrpezlivieť. Avšak málokedy som nedosiahla čo som si zaumienila. Málokedy.

Odišli. Dívala som sa za nimi, kým mi nezmizli v zákrute. Pán Boh im pomáhaj, myslím si. Ale či im pomôže keď v neho neveria? Popakovala som svoje rozrušenie na dno srdca a snažila sa sústrediť na dôležité veci, ktoré som musela urobiť predtým, ako dám konečné zbohom mojej drahej domovine. Aké je to ťažké...

Rozhodla som sa pre nákupy. Tie však neboli tak dôležité ako to, že som chcela dať tiché zbohom tým čo mi boli milí, zbohom uličkám, budovám, snom mladosti. Áno posledné zbohom mladosti. Zbohom, moje drahé SLOVENSKO. Cítim sa ako zradca. Ale nechcem zradiť svoje deti a ich budúcnosť. Nezrádzam? Tatko, keby si žil možno by si mi lepšie poradil. Ty si neušiel. Zostal si a zomrel dvadsaťdeväťročný, tvoj kamarát ušiel a žije. Ja nechcem podstúpiť takéto obete. Máme len jediný život, nechcem ho vyplytvať márnym čakaním, ani žobrať o láskavosť. Mám rada veci a konanie priame. Tažko sa podriaďujem niečomu v čo neverím. Chcem zostať sama sebou a to isté chcem pre svoje deti. Je to hriech? Pevne verím, že nikto nemá právo rozhodnúť čím budú moje deti, iba ony samé. Bez ohľadu na to či veria, alebo nie vo všeobecne uznávanú doktrínu. Boli sme obdarení rozumom, svojim vlastným. Chcelo sa mi kričať, už vás neuvidím, odchádzam. Nesmierne to bolí.

Ako vo sne som sa vrátila domov, stískajúc Barbie bábiku pre Mimi. Otec sedel v kuchyni, popíjal kávu a fajčil ako starý indián. Hrýzol si do pery očným zubom, stredným prstom si podopieral líce čo mu skrčilo kožu okolo oka a po čase sa jednoducho odmietla vrátiť do pôvodneho stavu. V tých vráskach boli ukryté všetky márne túžby a dumanie o vlastných snoch a o vlastnom malom podničku. Aj meno mal už roky nahotovené:TIP-TOP BISTRO. Iba jeho drahé vnúčatká ho vedeli vytrhnúť z jeho sveta. Strašne sa vyžíval v ich huncútstvach a vedel ich donekonečna napodobňovať a opakovať.

Pustila som sa do prípravy obeda. Posledného. Starenečka moja mi vždy hovorili "s plným žaúdkem sa lepší myslí dzíťa moja, šecko sa ti lepší podarí, rybínko".

Nikto nemal chýrnu chuť do jedla, každý bol napätý do najvyššej miery. Najstaršia dcérka prežívala nevinnú prvú lásku už tri týždne. Pukalo mi srdce. Jej prvý bozk vychladne, aby bol prvý i jediný na ako dlho? Vedela čo sa deje a taká bola statočná... Bude ma za to nenávidieť? Posledná spoločná káva. Otec dnes nešiel poobede spať ako bolo jeho zvykom. Nevedel by sa donútiť, alebo sa nechcel olúpiť ani o minútku byť ešte s nami? Kelovci mali o jednej volať!!! Už je pol tretej. čo sa pre boha deje? Zabudli od radosti, že sú už za čiarou? že by auto? Telefón zvoní... Utekám. To je manželova sestra. "Čo robíte?" znie každodenná banálna otázka. Snažím sa nenútene odpovedať, ako by sa nechumelilo.

"Jedli sme, pijeme kávu." "Povedzte mame nech ma zavolá keď príde z roboty". "Dobre, tak ahoj moja zlatá maj sa dobre," pridám zo srdca, ale už počujem len ahoj. Položila. Zložila som i ja a zaliali ma slzy. V hale bola príjemná a chladná atmosféra, veľmi vhodná pre moje červené oči. Kufor stál vyzývavo v pozore a pripomínal mi čo sa tu deje. Nové a teplé deky, tašky nemo pripravené k odchodu. Všetko pripravené a telefonát nikde!

"Čo budeme robiť?" : prichádza môj Henri do haly šepkajúc.

"Vieš o nejakých iných možnostiach? Nemáme byt, nábytok, všetko sme predali, takže nám ostáva dokončiť čo sme začali." Obaja vieme, že odteraz sa môžeme spoliehať iba jeden na druhého. Kelovci to zbabrali, hneď na začiatku. Vôbec to tak nemalo byť. Celý rok plánovania! A teraz, improvizovať hneď od prvého dňa. Od prvej minúty. Tak toto je horor.

Obaja sme vedeli, že musíme odísť kým príde jeho mama. Nechceli sme jej to urobiť ešte ťažším. Mala už tušenie, že sa niečo chystá, ale možno nechcela uveriť, že by sme boli schopní odísť z republiky. I apuka, starý otec manželov prišiel, akoby ho nutkalo niečo, že nás musí vidieť. Strašne rád nás videl. I my jeho. Každý ho mal rád, každý ho uznával. Výborný muzikant. Posledné objatia a bozky. Navždy. On to tuší. Je čas ísť.

Panické pakovanie do auta. Ešte deky. Nie, všetkých päť nemôžeme zobrať, vyzerá to podozrivo. Veď je leto 3.júla 1987. Dve necháme u anyuky. Posledné objatie s otcom, posledné ponaučenie, slzy. On plače. Taký tvrdý človek . Ja nemôžem plakať. Nesmiem vydesiť moje deti, musím byť silná. Snažím sa rýchlo pregľgať. Pomáha to. Norbi sa vonku lúči s Ejou pri aute. On je posledný s kým sa lúčime. Vie, že odchádzame na štyri-päť dní do Maďarska. Ideme sa kúpať do Egru. Je trištvrte na šesť. Vyrážame podľa plánu, toho pôvodneho. Bez Kelovcov... Posledný okruh hlavnou ulicou a tam na konci kráča anyuka. Minieme ju, nezbadala nás a ja hľadím za ňou kým sa mi nestratí v dohľade. Napätie nepoľavuje. Niečo je za nami; definitívne rozhodnutia, boľavé lúčenie. Ako to dopadne na hranici? Táto otázka visí nad nami ako gilotína. Strašný pocit.

"Kto vie čo je s Kelovcami?" , zase tá istá otázka trápi Henriho. Neodpovedám. Kto vie kto je v tomto momente silnejší. Pripravujem pasy a modlím sa. Pane Bože, prosím ťa nedovoľ aby colník otvoril pasy uprostred a videl naše potmehútsky získané víza do Rakúska a Nemecka. Prosím ťa nedopusť to. Medzi modlidbou som sa viackrát nahla dozadu a chytila Siske čielko. Nemá horúčku. Od večera berie penicilín a dúfala som, že chytro zaberie. Sladká nevedomosť. Veď to mohlo byť čokoľvek veľmi vážne. No veď nie sme v africkej púšti. Lekári sú všade a pomôžu bezplatne v každej socialistickej krajine.


Prečítaj si 2.časť príbehu - tu »

Páči sa ti príbeh "Aj slnko kráča na západ"? Kúp si ho v knižnej podobe!
Zoznam distribútorov knihy nájdeš na stránke vydavateľstva ENIGMA - klikni TU!


Reakcie čitateľov
A to je co? - eva (9.1.2005 o 4:09)
Naco je toto komu dobre?
Odkaz Eve - Ivan (9.1.2005 o 12:44)
Mila Eva, neviem, ci si mala moznost sama na vlastnej kozi prezit utrapy doby, v ktorej sa tento pribeh odohrava... Vaz si to, ze dnes sa mozes slobodne rozhodnut kde a ako budes zit bez toho aby si musela trpiet ty a tvoji blizki!
Dobre autenticke prispevky! - lubos (9.1.2005 o 14:09)
Clanky su dobre, prave take s akymi by sa mali oboznamit mladi na Slovensku co si na socik nepamataju... Aj ja som bol za kopeckami a dokonca aj nazad pred nejakymi dvadsiatimi rokmi, o prechodoch by sa dali pisat romany...
Zaujimave,ale literarne o nicom. - pamatnik (10.1.2005 o 1:23)
Aj ja som sa pokusal 3x dostat za kopecky,ale vzdy ma niekto udal, nakoniec mi zobrali pas,ale nevypisujem o toma ani tom ako ma mlatili. Ked konecne padli hranice a nepodarilo sa mi nic zmenit nakoniec som odisiel, lebo ti co ma mlatili a ti co im davali rozkazy doeraz vladnu. Estika pise o zaujimavych veciach, citat sa to da iba raz. Jej sa podarilo ujst a hoci to mala tazke, nemusela sediet v base a znasat bitku. Nemusela zazit ani na ten bordel,co u nas zavladol po r. 1989. Mnohi ludia co su na Slovensku zazivaju ovela vacsie horory ako Estika(mafia co vypichuje obetiam za ziva oci, podvizivene deti, hladove doliny, choroby a politici)
Podakovanie - Estika (10.1.2005 o 1:51)
Uprimne Vam vsetkym dakujem za Vase pripomienky (aj tie negativne) a som Vam vdacna za precitanie. Kazdy sa na dianie okolo seba pozera inak, mate na to plne pravo.
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - jana g. (12.1.2005 o 13:12)
odkaz eve, s tebou sa neda debatovat. staci si precitat tvoje prispevky v debate o domorodcoch. naco to citas?dnes nie je problem ist tam, kde si myslis, ze ti bude lepsie. to bolo kedysi. a uz len ten, kto ma na to odvahu, si zasluzi byt tam, kde chce. je rozdiel utiect sam, a utiect s rodinou o ktoru sa musis starat. ja, keby sme este nahodou zili v sociku, alebo pred 89 som vedela a bola uz plnoleta a pocula chvaly na zapad, urcite by som tiez hladala sposob ako zdrhnut. estika, treti diel nejako meska.
pis Estika - mlady clovek (12.1.2005 o 18:48)
Estika je to v kazdom pripade zaujimave. Asi ti je za Slovenskom smutno, ked ta nachadzam v kazdom fore. To ze si utiekla je obdivuhodne, doba sa ale zmenila a ludi zo Slovenska viac zaujima ako sa dostat von teraz. Nie ako turista, ale emigrant, ktory ma pracu a ma sa dobre. Slovensko z ktoreho si odchadzala sa zmenilo. Ludia zistili,ze byt svina sa vyplaca, preto si davaj na Slovakov pozor.
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - jana g. (13.1.2005 o 14:15)
esterka, mozem sa nieco opytat? co si robila na slovensku pred emigraciou?myslim tym, aku skolu, povolanie a socialne zazemie si mala. zaujima ma to z toho dovodu, pretoze co poznam emigrantov tu v nemecku, mali na slovensku alebo v cechach skoncenu vysoku skolu, niektori aj dve, tak ma to zaujima. ak nechces, odpovedat nemusis, ak je to prilis sukromne alebo haklive. dik. jana
pre Janu - Estika (13.1.2005 o 21:20)
Janka, obaja sme viedli rekreacne stredisko poslednych pat rokov pred odchodom. Zboznovali sme tu pracu a nikto tam nedosiahol tolko co my. Po dvoch rokoch, tolko to trvalo urobit radikalne zmeny, sme boli vyhodnoteni ako najlepsie relreacne stredisko v rezorte a odvtedy sme si ten statut udrzali. Vyvijali na nas tlaky vstupit do strany (veduca funkcia) manzel im na to odpovedal: "radsej budem spat doma na gauci ako na schodzi" a myslel si, ze je vtipny. Nas pokus o vysoku skolu bol zamietnuty v roku 1986: nie je v zaujme podniku! Az generacii nasich deti v tom nic nebrani. Aj tu sme dosiahli 18 oceneni v gastronomii, hadam by sme sa mali zamerat viac na zbohatnutie, aby sme boli "in", ale vyzera to, ze nam to nehrozi. Obycajny zivot v kruhu rodiny nam akosi viac vyhovuje a poskytuje pevnu podu pod nohami.
Pre: mlady clovek - Estika (13.1.2005 o 21:43)
Ano, mas pravdu, je mi smutno. A nielen mne. Ja vsak nebudem nic predstierat. Na Slovensku som zila 33 rokov a to sa len tak vymazat neda. Ani nechcem! Neutekala som od svojich blizkych, ani od rodnej krajiny. Nikdy to nebudem zlucovat dokopy. Vlada je pominutelna, rodna krajina zostava. Byt svinou ako pises je nesmierne tazke ak to nemas zakodovane v genoch. Skoda casu. Presvedcila som sa, ze maju sice peniaze, ale v pohode a v pocite stastia ma asi nikdy nedobehnu. Kazdy mame svoju zivotnu filozofiu a netreba ju znasilnovat. Cim skor to kazdy z nas zisti, o to skorej dokazeme zit naplno. Slovaci su moji rodni bratia a sestry, na tom nemienim nic menit. Vzdy som mala pocit, ze moj pohar je dopoly plny, nie opacne. Som optimista a vyhovuje mi to.
Estike... - mlady clovek (14.1.2005 o 15:17)
...viem utiekla si pred komunistami a spolupracujucou mlciacou vacsinou(co boli minimalne 2/3 tvojich rodnych bratov a sestier, ako ich nazyvas) Vlada Meciarov, Bilakovych zatov,Gasparkov, Slintosov, Flinstonov a Banasov je na Slovensku vecna, pokial budu nasi rodni bratia a sestry iba tupo manipulovatelnym a casto pasivnym davom. Neviem, ci ti dobre rozumiem, ale z tvojej definicie,ze zlo je zakodovane v genoch by mal radost aj dr. Mengele. To neznie velmi optimisticky. :-) Take it easy. Ja ti rozumiem. Pis dalej, je to faktograficky zaujimave, i ked si z literarneho hladiska myslim,ze strudlu robis urcite ovela lepsiu. Ale to je iba moj nazor a nechcem ta znechucovat. Vsetko dobre a nemaj my za zle moju pichlavost - to vies mlady clovek.
pre mlady clovek - Estika (14.1.2005 o 18:46)
Ty si napisal, ze ludia zistili:byt svinou sa vyplaca. Nie vsetci, vacsina este stale zije poctivo a dufa v spravodlivost, to su moji rodni bratia a sestry. Ti ostatni su tiez, ale z tych mi je smutno. Narod je ako rodina, tiez sa najdu rozne exemplare a za to sa ich nezbavujeme. Nemam ti za zle nic, som rada, ze pichas ("si ako jez, vies" :-) (Radosinci) Stale lepsie ako byt apaticky! Nemaj obavy, mna len tak lahko nieco neznechuti.
pre mlady clovek - Anonym (17.1.2005 o 13:19)
ake poznas este debatne fora? cnie sa nam viacerym.
Estika - majka z gurunu (25.1.2005 o 3:47)
Utieklo na z vela. A myslim si ze to Slovensko ktore sme opustili nam bude navzdy chybat. A jeto preto ze to Slovensko uz neexistuje. Existuje uz len v nasich pamatiach. To ze pises o tvojom uteku Ti akoby hojilo tvoje ranene srdiecko. Dat nieco na papier a prezivat to tak ako ty prenasa tvoj zazitok aj na tych ktory citia to iste o svojom uteku. Neutiekli sme od rodin, a nasho rodu ale od tych ktory prave v tedy nam regulovali zivot. Zivot ktory bol a stale je nas. My sme usli preto ze sme chceli lepsi zivot pre nase deti. Urobili sme ultimate sacrifice. A ak mam pravdu tak urcite sa sama seba pytas, Kde je moj domov? Tu kde som alebo to co som opustila? Nase Slovensko uz neni take ake bolo. Sme na zivot cudzincami. A preto Estika pises tuto knihu. V srdci chces aby Ti bolo odpustene. Ja Ti odpustam! A prosim pis viac preto ze nie kazdy ma na to talent.
odist... - jana r. (26.1.2005 o 18:46)
Dakujem, ze si nam dala moznost nakuknut do tvojho vnutra. Tvoje pocity su mi velmi blizke. Zijem uz par rokov v USA. Odchod sem bol velmi tazky, ale vyriesilo to moj problem. Problem financny... Ale nevyriesilo to ostatne. Vycitky svedomia, ze rodina ostala doma. Moj sucasny pocit - kam patrim, co robit, ako a kde zit.... Vela nas odislo do sveta a kazdy ma svoj pribeh. Skoda, ze nie kazdy ho vie takto porozpravat. Mozno by nam to pomohlo prezit kazdy dalsi den, alebo najst tu spravnu cestu.
pre Majku z Gurunu - Estika (26.1.2005 o 19:16)
Majka, nevedela som Ti hned odpovedat, to co si napisala som na prvy raz ani nedokazala docitat. Dakujem za to odpustenie. Otazka domova mi je vsak jasna, moj domov je stale Slovensko i ked to nie je to iste Slovensko co som opustila.
pre: Jana r. - estika (26.1.2005 o 19:25)
Jana, nasa situacia by sa pravdepodobne zlepsila, keby sme boli schopni sa porozpravat o tom co citime. Opak je vsak pravdou, malo kto sa odvazi otvorit svoju dusu a pochybnosti vylozit na stol. Bojime sa odsudenia, vysmechu a mozno tusenych pochybnosti, ze sme schybili. Naucili nas znasat to potichu. Ja som pocuvla moj vnutorny hlas a pomohlo mi to. Daj mi ruku a pojdeme spolu po tych ostrych kamenoch vycitiek, mozno budu boliet menej.
Estika - viva (11.2.2005 o 22:38)
Pokracovanie pribehu netrpezlivo ocakavam. Pripomina mi môj, spred 23 rokov. Maribor, smer Vieden...Traiskirchen "strasiak". Boli sme dve. Ja a moja 7 rocna dcera. Viza sme nemali. Pozicany juhoslovansky pas, od kamaratky, len na prekrocenie toho prechodu. Traiskirchenu sme sa vyhli. Plany zmenil osud a tak jedno pochmurne oktobrove rano, takmer dva mesiace po odchode zo Slovebska, sme vystupili z vlaku, na konecnej. V Parizi. Po francuzky som nevedela asi ani desat slov. Nas utek planovany nebol, aj ked som ako vela ludi o "zapade" tiez snivala. Dopomohla velmi, velmi, neprijemna kontrola este na slovenskej colnici. Nasli nam ukrytych 500 ÖS... Ten nas pribeh je tiez velmi pestry. Raz ho mozno tiez opisem, hoc len pre nas.
pre Viva - Estika (12.2.2005 o 21:33)
Viva, obdivujem ta za tvoju odvahu a ak chces napis mi na moj mail. Neuveris, ale aj nase prvotne plany smerovali do Pariza, lenze... clovek sa musi rozhodovat niekedy pod tlakom okolnosti a niet casu na uvazovanie a na zvazenie uz vobec nie. Dakujem ti za to "netrpezlive ocakavanie," velmi ma to potesilo. Nase dcerky su teda rovesnicky (moja najstarsia) a asi aj my dve.
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - jana goegel (14.2.2005 o 9:43)
estika, viem si dobre predstavit, co si s rodinou prezivala. ja ked to citam, tak to aj spoluprezivam tak trochu. sedem dni cakania kvoli 10 minutam textu je krute, ale napinave a tesim sa kazdy tyzden na pokracovanie. mozno si to viva rozmysli, a ked sskoncis ty svoj pribeh, mozno sa rada podeli ona so svojim. a v kazdom pripade ste pre mna hrdinky.
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - Anonym (18.2.2005 o 19:38)
estika, meskas
estike - mlady clovek (18.2.2005 o 19:46)
estika, meskas, dnes je uz piatok
Uprimne sa ospravedlnujem! - Estika (18.2.2005 o 21:50)
Postupila som vase pripomienky administratorovi, iste na tom pracuje. Prosim o trpezlivost a zaroven prijmite moju vdacnost za vasu lojalitu. Janka Goegel: viem ako trpis (som ako ty co sa tyka citania na pokracovanie), nemam vsak v umysle ta tyrat, ver mi. Ja kazdy den citam pana Haberu.
Ospravedlnenie - Redakcia Exil.sk (18.2.2005 o 22:40)
Milí čitatelia, prijmite naše ospravedlnenie za mierne omeškanie 8.časti spôsobené neočakávanými technickými problémami. Ďakujeme za pochopenie a pevne veríme, že nám aj naďalej zachováte svoju priazeň! Admin Exil.sk.
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - trochar (21.2.2005 o 8:10)
Mile rozparvanie Estika. Dostal som sa k tejto stranke po prvy krat a precital som si celu seriu naraz. Pripomina mi to trochu moje nocne prekrocenie svajciarskej hranice v horach medzi jazerami Como a Maggiore v 84-tom. Stare dobre casy! Nikdy som nevedel ze sa do Juhoslavie dalo dostat podobnou fintou. Tesim sa na pokracovanie, S uctou Trochar
pan Trochar - estika (21.2.2005 o 18:48)
I napriek tomu, ze nas drzali v takej neinformovanosti ludia sa predsa len dozvedeli mnohe tajomstva. Museli sme byt velmi vynachadzavi a tym v nas vyprovokovali talenty o ktorych sme netusili. Dakujem za povzbudenie. Vzdor je sila!
Naspat k Rumunsku - Lara (26.2.2005 o 6:50)
Estika, dakujem za pisanie tohoto pribehu. Chcem sa len opytat...vo 4 casti, ako ste prisli do Rumunska, si napisala ze "Este potrva kym pochopim reakciu muza a celu Rumunsku tragediu". Viac si sa k tomu nevratila. O Rumunsku som pocula vela hroznych veci, a ked sme raz cezen prechadzali vlakom, deti na nas cakali a zobrali. Ale rada by som vedela, z tej skusenosti aku si tam ziskala, aka bola ta Rumunska tragedia. Za odpoved vopred dakujem.
Mila Lara - Estika (26.2.2005 o 8:04)
Som vdacna za tvoju pozornost. Budem o tom este hovorit v inej casti, o nic neprides. Uz to nie je daleko.
Estika - viva (27.2.2005 o 23:21)
Pribeh citam uz aj mojej mame ktora je uz tyzden u mna. Pamâta si na tie casy, aj nam pri citani slzy vypadli...Mama ma takmer 78 r. nas utek za slobodou ju poznacil. Koho nie ??? Nateraz nemam casu, ale po navrate, po Velkej noci, Ti napisem. Tesim sa na dalsiu cast.
Pre Viva: - Estika (28.2.2005 o 20:09)
Pozdravujem mamicku a uzite si jedna druhu. Moja mama mala zamietnute viza dva razy a uz odvtedy sa ani nepokusame. Radsej si tie peniaze uzije sama ako ich hadzat rovno do kosa za ziadost. Potesim sa ked sa ozves.
Kazdy sme iny. - stary clovek (2.3.2005 o 19:32)
Estika poznam tvoj pribeh cely uz davnejsie som si ho nasiel niekde na webe. Poznam aj pribehy mnohych inych ludi - niektore dopadli velmi tragicky, ine stastne.... ale nikto to nemal lahke. O to viac je pre mna zarazajuce,ze vinnici toho, ze ludia museli takto utekat si na Slovensku ziju vo vilach (Bilak) su v parlamente (jeho zat) a vlastnia milionove a v nejednom pripade aj miliardove majetky. Toto mi nedava zaruku, ze keby som sa vratil nemusel by som zas prekonavat nejaky ten plot. Vzdy ked idem na Slovensko sa bojim a uz vonkonom sa mi nechce popisovat nejaku historiu. uteku. Mladi ludia maju totiz svoje vlastne skusenosti a tiez by mohli rozparavat o svojich pricina, preco teraz opustaju vlast. Tie priciny,ci kontretni ludia su cstokrat totozni s tymi, kvoli ktorym sme my utekali.
pre "stary clovek" - Estika (3.3.2005 o 19:28)
Tento tu je dlhsi ako ten co si cital. Aj mna zarazaju mnohe veci co sa udiali a stale deju a preto mlcat nebudem. Odovzdanost osudu nie je moja silna stranka. Dnesni mladi sa tiez musia naucit prekonavat ploty, tie budu vzdy a budu mat aj svoje vlastne pribehy utekov, niekedy od samych seba. Suhlasim s tebou, ze su to povacsine ti isti ludia, len kulisy sa vymenili. Mame na vyber: bezmocne sa odovzdat, alebo nieco proti tomu robit. Moj postoj poznas. Neprehodnotis na zaciatok tu svoju prezyvku "stary clovek?" Urobil by si mi radost :-)
10. cast - Lara (5.3.2005 o 6:53)
Ako sa rychlo ten zivot na izolacke menil. My sme prisli do izby 85 jeden a pol mesiaca po vas. Cela 85-ka (kde bolo vtedy 50 posteli) a este jedna miestnost bola plna len Cechoslovakov. Ale Hary sa usmieval na deti a robil opicky asi tak isto ako za vasej doby.
To je neuveritelne Lara!!! - Estika (5.3.2005 o 7:09)
Neviem ci ma v zivote este nieco prekvapi, no povedz, nie je to neuveritelne? A nespala si na "mojej" posteli? Ked sme tam boli my, postele boli aj uprostred, zacalo dovolenkove obdobie, teda utekove pre nas... Mali by sme zalozit klub izby 85. To by bolo pribehov!
I LOVE YOU!!! - Mimi (5.3.2005 o 16:30)
Moja krasna mamicka....nikto by to nevedel opisat lepsie ako ty. Mas nato obrovsky talent! Hned ako som precitala "Haryho" meno som sa rozplakala. Bol to velmi mily muz a je mi aj za nim smutno. Musim sa ale priznat, ze som nato zabudla...na tie detajli ale tvoje slovicka ma uniesli spat. Bola som male detcko a nikdy som nevydela tvoj a ani ockov strach. Doverovala som vam na plno. Kym ste vy boli pri mne, vedela som ze bude vsetko v poriadku. Som hrda ze mam takych "super" rodicov...a vlastne celu rodinu...ocinko, "my rock, my solid ground", ty mamicka, moje srdiecko a dusicka, a moje sestricky, najlepsie kamaratky...Siska a Ejka "SME?" chi chi chi. Som hrda ze som Brestowska. Teraz len dufam ze mozem dat mojej, Naominke, to co ste nam dali vy....Je to vobec mozne? Cmuk pre teba, mamicka....a pre vsetkych ktory tiez prezili strach a "heart-break".
Pre Estiku - Lara (6.3.2005 o 1:24)
Mila Estika! Ked z tvojho pisania zacalo vyzerat ze idete do Rakuska, hned som vypocitavala, ci sme nahodou neboli v Traiskirchene spolu. Zjavne nie, bola som trochu sklamana. Ale aj tak to bolo dost blizko. Neviem ci sa naozaj pytas na tie postele, ale nakolko my sme mali tu stvorku hned na pravo od dveri, tak sa mi to lahko napise. Bolo to tam fajn, mali sme sukromie v rohu a este aj skrina tam bola. Aj ked prvu noc sme boli niekde v strede, aj nas rozdelili (ja sama a mama so setrou inde), ale jedna rodina nasledujuce rano odchadzala a my sme hned tu stvorku obsadili. Takze mozno sme aj mali tu istu postel. Tesim sa na pokracovanie.
pre Mimi - viva (8.3.2005 o 0:49)
Dakujeme za cmuk... Aj za moju dceru ktora mala v case nasho uteku 7 rokov. Uvedomovala si dost jasne co sa deje. Bola by som rada keby ste si napisali. Viackrat ma nahovarala aby som opisala o nasom uteku, ale ona si to pamâta inaksie a aj ked hovori velmi dobre po slovensky, v pisanim ma predsa trochu komplex. Mozno by sa s Tebou podelila o jej detske zazitky...Ak ta to bude zaujimat dam Ti kontakt. Kazdu dalsiu cast ocakavam velmi netrpezlivo. Aj ja som uz na vselico pozabudla. Odkedy som objavila exil, pozeram clanky aspon 3x tyzdenne. Mamicka ma talent, je proste super. Bolo by krasne zorganizovat nejake stretnutie exilakov. Niekde?
no dobre - yoyo (10.3.2005 o 0:16)
je to si ce pekne ale mladym lu dom ktori nemaju peniaze achcusa odtialto dostat natrvalo to malo by sa viac robyt pre mladych ktori maju ambicie aby mohli studovat a zit inde
bezmocne sa neodovzdavam - stary clovek (10.3.2005 o 15:08)
Prave ze sa vobec neodovzdavam - ocenujem tieito tvoje spomienky, ale zalozili sme akciu, ktorej cielom je uskutocnenie obdoby Norimberskeho procesu s komunistickymi pohlavarmi, dalej pozadujeme postavenie komunistickej strany mimo zakon, dekomunizaciu spolocnosti, presetrnie povodu penazi a napravu chyb malej a vlkej privatizacie, pozadujeme internovanie a vypocuvanie este zijucich predstavitelov prislusnikov komunistickej tajnej policie a politrukov v armade a pohranicnej strazi, pozadujeme prijatie prisneho lustracneho zakona, odluku cirvi od statu... je toho velmi vela, co treba urobit...nepridas sa? A stary som, s tym sa neda nic robit, ale este mam dost sil na to, aby som tym komunistickym a postkomunistickym hajzlikom ukazal,ze sa tak lahko nevzdam...
pre: stary clovek - Estika (10.3.2005 o 20:15)
Napis mi na moj mail: estika2000@yahoo.com Dakujem za tie informacie.
Tieto tri posledne dni - Estika (11.3.2005 o 19:17)
Prezila som tri strasne dni, moja maminka dostala porazku a vcera ju operovali na Kramaroch pat a pol hodiny. A ona uz dnes na obed jedla. Maminky nam davaju nielen zivot, ale aj navod na prezitie. Vlastnym prikladom.
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - trochar (13.3.2005 o 2:03)
Estika; Zelam pre mamicku skore uzdravenie.
pre Trochar: - Estika (13.3.2005 o 4:56)
Uprimne dakujeme za spoluucast, vyzera to, ze sa z toho dostane, vraj sa jej uz vratil aj humor. To byva dobre znamenie.
pre vivu - jana goegel (13.3.2005 o 15:55)
urcite by to bol tiez pekny pribeh, ako estikin, napinavy, zaujimavy. dcere povedz, nech si zo svojej slovenciny komplexiynerobi, ci uz pisanej alebo hovorenej. poniektori kratkodobo zijuci v zahranici su na tom omnoho horsie a komplexy nemaju.
pre Janu - Estika (13.3.2005 o 18:33)
To, ze sedemrocne dievcatko vobec hovori po slovensky je vykon sam o sebe. Deti sa velmi rychlo ucia a lahko prisposobuju, ale tak isto rychlo zabudaju. Aj ja som zvadzala boj s mojimi detmi a strasne som sa bala, ze jazyk ktory som ich ja tak trpezlivo ucila zabudnu. Trvala som na tom, aby sa so mnou rozpravali po slovensky, ze im nerozumiem. Dodnes ich poucujem o pravopise, ale odradit sa tym nedaju, bez internetu vsak by to bolo tazsie. Takto su nutene praxovat aj pisomnu formu. Ano Janka, mnohi na forach maju strasnu slovencinu.
estike - jana goegel (21.3.2005 o 13:23)
estika, chcela by som sa opytat, ako ste detom oznamili, ze utekate? na zapad, za lepsim, aj ked zo zaciatku to bude tazke. ja si spominam, ze v skole nam vlievali do hlav, ze len rusko je to najlepsie, tam je vsetko, na zapade su bohaci a zobraci. bolo tazke im to vysvetlit, alebo vlastne ani nevedeli do coho poriadne idu?
pre: Janka G. - Estika (21.3.2005 o 20:21)
Iba Evelinka vedela co sa deje. Bez jej suhlasu by som to nikdy neurobila. Simonka tusila, ale cusala ako vos pod chrastou, naozaj jej nikdy nic neuslo, dodnes nechapem ako to robila. A Mimi? Ta bola stastna tam kde som bola ja, s nou to bolo jednoduche. Stale to tak je. Zapad zase az takou neznamou pre nas nebol v 80-tych rokoch. Mali sme spravy od mnohych co usli uz predtym, vola sa to research :-) Az tak pod kontrolou to komunisti nemali a bali sme sa uz menej. Ja som bola odhodlana robit cokolvek, rozmaznana som nebola. Nikto z nas nevedel do coho ideme, ani len v hrubych obrysoch.
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - Anonym (25.4.2005 o 11:08)
a kde je pokracovanie.ved je uz pondelok?
pokracovanie - viva (25.4.2005 o 20:36)
Estika, cakame na dalsiu cast... Prepac, teraz som si precitala o operacii Tvojej mamicky, iste preto meska pokracovanie. Ako sa ma? Pozdrav ju od exilakov.
Prosime o strpenie. - Estika (26.4.2005 o 9:34)
Webmaster je mimo domovskej krajiny, akonahle sa vrati da to do poriadku (dva dni). Viva: moja maminka sa pomaly uci chodit a pouzivat lavu stranu. Co sa neposkodilo porazkou stihli asi pri operacii. Berie to statocne a o mesiac uz budeme pri nej. Dakujem za pozdrav, odovzdam a iste sa potesi, ze na nu myslite.
život je ako hojdačka - Tatiana (26.4.2005 o 10:54)
Dnes ráno som sa pripojila na Vašu stránku s nedočkavým očakávaním pokračovania príbehu a tu hľa aké sklamanie. Pokračovanie ma nečakalo. Vašej pani maninke držím palec. A prosím o pokračovanie príbehu, čím skôr. Tatiana Nedočkavá
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - jana goegel (26.4.2005 o 12:52)
no, a ja som si uz myslela, ze si prestala pisat pre exilakov a takto nas donutila si tu knihu kupit. no, u mna by to trvalo asi rok, lebo v najblizsej dobe sa na slovensko len tazko dostanem. ale som trpezliva.
Pre Tatianu "Nedockavu" :-) - estika (28.4.2005 o 6:26)
Rozosmiala si ma. Dufam, ze sme si to uz u teba vyzehlili. Dakujem za maminku a rada jej tvoj odkaz odovzdam v telefone. Uz pocitam dni.
Pre Janu Goegel - Estika (28.4.2005 o 6:32)
Janka, ked prestanem pisat stratim kontakt s vami a to sa mi teda vobec nepaci. Pokracujem v pisani druhej casti a ak bude zaujem tak sa tu mozeme nadalej stretavat. Zivot sa nekonci v emigracii a mozno (urcite nie) sa nam nesnivalo cim vsetkym prejdeme, kym prideme na to, ze ktora slza palila najviac. Ked si uz nahodila tu temu: kupila by si tu knihu? Ja ti ju poslem z Orlanda ked sa vratim.
estike - Anonym (28.4.2005 o 13:35)
samozrejme, ze by som si ju kupila. len neviem, kedy sa na slovensko dostanem a kedy kto teraz pride za mnou. cakame babetko v lete, tak pred porodom by som nerada cestovala, po porode prve tri mesiace sa s malym tiez nejak daleko nedostaneme a v zime sa bojim, kvoli smyklavym vozovkam,zapcham a nehodam. tak planujem az najblizsiu velku noc stravit na slovensku.
eatike 2. - Anonym (28.4.2005 o 13:37)
nie anonym, ale jana goegel
estike - kniha - viva (29.4.2005 o 9:06)
Kde sa da ta kniha kupit ? Ake vydavatelstvo? Moja dcera bude o par hodin na Slovensku, mozno by ju niekde aj v Popradkej knihe nasla... Ako sa dari mamicke?
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - jana goegel (29.4.2005 o 13:40)
ale ano, ja by som si ju kupila, aj ked su tam nejake literalne nedostatky. citala som knihy lenky korinkovej, emigrovala tiez v 80 rokoch do australia, po siedmych rokoch sa vratila a napisala knihu, pritom jej pomahalo aj par ludi a tiez to nebolo omnoho lepsie. hoci sa da vela veci precitat na nete, taka kniha je vzdy praktickejsia a po ruke, ci uz v elektricke alebo v cakarni. aj keby bolo vsade pripojenie na net, otvorit knihu, kde je zalozka, je vzdy rychlejsie. s tym predajom knihy som sa fakt trochu zlakla, pred par rokmi, ked som prisla do nemecka, nemala som penazi nazvys, aby som si mohla nakupit aj knihy, tak som volne chvile travila v knihkupectve v kresle a citavala na pokracovanie knihy, niekedy sa stalo, ze kym som to docitala do konca, aj ich vypredali. tak odvtedy si knihy kupujem. potesi ma, ak mi tu knihu posles, napis si, co za to chces, nerada ostavam dlznikom. vies, ako sa hovori: oko za oko, zub za zub a knihu za knihu. ja na tej mojej zbierke poezie pracujem hadam uz desat rokov, asi som velmi sebakriticka, lebo vzdy nieco vyhodim, vymazem, zacnem pisat znova a viac ako desat basni som este dokopy nedala, aj ked som ich popisala strasne vela. ale odradit som sa este nedala, ani ty sa nedaj, lebo takto slavu nedosiahneme. jana
O knihe - Estika (3.5.2005 o 22:14)
Kniha by mala byt vytlacena pocas mojho pobytu na Slovensku. Odchadzam 26.maja a vratim sa 8.jula do USA Kto ma zaujem o poslanie z USA dajte mi vediet, donesiem ich zo sebou (topanky vyhodim z kufra :-) Zaujemcovia zo Slovenska si mozu knihu uz teraz objednat na www.enigma.sk a iste vymyslime pre ostatnych nieco na www.exil.sk Aj ja pisem poeziu a tiez mam nejakych zaujemcov co sa im paci a radi by ju videli v kniznej podobe. Treba na to peniazky, uvidime co sa mi podari dat dokopy. Uz len ten pocit, ze sa nam podari najst spriaznenu dusu je k nezaplateniu.
Kniha - Norbi (4.5.2005 o 18:30)
Zdravim Vas vsetkych. Prvy krat sa zapajam do debaty, do teraz som bol len tichym pozorovatelom, ale o tu knihu mam samozrejme aj ja zaujem ale len s venovanim d:-). Na www.enigma.sk som ju nikde nevidel! Pozdravujem sefa kuchyne a samozrejme ostatnu rodinku(pocnuc Ejkou,...).
Mily Norbi - Estika (5.5.2005 o 19:46)
Ale to vies, ze ty tu knizku dostanes, napokon ako protagonista tohto pribehu by si mal aj ty mat pravo ju podpisovat. Bol si posledny s kym sme sa pred utekom lucili. Tesim sa na skore stretnutie koncom maja v Lucenci. Ejku pozdravim, ty vies, ze sa ti vzdy potesi.
Stretnutie - Norbi (6.5.2005 o 8:19)
Na stretnutie sa uz tesim a na podpisanu knizku tiez. Tym protagonistom sa velmi necitim :-))). Takze podpisovat sa nechystam :-))). Zato Vam by som radil nastartovat pero s neobmedzenym mnozstvom atramentu, pretoze zaujem o knizku urcite je!
Kniha - Estike - Ivett (6.5.2005 o 11:15)
Ahojte vsetci, nedalo sa nezapojit, pretoze aj ja mam VELKY zaujem o knihu a samozrejme, ak mozem byt trocha "drza", tak aj s podpisom od autorky. Zacala som Tvoj pribeh citat na exil-e, ale potom som sa na webe dopatrala k celemu pribehu, tak som neodolala a precitala na jeden sup. Super!!!!!!!! Mas moj velky obdiv. Citala som na webe aj Tvoju "nedelenu" chvilku poeziu, tiez velmi pekna, paci sa mi. Pozdravujem celu rodinku.
kniha - jana r. (9.5.2005 o 5:38)
Estika, dufam, ze sa ti knihu podari na Slov. vydat a rada si ju kupim. Zijem v USA, v New Jersey.... Prosim, daj vediet, ci to dokazes nejako zorganizovat, a ak potrebujes nejaku pomoc, tak tak isto. Tesim sa na dalsie casti!
pre: Ivett - Estika (9.5.2005 o 8:01)
To co si nasla nie je komplet vsetko, ale potesilo ma, ze si ako ja a vynuras co sa da :-)))) Mam velku radost, ze sa Ti moja poezia zapacila a nie si jedina, dostavam krasne maily a rozmyslam ju do knizky pridat pre tych, ktorym sa dokaze prihovoit. Mam ich cez stovku, nieco vyberiem. Pisem aj poviedky o zenach a pre zeny. Finisujeme s pripravou knihy do tlace a dufam, ze ma za moj napad neukamenuju. Uprimne dakujem za mail, lebo i ked sa to mozno nezda, je to pre nas (co piseme) nesmierne dolezite. Este raz srdecna vdaka Tebe i ostatnym.
pre Jana r. - Estika (9.5.2005 o 8:10)
Neboj Janka, podari aj keby som mala predat dom :-) Tvoju ponuku si strasne vazim a rada ju prijmem. Ak mas nejake rady sem s nimi, vzdy sa rada poucim. Moju adresu predsa mas, napis mi sukromne ak chces, potesim sa.
pre Estiku - Ivett (13.5.2005 o 12:11)
...tesi ma, ze mame nieco spolocne...:o))))), len skoda, ze nemam spolocne s Tebou cosi viac...aspon trocha z Tvojej guraze, odvahy urobit nieco... S myslienkou opustit "blahobyt" v sociku som sa v tych casoch zaoberala aj ja, dodnes ma mrzi, ze som sa len zaoberala... Ale mozno, ze to preto, ze som mala "len" 25 a rocne babo, a asi som nemala az tolko odvahy ako som si to vzdy o sebe myslela (alebo sa len pred sebou ospravedlnujem...), ako ty a Henri s troma slecnami... No ale dost sebalutovania...:o))) Tesim sa na vsetky Tvoje prispevky, poviedky, cokolvek, lebo urcite to bude zaujimave a putave. Dufam, ze dnesna 19. cast este nie je uplne, uplne posledna, zaujimalo by ma, co sa stalo s Kelemenovcami a preco ste sa nakoniec rozhodli pre Floridu, ked ste stale chceli do Australie... Ak by som nejako mohla pomoct, velmi rada, len daj vediet, urobim, co je v mojich silach...(snad sa nejake este najdu-tie sily...:o))))) ). Nie, teraz vazne, ak mozem, naozaj rada pomozem.
estika?! - jana goegel (13.5.2005 o 13:32)
to je fakt koniec? alebo nas len strasis? v najlepsom prestat? ved ja som zvedava, co bolo dalej.jana
Estika... - Iveta (16.5.2005 o 10:01)
Estika - dufam tiez ako Janka goegel, ze to s tou poslednou castou naozaj nemyslis smrtelne VAZNE?! Tiez som zvedava, co a ako dalej...
estika - Anonym (18.5.2005 o 18:02)
estika, pisala som ti mail na estika2000@yahoo.com a stale sa mi to vracia. mas aj inu mailovu adresu. ide o tu knihu, fakt by som ju chcela mat, chcela som ti napisat moju postovu adrfesu.jana
odfláknutá 29.časť - Tatiana (19.5.2005 o 14:46)
Milá autorka, prvým ťahom pera ste uzatvorili zmluvu medzi svojou osobou a nami svojimi čitateľmi i keď nie v pravom význame. A tu čo to. Páčilo by sa Vám keby chirurg na operačnej sále dokončil operáciu len tak na rýchlo tak ako Vy ste ukončili svoj posledný príbeh. Som sklamaná a neverím tomu, že ste svoje výpovede mysleli úprimne. Pretože ak chcem zaujať a potom zaujmem musím dokončiý svoje zaujatie na rovnakej vlnovej dĺžke, potom to znie neúprimne opäť som sa nechala napáliť. Táňa
Tu som - Estika (19.5.2005 o 18:36)
Stalo sa mi nieco neprijemne, o druhej v noci sedim pred pocitacom a zrazu sa obrazovka zuzi a z monitoru zacal stupat dym. Este stastie, ze som nespala a mohla vytrhnut kable zo stien. Poziarny alarm este nebol po malovani zapojeny. Boli by sme zhoreli. Prepacte mi odmlku, ale mame tyzden pred cestou na Slovensko, vsetko navyse situaciu komplikuje. (minuly tyzden nam zhorel motor na mrazaku v restauracii). Nechapem preco sa vam mail vracia, postu stale dostavam. Janka, skus estika2000@azet.sk ( 407 678 4229) aj ostatni samozrejme) Ukoncit knihu tu nebol moj rozkaz, ale vola administratora a iste mal dobry umysel hajit moje zaujmy. Ak chce moze pridat dalsie casti kym kniha nebude vytlacena (niekedy v priebehu juna). Napiste mi, ktori ste zo zahranicia (USA) a knihu vam poslem v prvej polovici jula. Ostatnym este pocas pobytu na Slovensku. Bude niekto z vas na Slovensku v tomto obdobi? Mozete sa obratit aj na vydavatelstvo ENIGMA (enigma.sk) v Nitre. Nikdy som nemala v umysle niekoho napalit, nie je mi to prirodzene. Dakujem vsetkym za laskave slova i kritiku. Pomaha to tesit sa zo zivota i napravat chyby.
Este jeden detail - Estika (19.5.2005 o 18:55)
Nakolko knihu vydavam vo vlastnom naklade, pocet je obmedzeny a kto ju chce mat naisto z prveho vydania (a nerad caka) dajte mi prosim vediet.
estika - jana goegel (23.5.2005 o 14:41)
estika, adresu som ti poslala, dufam, ze to klapne, lebo som napnuta ako struna. prave som si prezrela stranku izahorie.sk(aj ja tak trochu pochadzam zo zahoria), skusala som knihu stiahnut, ale tiez konci 19 dielom a co bolo dalej, to neviem.v kazdom pripade, vdaka za uz napisane, pis dalej nejak uz bude.ved 19 dielom to predsa nekonci.
Nie, mas pravdu - Estika (24.5.2005 o 16:49)
Dokonca uz pisem diel druhy... Adresu mam, akonahle to budem mat dam ti vediet. Daj si na seba pozor a budem na teba mysliet. Co ti mam doniest zo Slovenska?
Tesim sa na pokracovanie - viva (29.5.2005 o 22:59)
Tiez som bola sklamana, ani som uz pravidelne nepozerala na "exil" Dnes mile prekvapenie... Tesim sa ze v pribehu pokracujes. Velmi sa podoba na ten môj. Na Slovensku budem v druhej polovici jula, dufam ze knihu zozeniem aj pod Tatrami.
estike - Anonym (31.5.2005 o 9:49)
aj ja som bola sklamana, tiez som nepozerala pravidelne exil. asi si to vsimol aj admin, ze navstevnost klesla. na knihu sa tesim, zatial prajem vsetko dobre. jana
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - jana goegel (31.5.2005 o 9:52)
zabudla som sa poriadne podpisat. jana goegel
Vsetkych Vas pozdravujem zo Slovenska! - Estika (5.6.2005 o 19:34)
Moja snaha sa pomaly dostava do konecnej fazy a kniha bude na svete na buduci tyzden. Vcera sme sa svadbili, moja nadherna neter Veronika je uz mlada pani. Ozvem sa Vam o tyzden. Janka: ako sa citis?
estike - Anonym (5.6.2005 o 22:13)
estika, dakujem za opytanie,dobre,na to, ze som prave zacala 28 tyzden, sa citim super, ziadne tehotenske pobolievacky, ako palenie zahy a krcove zily,bolavy chrbat a zapcha,tak, zle mi nebolo este ani raz,asi to bude tym pohybom, rano so psom, na obed so psom, popoludni so psom, vecer so psom, k tomu stahovanie a pravidelna nedelna turistika, kazdy druhy den termaly a trochu gymnastiky.jedine, co ma trapi, babo nechce ukazat, co ma medzi nozkami a ja neviem, ci vybavicku ruzovu alebo bledomodru. vsetko dobre tebe aj mladomanzelom, my sme mali zatial svadbu len uradnu nemecku, ta slovenska sa mala cystat toto leto, nevadi, na buduci rok si miesto kytice ponesiem babo.alebo mi ju ponesie babo.maj sa pekne.
pani estike - Anonym (6.6.2005 o 11:12)
Dobry den pani Estika, prave som si precitala Vas pribeh.. podarilo sa mi to na jeden sup, je to welmi zaujimawe a putawe.. Ja mam 22 rokow a teraz, w tejto dobre otworenych hranic si nedokazem predstawit, ake to muselo byt tazke.. Ake hrozne zazitky museli w ludoch utkwiet, ked sa takto museli brodit riekami na smrt wystraseni..utekat zo swojej wlasti, od tych, ktorych mali radi wedomi si toho, ze sa uz mozno nikdy neuwidia.. Nas mamka sama wychowawala troch huncutow a po precitani tohoto pribehu sa s nou o tom chystam porozprawat, ci ona na nieco take nepomyslela..Welka wdaka za to, ze nam mladym otwarate oci, aby sme si wiac wazili to, co mame teraz :)
Estike - Lucia (6.6.2005 o 11:14)
prepacte, zabudla som sa podpisat, wolam sa Lucia :)
Kontakt - Norbi (7.6.2005 o 11:01)
Estika, prosim Vas napiste mi mail ako a kedy sa vieme stretnut. Alebo mi dajte nejako vediet - myslim, ze Ejka Vam uz dala moje GSM cislo. Dakujem.
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - Lucia :) (7.6.2005 o 14:33)
welmi zaujimavy pribeh
Tesim sa z vasich sprav - Estika (7.6.2005 o 22:01)
Janka drzim palce a co ti mam doniest zo Slovenska? Lucia: tvoj list ma velmi potesil, mala som na mysli takych ako si ty ked som to pisala, ved odkial to mozete vediet. V knihach historie budu len suche cisla a ludsky zivot je predsa pribeh. Daj vediet co ti mamka povedala na nasu dobu. Norbi: vies kde byva moja svokra, prid! Zajtra idem do Nitry a vratim sa v piatok. Alebo sa este zajtra u vas zastavim? Sedavame kazdy den u Krokosa v Apolo od 12 do 2:00 poobede (za ONV), prid tam. Odchadzame az okolo 3 poobede. Tesim sa.
estika - Anonym (7.6.2005 o 22:48)
estika, ja potrebujem len krmivo pre mozog a dusu. ostatneho mam dost. takze ta kniha ma fakt potesi. ale dakujem za opytanie. jana
Pozdrav - L.Burian (9.6.2005 o 11:04)
Mila pani Estika, tesim sa, ze Vam Vasa knizka vyjde a prajem Vam, aby mala uspech, ale tie reakcie v exil.sk su velmi pozitivne a tak verim, ze to bude mat dobru odozvu aj na Slovensku. Je pravda, ze doba leti a nastal cas, kedy uz nova generacia musi premyslat nad tym, kto bol Lenin. To by sme volakedy veru neverili, ze taka doba pride.
Estike - Milka (9.6.2005 o 17:07)
Milá Estika, náhodou som sa dostala na stránku exil.sk ,ale som veľmi rada,že prostredníctvom netu je to možné. Mám 55rokov a Tvoje príbehy som čítala dnes celé dopoludnie. Žijem na Slovensku, ale Tvoj príbeh je aj mojím príbehom. Nebola som natoľko odvážna , aby som dokázala to čo Ty s 3deťmi , preto pri čítaní som si veru aj poplakala. Nehanbím sa za slzy o to si mi viac sympatická a som rada,že som spoznala človeka cez riadky príbehu. Ak bude Tvoja kniha aj tu , tak si ju kúpim len pre to ,že je to sám život. Prajem Tebe aj Tvojej rodine ,všetko najlepšie a nemysli si ,že sme zabudli možno len rovnako mlčíme ako v minulých časoch. Aspoň naše deti a vnuci už nemusia utekať a môžu cestovať kam len chcú. Dakujem ešte raz za ten nádherný ľudský príbeh ,teším sa na daľšie.
Kontakt - Norbi (10.6.2005 o 21:08)
Estika chodite tam ku Krokosovi aj cez vikend? Bol som tam dnes(v piatok) presne o 1400, ale vraj sme sa nejako minuli.
Mily pan Burian: - Estika (11.6.2005 o 22:39)
... ano, na tuto dobu sme nesmierne cakali. A just nie je ten Lenin vecne zivy! Dakujem Vam za Vase uprimne zelanie. Obalka je uz hotova, mam z nej dobry pocit. Kniha ide do tlace, bude to v Martine vytlacene.
Mila Milka - Estika (11.6.2005 o 23:04)
som rada, ze si ma nasla a velmi si cenim Tvoje slova. Zvlast tie o mlcani ma zasiahli do ziveho. Nebudem Ti odporovat, mas pravdu. Asi to bude este stale ta zaba na prameni. Vdaka teda aspon za tu zmenu, ze nase slovenske deti mozu zbierat skusenosti po svete. Niektori ich nazbierali aj s mojou pomocou, jedno dievcatko z Levic prave smeruje do Orlanda, nevadi, ze som ju nikdy nevidela, rada pomozem ak sa da. Verim, ze ma nesklame. Moja stredna dcerka sa na Slovensko vratila aj s rodinou pred dvomi tyzdnami a uz pracuje. Kazdy z nas moze nejako zmenit nieci zivot k lepsiemu, iba treba chciet. Ja dakujem Tebe za tie krasne slova a zelania. Nech sa Ti splni vsetko co si zelas a po com tuzis. Rada Ta spoznam ak sa bude dat. Napis mi sukromne.
Pre Norbiho - Estika (11.6.2005 o 23:06)
Idem zajtra ku Vasim a spytam sa na Teba. 908 846 779 Ku Krokosovi chodime okolo 12 a odchadzame okolo 13:30 13:45. Len cez pracovne dni.
Moja milá Estika - Milka (5.7.2005 o 21:46)
Milá Estika , znovu po týždni čítam Tvoj ďalší príbeh . Je mi pri ňom veľmi smutno , spomenula som si na môjho otca pre ktorého bolo Slovensko jediným kúskom zeme , kde dokázal žiť. Pochádzame z chudobnej Oravy a v 56 roku sme odišli bývať na dolniaky.Hoci už nie je medzi nami s bôľom v srdci som si naňho spomenula a to som bola len pár kilometrov od rodičov. Ako si musela trpieť Ty aj so svojimi najbližšími si neviem ani predstaviť. Skúšala som zohnať Tvoju knihu snaď sa mi to podarí. Písala som Ti aj meil ,ale určite si nemala čas mi odpísať. Viem si predstaviť , že máš kopu starostí , tak Ťa ani nejdem zaťažovať, už teraz sa teším na pokračovanie Tvojej trnistej cesty. Tvoja priateľka zo Slovenska
a zasa sme naleteli - Tatiana (7.7.2005 o 9:01)
Až mi slzy vyhŕkli keď som si prečítala 25. pokračovania príbehu. Vždy sa zamyslím nad tým ako málo málo potrebujeme k životu. Byť pre niekoho celým vesmírom, mať rodinné zázemie a prácu, ktorá baví a napĺňa. Všetko ostatné je podružné a nepodstatné. Veľa tvorivej invencie a veľa predaných kníh s Vaším príbehom. Držím palec. Táňa
Milke a Tani - estika (8.7.2005 o 11:47)
Pisem Vam z Amsterdamu z letiska. Ozvem sa hned len co priletime domov. Kniha je zatial v knihkupectvach v Lucenci (v styroch), urobili mi aj autogramiadu, paci sa ludom. V Malackach ju dostanete v Modny salon Veronika. Obom Vam dakujem za krasnu podporu. Musim bezkat na lietadlo.
Kniha - viva (14.7.2005 o 13:55)
Estika, o tyzden budem na Slovansku, v Tatrach. Da sa kniha kupit v Poprade alebo v regione? Ako sa ma mamicka?
Tak som tu - Estika (16.7.2005 o 20:03)
Viva, stale mi vypadava pocitac. Kniha sa da dostat v lucenskych knihkupectvach, v Modnom salone Veronika v Malackach 034 772 5722 a cez moju dcerku Simonku 0905 851 734 zavolaj a dohodni sa.
Re: Aj slnko kráča na Západ - 1.časť - jana goegel (20.7.2005 o 11:51)
estika, myslela si na mna s tou knihou ?alebo to zverit mojmu muzovi, koncom mesiaca bude sluzobn v brne, mozno, az stihne, tak mi ju prinesie. jana
Pre Janku G. - Estika (21.7.2005 o 22:26)
Janka, poslala som Ti mail na azet.sk
ako som sa potešila ďalšiemu príbehu - Tatiana (25.7.2005 o 15:35)
Drahá Estika, osobne prežívam veľmi ťažké obdobie, ale som vodnár a nedám sa veď koho už máme na tom keď nie svoje deti. Moja mladšia dcéra je divnej ploche, tenkej a šikmej a ja bojujem ako tigrica. Prosím drž mi palec aby som svoj boj vyhrala. Táňa
pre Tatianu: - Estika (25.7.2005 o 18:21)
Tana, ako matka citim s tebou, nie je nic tazsie ako vidiet vlastne dieta rutit sa nespravnou cestou, nevzdavaj to (lebo aj to sa stava a nie je to odsudenia hodne). Neboj sa ziadat o pomoc kde sa da a i ked ta bude srdce boliet nad tvojim rozhodnutim vydrz a pomoz jej i proti jej voli. Raz sa ti za to podakuje. Casom pochopia, ze im chceme len to najlepsie, to iba obdobie rebelie im zastiera zrak. Napis mi mail ak chces na moju adresu, podebatujeme podrobnejsie a spolu budeme hladat riesenie. Som s tebou, ved jedine co mama chce, je vidiet svoje dieta stastne... inak nevieme byt stastne same. Je jedno porekadlo; matka dokaze byt iba tak stastna ako jej najnestastnejsie dieta! Nezacina jej krstne meno na D.? Estika
jej meno nezačína na D. - Tatiana (26.7.2005 o 14:03)
Milá Eštika, ďakujem za podporu. Veľmi ju potrebujem. A rada sa s Tebou porozprávam na súkromnom e-maili. Pekné popoludnie, Táňa Bielická
Koniec veľkých prázdnin - tatiana (16.8.2005 o 10:07)
Pekný deň Eštika, včera som si na Teba spomenula po zhliadnutí pokračovania seriálu, "Koniec veľkých prázdnin." Pekný deň, Tatianka
Po prvy krat - Stail (22.8.2005 o 9:50)
Mila pani Estika.Presli 4 roky od casu ked som v Slovenskej Zahrade sediac vedla Vas pri stole zachytila niekolko viet z Vasej "chystanej" knizky a uz vtedy som chcela vediet ako to bude pokracovat dalej ??? Uz to ze sme k obedu ochutnali Vase knedliky s citronovou omackou { mimochodom fantastickou}a masom,bolo mi absolutne jasne ako to "dopadlo" Osobne som hrda na Slovakou ,co dokazu aj v nie prave lahkych podmienkach exilu,postavit sa na vlastne nohy a vyuzit svoje schopnosti a moznosti.Moj starky vzdy vraveli ze Pan Boh dal cloveku rozum a ruky.Dakto zije z ruk ,dakto z hlavy,no Pan Boh pomaha tym co ziju aj z hlavy aj z ruk. Mimochodom ,co sa deje v Slov. gard.? prestali vydavat mesacnik?Vnom som si mohla precitat aj Vase basnicky {su mile}Velmi by som chcela vlastnit Vasu knizku.Bola by som potesena aj Vasim autogramom v nej.Prajem Vam vela optimizmu,pevne zdravie,pohodu do dalsej prace.S tym ze je uz ina dsoba.....to by sme nemohli citat ani Hviezdoslava,Zollu,Tolstoja...ved to bolo tiez uz velmi davno a "nikoho"to nezaujima...To je plytkost "posudenia" alebo nezdravej zavisti.Vela mladych ludi nechape ze prave to je demokracia,moznost vlastneho rozhodnutia o sebe co chcem robyt,co citat,aj o com snivat a pri tom vysoko tolerovat "chute" ostatnych bez toho aby clovek cloveka urazal, osocoval alebo jeden druhemu ublizoval.Tiez som sa s rodinou rozhodla zit na Floride .Svoje rozhodnutie nelutujem!
VIVA ESTIKE - Viva (1.9.2005 o 23:48)
Skoda ze to skoncilo. Idem zas do Tatier, ibaze tam mam malo casu a internet len v PP. Skusim zavolat Simonke. Je moznost zasielky na dobierku na uzemi SR ? Snad sa aj ja raz odhodlam napisat nas pribeh. (Ja a moja vtedy 7 rocna dcera.) Iste mas vela ohlasov a mailov. Mozno si raz podebatujeme cez skype...? napriklad... Pozdravujem z Pariza. Viva
Milá Estika, - Zuzana Kaláčová (29.9.2005 o 13:09)
až dnes (29.09.05) som na blogu Sme čítala článok Márie Lazarovej O jednej jedinej knihe a celú diskusiu k nemu. Ten jej článok bol, po úsmevných príbehoch pána Minárika na blogu Sme, druhé najkrajšie čítanie z príspevkov od blogerov. Nuž a v diskusii som sa dostala až k Tvojim príspevkom a link na exil.sk a k pútavým príbehom z Tvojej knihy. Ešte som tie príbehy neprečítala celé - určite tak urobím v najbližšej dobe - ale začal mi mráz chodiť po chrbáte a vyvolal spomienku, ktorú určite napíšem v mojom blogu. Odo dnes som novou blogerkou na Sme a mám trošku obavu, či o moje obyčajné príbehy zo života bude mať niekto záujem. Povedala som si, že už mám dosť času (skoro každý deň v týždni mám nedeľu - ó ako "noblesne" som napísala, že som už na dôchodku!)...... tak sa pokúsim zaujať ľudí a uvidím. Tebe prajem ešte veľa nových inšpirácií k písaniu, samozrejme veľa zdravia a úspechov Tebe a celej rodine, Zuzana
pre: Viva - Estika (29.9.2005 o 19:57)
Poslala som Ti mail.
Pre: Zuzanu - Estika (29.9.2005 o 20:04)
Srdecne gratulujem Zuzka k rozhodnutiu zalozit si blog na sme. Velmi rada tam chodim, je tam nesmierne mnozstvo vybornych clankov i tem. Uz sa neviem dockat toho slubeneho pribehu. Neboj sa toho noblesneho obdobia vo svojom zivote, kazdy usek, ktory prezijeme ma svoje caro, len nam ho treba hladat. Nepochybujem, ze ta Tvoje rozhodnutie obohati. Neboj sa pisat o tom co chces, iste najdes kopu spriaznenych dusi a ja Ti budem robit bodyguarda :-) A ako si ma nasla len podla mojho nicku?
Pre Estiku - Zuzana (4.10.2005 o 16:29)
Milá Estika, dakujem Ti za povzbudzujuce slova, verim, ze ked budem nieco pisat, budem mysliet aj na Teba a Tvoje slova. A k otazke, kde som Ta nasla - nuz uputal ma maly odkaz na tuto web stranku v diskusii k clanku Marie Lazarovej, ktoru velmi rada citam. Tak som si www otvorila a citala som, citala a citala, az som podvecer skoro zmeskala rande s mojimi byvalymi kolegynami a kolegami, ktori ma pozyvaju na take male priatelske pokecanie si. Ten moj pribeh, o ktorom este budem pisat na blogu, nie je mojim vlastnym emigrantskym pribehom, len sa dotykal mojho zivota a jedneho chlapca - mojej velkej lasky, ktory ma sklamal (pozri na moj blog "Nový článok", neviem preco dostal takyto nadpis, ked mal zniet "Ako som sa nestala nevestou). Jeho pokracovanim bude prave zmienena kapitola o emigracii mojej lasky - nelasky a aj o tom, ako sa mi sporadicky objavoval a opat stracal v zivote. Velmi by ma potesilo, keby som nasla pokracovanie Tvojej knizky o osudoch Tvojej rodiny a mozno aj to, ako a kde skoncili Kelemenovci... Maj sa dobre, pozdrav si rodinu Ty moj mily bodyguard, Zuzana
Pre pani Esterku - Evka (21.10.2005 o 20:36)
Wauuuuuu,tak som si vas pribeh precitala po 22.cast a skoro ma porazilo,ked som si chcela dalej kliknu.Ze pokracovanie buduci tyzden!!!!!Je to fakt velmi zaujimave citanie a "vzruso"...az ma bolia oci:)))(z pocitaca).Ja som sice mlada "zabka",ale tiez zijem v zahranici a ked som sem prvy krat prisla,spoznala som jednu pani emigrantku-cesku.No jej pribeh je sice tiez putavy no na rozdiel od vas nedokazala"spracovat"svoj nuteny pobyt v cudzine.Mozno aj preto,ze na dovolenke v Juhoske nemala potuchy o tom ze sa do Ciech uz nevrati.Vsetko "zorganizoval"jej manzel poza jej chrbat.Skoda preskoda,zostala strasne zatrpknuta a nenavidi krajinu v kt.uz 35.rokov zije.Velmi sa mi pacia ludia ako sta vy!!!Moj uprimny obdiv,cerpam z vas vela sil....dodavate ludom ten krasny pocit nevzdavania sa.Dufam,ze si zvysok precitam este tu,ak nie poveri rodicov aby mi vasu knihu doniesli zo Slovenska.Dakujem vam pekne za pekne citanie a prajem vela vela slnkom zaliatych dni Vasa obivovatalka E.
Mila Evka - Estika (21.10.2005 o 21:07)
Velmi ma potesil Tvoj prispevok, len tak medzi nami, ty si slniecko samo. Pre takych ako ty som tento pribeh napisala (a pripravujem jeho pokracovanie). Neviem kde sa nachadzas, ale ak si v USA mozem Ti to poslat (klikni na www.chefhenryscafe.com a dozvies sa ako). Tej panej, co spominas, mi je nesmierne luto. To nie je zivot, ale prezivanie. Mozno by jej pomohlo, keby to dokazala dat na papier, casto to posobi ako upratanie v dusi. Kazdy z nas ma nejaky sposob ako sa zbavit zbytocneho bremena. Velmi pekne Ti dakujem za to, ze si si dala namahu napisat mi svoje dojmy z citania. Pre tych co vylozia svoju dusu na verejnost, to je najkrajsia odmena. Uprimna vdaka!
Ahoj Esterka!!! - Evka (22.10.2005 o 18:27)
Pri citani vasho pribehu som sa potajomky prichytila,ze si velmi prajem aby ste"usli"do Svajciarska:)))))lebo ja som tu a hrozne som by som vas chcela spoznat.....no potom som sa vyrovnala s tym ze ste predsa len o "dedinu"dalej.Dakujem za pekny tip pre moju znamu...tiez som jej to navrhla a vysmiala ma.Skoda,nechce s tym nic robit,musime to nechat tak,kazdy sam pre seba vie co je pre neho O.K.Na vasu knihu sa velmi tesim,bude to krasny darcek pod vianocny stromcek....uz som to prekonzultovala s nasimi a budu sa snazit mi ju zohnat.Este raz vdaka,prajem srdieckovsky vikend:))))))E.
uvedomujes si? - tvoja prva-evelinka (22.10.2005 o 21:08)
mami uvedomujes si co si vlastne dosiahla? ked si sedis pri pocitaci alebo ked ides skoro rano spat...uvedomujes si ze si si splnila dlho ocakavajuci sen? rozumies ze si sa dotkla ludi, ich zivotov a oni ta tak hrozne obdivuju? ja sa musim este stale postipat ci je to sen. moja maminka ma knihu!! ludia sa s nou prekvapia na vianoce pod stromcekom, tesia sa na TVOJU KNIHU!! to je uzastne!! mam nesmiernu radost az ma to dusi aka som na teba hrda. teraz to len treba prelozit, lebo dobre vies ako sa vedia ludia uputat k tej prelozenej casti v restike. boze su uplne zblazneny ked nevedia co ide dalej. kazdy na to caka!! musim sa pozhovarat s mimi... inac od malicka v skole, ked sme citali basnicky alebo stories, hlboko v mojom srdci som premyslala nad spisovatelami a ich rodinach. ze ake to musi byt fantasticke pre nich, mat niekoho takeho v rodine. kto pise rozpravky, basnicky, clanky a su znamy. a teraz moja maminka je jedna z nich a ja som ta dcera co je hrda a obdivuje. dakujem ze si nas pribech takto detailne zachytila. je to navzdy. i love you...
traiskirchen 1979 september - freja (4.11.2005 o 18:33)
docitala som prave esterkinu knihu ktora mi vnukla peknu myslienku vo forme de-za-vu .pisal sa rok 79 mesiac september no a rumuni zavreli hranice pre vracajucich sa turistov z bulharska, taka nadherna prilezitost ako zo sna ako to plati aj naopak tak teda ide sa do (bulharska) cez jugosku a slo to. vsetko sme stihly za necelych 12 hodin . det do auta bolo ich pät od 1 roka do 10 iba najdolezitejsie veci na zopar dni do ( bulharska) dinare a smer hranice. celu noc cely den , beograd rakuska ambasada- tranzit vizum a direkt maribor. boh zehnaj tomu prechodu! smer wieden rano o 5 tej stefansplatz wiedencania sa iba zobudzali a mi sme zaspavali (na chvilku) nasledovalo 5 dni v aute po parkoch pri dunaji sa prali plienky a vyckavanie na vyprsanie tranzitneho viza. deti unavene spinave no konecne traiskirchen ! izolacka , interviju no vdaka stb kemu protokolu voci mojej family sme za tyzden obdrzali azyl a pasy zeneva konventu.dalsia destinacia bola hörnwald jozef lisztergasse 72 co nam sluzilo pobytom skoro cely rok! teraz sa obraciam na ludkov ktory boli v tom case sa nachadzali na tych adresach beda z ciech, ivana ktora isla dalej austrlalie atd. komu ten cas pobytu sa zchoduje s nasim ozvyte sa na moj mail budem tomu hrozne rada ved cas kazdemu utiekol no spomienky radostne aj tie menej radostne co sme spolu prezili kym sme vytratili do toho velkeho sveta ktory sa nam stal druhym domovom. dopustme si trocha nostalgie a napisme si vzajomne!
Pre Estiku. - Jano (23.11.2005 o 2:10)
Dobry den Estika, Prave som docital na "jeden hlt" Tvoju knihu a musim povedat ze je to velmi zaujimave citanie.Mozno aj preto ze ja sam som chcel vzdy ako pubertak emigrovat, ale ked bola revolucia tak som mal iba 17,takze sa to nestalo.Zahranicie ma vsak lakalo vzdy,skusit iny sposob zivota,myslenie ludi atd.Jednoducho akosi maju vsetky tieto pribehy emigrantov nadych zvlatnej zmesi dobrodruzstva, exotiky,strachu a neistoty.Mne sa to odist do zahranicia podarilo uz v "mierovych" casoch takze som nemusel podstupovat take starosti a obavy ako Vy.Momentalne zijem v Sydney,Australia.Rad by som sa spytal ci este budete uverejnovat pokracovanie Vasho pribehu tu na exile,lebo toto je podla nadpisu 27.cast-zaverecna.Kedze nie som na SK tak si ju ani nemozem kupit.Mate nejakeho agentav AUstralii? Prajem vsetko dobre, Jano
...este jedna otazka. - Jano (23.11.2005 o 2:17)
..zabudol som Ta poziadat o link na Tvoj blog na Sme ktory tu bol spominany.Dakujem.Jano
Pre Ester - Ružena (30.11.2005 o 15:15)
Ahoj Ester, ani neviem ako som sa dostala sem na túto stránku, ale už pri nadpise som s určitosťou vedela, kto to píše. Som z Humeniec, neviem, či si pamätáš aj na mňa, ale bola si rovesníčka môjho brata Ferka (Mego). Ja som o trošku staršia. Chcem Ti povedať, že sa mi to páčilo a dobre sa to čítalo. A občas mi vyhŕkli slzy. Prajem Ti ešte veľa literárnych úspechov a posielam Ti pozdrav zo Záhoria, i keď teraz v zime tam chodíme zriedkavejšie, ale od marca až do októbra každý víkend. Z Blavy to nie je ďaleko. Ružena.
Pre Jano z Australie - Estika (30.11.2005 o 19:30)
Napisala som ti mail na adresu, ktoru si uviedol ked som klikla na tvoje meno. Neviem ci je funkcna. Ozvi sa ak nie.
Aj ja som hned vedela! - Estika (30.11.2005 o 19:45)
Kto je Ruzenka Megova! Ved som s Ferkom sedela spolu v lavici a sepkala mu na diktatoch. Casto na neho myslim, castejsie ako si schopna uverit. Nikdy neobidem jeho hrob ked som na Humencoch. Mal usmev, ktory v cloveku zostava kym zije. Je mi to velmi luto, ze zomrel tak mlady. Ked som doma, vzdy nakukam ci nie je niekto u vas. Nasi stareckovia sa mali radi, vzdy v nedelu sme chodili na navstevu, pamatas sa?Nabuduce sa zastavim. Ak mas o knizku zaujem, maminka nejake ma na predaj. Teraz je vsak u Alinka v Lucenci, nemoze zit sama. Velmi pekne ti dakujem za to, ze si sa aj ozvala. Vela to pre mna znamena. Pozdrav vasich a tesim sa na stretnutie.
otázka naviac - unknow (11.12.2005 o 18:48)
ale Zem sa otáča na východ
Mojim symbolom je slnko, - Estika (11.12.2005 o 19:52)
Zem mi musi prepacit. Mozno nabuduce :-)
aj ja som už prečítal - Stano (2.2.2006 o 18:20)
Knihu už prečítala polovica našej rodiny na jeden šup. je napísaná príťažlivo a pri čítaní som sa od nej nevedel odtrhnúť. Nebudem sa opakovať, lebo som už poslal mail, len ešte neviem či si ho čítala.
Neviem preco, - Estika (2.2.2006 o 20:02)
Stano: tvoj email som nedostala a nerada by som on prisla, mozes ho poslat znova? Velmi sa potesim, tak ako si mi sposobil radost tvojou spravou. Vsetkym vam nesmierne dakujem za vasu podporu a reakcie. Nesmierne vela to pre mna znamena, citim sa castou vas a vy ste castou mna. Estika
Dopis - Stano (3.2.2006 o 12:04)
Ahojte v amerike! Neviem čo je s tým poboxom, nefunguje pošta a moje písanie som si neuložil, tak to zopakujem. Esti chcel by som pozdravit Henra, aže či si na mňa ešte pamatá. Keď sme ako puberťáci počúvali laxik a Henro sníval ako on bude mat tri deti a z toho bude jedna Evelína. a teraz sa jeho sny stali skutočnosťou. Fandím vám preto a dáavm vám 20. ocenenie za statočnosť. Hlavne Esti si zaslúži za statočnosť, voči svojim deťom.Ja by som sa bál ísť s tromi malými deťmi do cudzieho sveta. Esti a kedy vyjde druhá kniha o tom ako ste to tam vybudovali. ? Cau Stano
MAME MI EXILACI PRAVNEHO PORADCU? - PALO (11.2.2006 o 21:45)
ZDRAVIM VSETKYCH EXILAKOV. HLADAM PRAVNKA ADVOKATA CO POMOZE EXILAKOM. MAM DOST STAROSTI , PO RODICOV VLASTNIM DOM DAL SOM PAR ISIC DOLLAROV NA OPRAVU OKRADLI MNA. ZACALI ROBIT TO IBA NAOKO A OSTATNE DOLLARE SPRENEVERILI NECHALI SI DOM JE V HORSOM STAVE AKO BOL CO MAM ROBIT DALEJ ? HLADAM POMOC ALE KDE KOHO NAJDEM ? PISAL SOM NA MINISTERSTVO ODPORUCILI MA AS TO DAMA DO PALBA MARKIZA ZE MI POMOZU SOM Z TOHO ZUFALY . KAZDY MNA POSUVA AKO PUK PO HRYSKU A KDE NIC ZIADNA POMOC AKO SA DOSTAT K NAVRATU MOJIM DOLLAROM . NEMAM ANO OPRAVENY DOM ANI DOLLARE TAKA JE SITUACIA DNES . PRETO PISEM VSADE KDE JE MOZNOST NAJST POMOC. JA NEPOZNAL SOM ZAKONY AKO SU DNES TAM DOVEROVAL SOM A STROSKOTAL . PRETO VAS PROSIM O RADU CO KDE ZACAT AS TO DOBRE SKONCI. Z POZDRAVOM OSTAVA PALO .
MOZEM SUDIT PRAVNICKU? - PALO (11.2.2006 o 22:05)
ZABUDOL SOM , TY LUDIA CO MI ZACALI OPRAVOVAT DOM ESTE MNA SUDIA? POSLALA MI ICH ADVOKADKA DOPIS ZE MUSIM DOJST NA SUD, A KED NIE TAK DOSTANEM POKUTU . JA MAM TOHO PLNE ZUBY A TAK SOM SA ROZHODOL ZE SA STRETNEM Z TOU JUDR. NERVOZNY SOM BOL AKO PES KEBY TO BOLO VUSA TAK NEVIEM COBY SOM IM ZROBIL . MAL SOM LETIET O PIATEJ Z LAX A O KOLO OBEDA SPADOL SOM Z REBRYKA LEBOSOM SI ZAKRYVAL OKA DOSKAMI. A TO Z TREHEHO ALEBO ZO 4 SCODKU A ROVNO NA KOLENO JA MAM 120 KG ALE NEVENOVAL SOM POZORNOST KOLENU KED SOM MAL BIT NA LETISKU PRV A TO ESTE MUSEL SOM SA TAM DOVIEST. V NEMECKU SOM NA ZACHODE POZREL SA NA KOLENO BOLO ZAPALENE CERVENE A TO ESTE CESTA DO CADCE MYSLEL SOM SI ZE MI V CADCI POOZU LEKARY , A BUDE VSETKO V PORIADKU NAVSTIVIL SOM LEKARSKU POHOTOVOST A ZE NEMAM EU POISTOVNU TAK MI LEKAR HOVORYL AS SA VRATIM DO USA ZE MI NIKDO NEPOMOZE PO DVOCH DNOCH SOM SA DOSTAL DO USA A TO KOLENO BOLO V UZASTNOM STAVE , SAMA PODLATINA VODOU A Z KRVOU MARODIL SOM TRY MESIACE. DVAKRAT ZA TYZDEN MI TAHALI KRV Z VODOU Z KOLELA . MAM NAROK SUDIT ADVOKATKU KTORA MNA UMYSELNE POZVALA NA SUD ? TO NEBOL TRESTNY CIN ABY SOM ISIEL NA SUD Z USA. PRETO VAS PROSIM KDO MOZE MI POMOCT V MOJICH TRAMPOTACH AS MI ODPISE NA MOJ EMAI. PKWILMIHGTON@AOL.COM DAKUJEM VAM PALO
ahojte vo svete - Daria (13.2.2006 o 21:51)
Ahojte exilaci, Estika Tvoj pribeh je zaujimavy. Diky a ak chces precitaj si moj pribeh na www.citajte.kvalitne.cz V tvojom pribehu citam tiez to ze teba a tvoju rodinu donutili oolnosti...u mna to bolo podobne a predsa ine. V roku 2001 mi zomrel 12 rocny syn na detskom tabore-nikto nebol za jeho smrt potrestany, nebolo vinnika aj ked tam bol jasny trestny cin....a v roku 2004 som stratila aj pracu ktoru som milovala, nie preto ze som nesplnala podmienky, mam VS, hovorim Cesky, Rusky, Anglicky....bolo to tym ze som nemala spravne konexie. Rozpravame u nas na Slovensku vsetci o tom, nespravodlivost, korupcia, rodinkarstvo, zneuzivanie moci...ale nie vela z nas proti tomu bojuje.Ja som sa rozhodla bojovat pisanim, pomohlo mi to prezit synovu stratu.... Dufam ze koncom marca tam uspesne publikujem druhu aj preto, ze verim ze ma zmysel poukazovat na nespravne veci To nutkanie pisat je u mna po synovej smrti....CITAJTE EXILACI
Mily Palo - Estika (14.2.2006 o 7:26)
Poznam tvoj pribeh, uz si ho na exile prezentoval, pomoct ti vsak bohuzial neviem.
Ahoj Stano - Estika (14.2.2006 o 7:40)
Napis mi na mail, je tu uvedeny. Henri pozdravuje a rad sa s tebou podebati. Ozvem sa na azete. Teraz pracujeme na anglickom preklade a rozdelujem si cas aj na pokracovanie. Medzitym treba aj pracovat kvoli zivobytiu :-) Ale je to velke potesenie. V kazdom pripade sa zideme v Lucenci, co povies?
ADVOKATSKA PORADNA PRE EXILAKOV - PALO (18.2.2006 o 2:35)
DAKUJEM VAM ZA ODPOVED . NAPISAL SOM POD NAZVOM HORE NAPISANY ADVOKADSKA PORADNA PRE EXILAKOV ALE NEVIEM TO NAJST SOM TAK ROZCULENY ZE SOM ZABUDOL KDE SOM TO POSLAL . MAM KOPIJU Z TOHO ALE CO Z TOHO KED TO NENI UVEDENE MOZNA TO ZLIKVYDOVALI . JA VERYM VO VSETKO TO BOLO TROSKU POSYPANE MADARSKOU PAPRYKOV TAK TO DAKOMU VADILO ZE TO STIPE PO AS SA TO NEDOZVEDIA OSTATNY TAK JE TO ASI ZLIKVYDOVANE . INET.SK DISKUSIA SLOVACI V ZAHRANICI .... DATUM 17. 2 06 14; 28 TO JE POSLEDNY CLANOK ALE KDE JE HADANKA AK BYSTE MALI SISTEM AKO TO NAJST PRECITAJTE SI . DIKI PALO .
DOPORUZUJEM VAM . - PALO (18.2.2006 o 2:57)
VAZENY EXILATI . DOPORUCIJEM VAM MOJ SYSTEM . JA KED NAPISEM TAKY PAPRYKAS EMAIL TAK HNED TO POSLEM NA NAJVYKSIE ORGANY DO VLADY . DZURYNDOVY , PREZIDENTOVY A OSTATNYM CO AJ NAMINISTERSTVO SPRAVEDLIVOSTI CO JE VO VLADE NA INTERNETE TAK TO MAJU NA STOLE KED OTVORIA DVERE A SADNU SI KU KAVE TAK MAJU CO CITAT AK IM TO SEKRETARKA DOPORUCI . Z VOLEJA ZIADNE FUKANIE DO HORUCEJ KASE ESTE V TEPLOM VYDALI . A KOLKO CO SA MI PACIMI AJ INE EMAILY NASLI SA IBA V PALACI A TO V REZIDENTSKOM V BRATISLAVE . POSLITA AJ VY AS VEDIA AJ ONI CO SA PISE PO SVETE . TO STACI ZMENIT ADRESU NA MINISRERTVA A KOLKO ICH JE TAM TAK CO JE TO POMALY ZADARMO POSLAT IM TO TAM . DIKI A POSIELAT ODPISU AJ VAM ODPISALI AJ MNE . Z OZDRAVOM SA LUCIM DNES PALO.
SLUBOTECHNA Z OSCADNIC. - PALO (18.2.2006 o 3:17)
ZESE DACO NOVE , STEJNE PRSI V CALIFORNII A SEDIM DOMA BOLIA MNA KRYZE PRV NZ ZACNE PRSAT TO UZ POZMAM AS DESAT ROKOV. O VSETKOM TOMTO CO VAM PISEM NAPISAL SOM AJ DO KYSUCKYCH NOVIM A TO NAJDETE MILAN GURA .SK PISAL MI ZE MI ODPISE A TO ESTE V LANI TAK SOM MU DAL MENO OZCADNICKA SLUBOTECHNA. A NADAL SOM MU AKO KRAJANOVY VASK SME Z JEDNEJ DIERY ALE ON SPLHA ZA PREDSEDU AJ VZILINE VSAK AK KDO CHCE A MA CAS PRECITAJTE SI FORUM U MILANA GURU . VYSTUDOVAL POLNOHOSPODARSTVO V NITRE ALE MA VELKE VYDLY KTORE BUDE POUZIVAT AKO A CO NALOZIT PRE SABA POZNATE NASINCOV. NAPISLA MI ZE KEDSOM MUDRY AS KANDUDUJEM ZA PREDSEDU MNV . ALE TEN CO TAM BOL JE VO VEZBE ZA UPLTKY A TAK SOM MU NAPISAL ZE NECHCEM SEDIET NA SPINAVEJ STOLICKE A KED ZE BY SOM ROBIL PREDSEDU ZADARMO AZ BYDEM V DOCHODE A TO ZA DVA ROKY ALE BY SOM MUSEL VYCISTIT MNV VCADCI OD PREDSEDU PO UPRATOVACKU . TO LEN TAK , Z DLHEJ CHVILE NA STOLICKE . JA VIEM ZE SI BRUSIA ZUBY MA MNA CO VETKO SOM IM TAK POPISAL ZE DESTAT ROKOV MOZNA VIAC TO SU LITANIE DVDCIATEHO STOROCIA. TY BYMNA SUPLI DO VEZBY MOZNA AJ NA DERES AKO JANOSIKA . NAPISTE DRBY AS MAM CO CITAT. CAKAM DRBY - DRBY DRBY.
PORADNA NEXITUJE PRE EXILAKOV - PALO (28.2.2006 o 2:12)
VAZENY EXILATI . NECAKAJTE POMOC OD ADVOKATOV NIKDO NENAPISAL , AK SI ZA MOROM TAK Z PANOM BOHOM NECAKAJ POMOC . SKLAMAL SOM SA TAK AKO MNA OKLAMALI CO MI OPRAVOVALI DOM TAK ISTO NA JUSTYCIJI . PARQGRAFI POMAHAJU AKO OKRADNUT LUDI A ONI IM POMAHAJU TAK . UZ SOM VAM PISAL O TOM PRED TYM . SKLAMANY EXILAK PALO .
CITAL SOM ZE DZURINDA CHCE VIZA DO USA? - PALO (2.3.2006 o 23:42)
SOM PROTI TOMU . PISAL SOM AJ DZURINDOVY AZ MI POMOZE V MOJICH TRAMPOTACH PRECITAJTE SI O CO VSETKO SOM DOSIEL A ON MI NEODPISAL ,TAK PRECO BY TU MALI PRIST MAFIACI ZO SLOVENCKA PRECITAJTESI SPRAVY O MAFIACH . NECH SI TO PREMIER DZRURINDA NACHA DOMA NECHCEME MAFIAKOV V USA.
Pre Pala: - Estika (3.3.2006 o 21:53)
Mily Palo, chcem ta poprosit, aby si nepridaval prispevky pod moju stranku o mojej knihe. Skus si spravit vlastne forum na tvoju temu, iste je to zaujimava skusenost a mozno sa tak dovolas spravodlivosti skor. Zelam Ti skore vyriesenie tej neprijemnej zalezitosti! Dakujem, Estika
pro Estika - MM (17.6.2006 o 16:39)
Velmi krasne jste to napsala. Vsak jsem zavzpominal na strastiplnou cestu s kamaradem pres Jugoslavii do Rakouska. Bylo mi v te dobe jako Vam a dodnes sveho cinu nelituji. Jen me mrzi, ze jsem za hranice neodesel driv.
No nechutne - Mia (22.11.2006 o 4:09)
Zbabvelce, tos toho cloveka nechala tam lezet a ani nezatelefonovala policiji. Necetla jsem cely clanek, ale jste vsichni na bliti
Mala si pokracovat v citani... - Estika (22.11.2006 o 6:06)
dozvedela by si sa viac. Mozno je lepsie priznat si, ze sme zbabelci ako sa robit falosnymi hrdinami. Neviem. Asi je to vec pohladu. Ja sa napriklad vobec nebojim podpisat pod svoj prispevok. Snazila som sa ti odpovedat, ale udala si neexistujucu email adresu: ... does not like recipient. Remote host said: 550 Requested action not taken: mailbox unavailable Giving up on ......
preklad - simonka (14.12.2006 o 13:23)
Mamulienka takze uz len ten moj preklad spracovat a mas aj AJ verziu. MIA Ybabelec je silne slovo, a vobec nejde do kopy s menom mojej maminky a vobec nasou rodinou.
Milá estika - Steven (26.12.2006 o 4:49)
k prečítaniu Tvojho príbehu som sa dostal až teraz počas sviatkov. Nádherny príbeh, a ja sám ako "zradný emigrant" som presne vyobrazil vaše útrapy. Ďakujem!!!! ---protinožec---
Tvoja reakcia:
 Nadpis
 Meno E-mail 
Najnovšie články na Exil.sk
Najčítanejšie na Exil.sk

Horúce v "Komunite exilákov"

reklama



reklama