Som Slovenka,zijem v Taliansku 3 roky.Zatial som nemala prilezitost stretnut ziadneho Slovaka.som pri Bologni (Emilia Romagna),ozvi te sa ak ste blizko o ak mate chut pokecat.
caute slovaci, byvam 14 rokov vo Vicenzi.mozme si kludne pokecat. Ak potrebujete aj nejake prakticke rady, ak viem vam poradim ochotne.Zazila som tu vsetko mozne, pracuju, sobas, matersku, dieta, talianske obcianstvo atd….Po tolkych rokoch mi stale chybaju nase parene buchty ci segedinsky gulas…caute a piste!!!
Ahoj Marta, chcem ťa poprosiť o radu alebo o rady. Mám priateľa taliana chcem s ním skúsiť žiť a prísť za ním do Talianska. Už to budú 2 roky čo sme spolu, ale doteraz to bol vzťah na diaľku. Keď som u neho, chytia ma vždy také depky, že by som najradšej zutekala. Ale jeho milujem, rodina je dobrá, ale sa tam vždy cítim taká iná, sama a bez kamošiek sloveniek. Príčinou je, že si neviem tu nájsť žiadnu aktivitu, prácu a keďže mám univerzitné vzdelanie nechcem začať kariérou čašníčky. A tým som nútená odchádzať vždy na Slovensko a pracovať tu. Neviem čo mám robiť, mám strach urobiť ten závažný krok. Chceme mať dieťa, ale neviem ako je to s materskou? Mám na ňu nárok po akom období. A moje istoty keď sa vydám za neho? Musím myslieť okrem lásky aj na všetko ostatné.
Obdivujem ťa, že to tam ťaháš už tak dlho. Nakoľko sú taliani trochu iná mentalita /manggiare, dormire, calcio,…..scherzo!!!/. Rada by som sa s tebou poradila a pokecala aj o tvojom osude. Inak ti prajem všetko dobré. Taliani sú inak fajn ľudia….
Zuzi,ja som v Taliansku 2 roky..ked citis nostalgiu len ked prides na kratky pobyt,tak si neviem predstavit,ako by si tu dokazala zit cely zivot..laska hory prenasa ale netrva cely zivot..ani ja by som tu nemohla zit,lebo je tu nakladny zivot a nedokazala by som sa zaklimatizovat,napriklad spriatelit sa s taliankami…to je moj nazor,drz sa a napis,s cim nesuhlasis:)
Hovoríš, že si tu 2 roky, ale podľa tvojich slov som pochopila, že sem chodíš tiež len na krátkodobé pobyty. Aké máš ty skúsenosti s touto krajinou a ľuďmi? S tými taliankami máš trochu pravdu, lebo sú dosť odlišné od nás. Sú viac bezprostredné, ale pôsobia na mňa dosť chlapsky. Ale dá sa. Neviem môj dojem. Ja sa tak cítim možno aj preto, lebo tu nemám činnosť ani žiadnu aktivitu.
ahooojte,ja som tiez v bologni tak ak ma niekto zaujem…..prave dnes vdaka tejto super stranke som si konecne pokecala so slovenkou alexandrou s ktorou sme sa skontaktovali prave cez tuto stranku….tesim sa na dalsich ludi ,ktori si chcu uprimne pokecat.caaaaau a sasi odkazujem….do skoreho videnie a ziadne balenie!!!!veronika
Zuzka ahoj,prepac ze som sa neozvala ale bola som doma na slovensku. Ako prezit v taliansku?Jasne, chce to aj kusok stastia byt obklopeny spravnymi ludmi. Ja mam super manzela(ale az teraz, v druhom manzelstve)…mam dve,pisem len dve spravne kamosky-talianky a dve spravne slovenky.Ale to mi staci na tych mojich par chvil volna co mam.Duolezite je tu nieco robit. Zaciatky su tazke..ja som tu pred 14 rokmi umyvala prdelky malym detom..teraz mam dobre platene‘ miesto v zdravotnictve..Zuzka vsetko sa da, len treba chciet a mat naozajstny‘ „srdcovy“ moti’v. Zo socialneho zabezpecenia tu sa zit neda‘, tecie to tu vsade..materska‘ len najviac do 9 mesiacov dietata a to len 30 %…samozrezme, su tu jasle…predrahe‘ sukromne alebo normal statne..ale to su podrobnosti. Hlavne je tu mat citovu‘ oporu atrosku trpezlivosti. Moj zamestnavatel mi raz povedal:keby som mohol, dal by som pracu len slovenkam..ste menej komplesovane‘ amenej „nastrojene“ ako talianky. Asi ma pravdu…Zuzka tu sa da studovat, da sa vsetko. Treba chciet. A teraz to Slovensko uz nie je tak daleko..je to letecky 1 hodina, ked mi je smutno, sadnem na lietadlo aj s malym a idem domov. Da sa to,treba chciet e byt si istym co chciet. Ahoj a napis. Marta
Ahoj Marta,
ďakujem za odpoveď. Máš toho určite dosť za sebou. Ja som si teraz istá, že chcem priateľa, lebo som v ňom našla naozaj veľa, v to čo som už dávno neverila. Ale on chce aby som prišla za ním žiť. Musím byť silná, ja viem. Ale keď som tam, neviem ešte tak perfektne hovoriť po taliansky a pri každej chybe som totálne zakomplexovaná. Mám pocit, že som každému smiešna a nikdy ma nebudú brať vážne. Pôjdem tam určite študovať, ale povedz mi prosím ešte, ty si sa pripravovala aj jazykovo na tvoju profesiu, alebo ti bol hneď uznaný titul? Ja mám uviverzitné vzdelanie soc. pracovníčky, ale neviem, či mám opäť kvôli jazykovej odbornej príprave študovať daný odbor alebo mám si hľadať hneť prácu v mojom odbore a pripravovať sa len jazykovo? Asi budem musieť ísť na nejaký jazykový kurz skôr ako sa prihlásim na riconoscimento del titolo. Papiere už mám komplet preložené aj na Veľvyslanectve, a teraz neviem kam s nimi v Taliansku?Asi na univerzitu, kde sa študuje ten istý odbor alebo na Ministerstvo daného odobru? Priateľ nejak je pomalý v tom a nevyzná sa v tom. Ale mám pocit, že ani sami taliani.Aký postup mi ty odporúčaš podľa tvojich kariérnych skúseností? Dakujem. Prajem pekný večer. A napíš aj ty niečo o sebe, aby som nekecala len ja.Pa. Zuzana
ODKAZ PRE MARTU
AHOJ,CHCEM SA TA OPYTAT JEDNU VEC OHLADOM ZAMESTNANIA V ZDRAVOTNICTVE.AKU PRACU VYKONAVAS?PYTAM SA PRETO,LEBO SOM ZDRAVOTNA SESTRA A MOMENTALNE CAKAM NA UZNANIE TITULU Z MINIS.ZDRAVOT.V IT.AKO TO BOLO S TEBOU?POTREBOVALA SI NEJAKE OSVEDCENIE O TITULE?A CO SKUSKY Z JAZYKA?poradis mi? dakujem
Zuzanka, tiez si myslim,ze pokial mas uz nostalgiu po domove, kamosoch a rodine len ked si v taliansku na navsteve, nikdy si nezvyknes… laska sice hory prenasa, ale zazraky nerobi… ja som tu 5 rokov, s priatelom vsetko ok, citim sa dobre, sama som sem prisla, studovala, teraz pracujem a zijem, mam dokonca super kamosky a aj kamosov a cez to vsetko, ked na mna dolahne nostalgia po Slovensku nie je mi dva krat veselo.. a toto som si o sebe nikdy ale fakt nikdy nemyslela… dobre si to zuzanka rozmysli, ono vsetko je krasne, ked je to v zaciatkoch, ale ver, ze si to ty, co musi velmi vela „obetovat“ v tomto rozhodnuti ist do Italy… musis byt presvedcena na 110 percent, ze to chces… Drzim prsteky!
Zuzka este jednu vec ti chcem povedat.. nikdy sa neboj, ze aj ked rozpravas zle taliansky, ze si niekomu „smiesna“.. Taliani ani sami nevedia (a to ti priznaju aj oni), co to je „spisovna taliancina“ a kedze oni su vseobecne na jazyky dost antitalneti, resp sa im skor nechce, vazia si akejkolvek snahy hovorit taliansky.. povedz im, ze budes rada ak ta budu opravovat (tak sa naucis najviac), ze sa ta to nedotkne, praveze naopak, da ti to vela.. oni si totiz nedovolia sami ta opravit.. a ver, ze ked bude treba, vedia povedat aj, ze ti to fakt ide.. bud sama sebou a vsetko bude jednoduchsie!
Ahoj barborka,
možno máš pravdu, že keď si neviem teraz zvyknúť tak potom nikdy. Ale vieš to je ťažko povedať zaľúbenému človeku, ktorý je presvedčený, že našiel toho pravého , aby si uvedomil mnohé veci. Môj problém je možno v tom, že keď som tam na krátky čas, lebo ešte stále pracujem na Slovensku, neviem si tam nijako zariadiť čas a nájsť niečo na prácu. Priateľ pracuje skoro celý deň, bývam v menšom meste, a keď sa chcem vybrať sama do väčšieho mesta autobus. spoj ide 2x za deň a navyše samej sa mi nechce. jedinú nádej ešte vidím v tom, že začnem v niečom podnikať na vlastnú päsť a popri intenzívne študovať jazyk. Lebo keby som čakala , že si tam nájdem prácu v odbore, tak by ubehlo určite pekných mesiacov. A ty? V ktorom meste to žiješ?
AHOJ JANKA !Zial moc toho neviem o terajsich podmienkach a zakonoch o zamestnani s diplomom zo slovenska. Pred 14-imi rokmi ked som tu prisla nase diplomy tu neboli platne‘. Vsetky kurzy co sa tyka mojho zamestnania(zubna assistentka a teraz uradnicka) som absolvovala tu. Celkovo tu v taliansku zubne lekarstvo a stomatologia nespada‘ do zakona o povinnej odbornej zdravotnej kvalifikacii. Mozem ti poradit ak chces, obrat sa na ambasadu SK v rime. tel.:0636715211, mail:roman_goga@mfa.sk. Mne dost pomohli.Ahoj.
ahoj zuzi,to som zase ja..pri akom vacsom meste byva tvoj priatel?ja byvam v janove..ked si zamilovana,nemysli na pracu a prid do talianska..prid vyskusat,ako sa tu zije,ved sa nemusite hned brat..s pracou je to a aj bude problem,pokial nebudes rozpravat plynule po taliansky…musis sa rozhodnut ty sama,co od zivota ocakavas,len nesmies mat pochybnosti,aby si nakoniec nelutovala..drzim palce..
Ahoj Katka,
je blízko Ríma a najradšej by som tam aj žila. Páčia sa mi väčšie mestá, kde sa stále niečo deje, kde sú príležitostí jednak na zoznámenie s krajankami, jednak nájdenie si práce, či štúdia. Ja už asi viem, o čom je ich život. Vždy som to chcela mať u nás doma. Páči sa mi ich zmysel pre rodinu, hodnoty, atď. Ale problém je, že to nie je moja rodina, môj jazyk a kultúra. Ale s tým sa zmierim. Všetci sú tu veĺmi milí. Cítim, že naozaj všetko závisí len odo mna, lebo priateľ už viac pre mňa nemôže spraviť. Zoznámil ma so všetkými kamarátmi, rodinou.
Tebe sa ako páči v Taliansku. Źiješ tu natrvalo?
Odkaz pre Martu
Dakujem za informacie.Talianske urady maju stale cas na vybavenie dokumentov,pokial nie si zdravo drza nic nevybavis.Tak dufam,ze im to dlho nepotrva,lebo uz aj ja sa chcem konecne realizovat vo svojom obore.Ako zdravotna sestra s vysokou skolou by bola hanba ostat doma.
Ahoj jani,
neviem nezaregistrovala som, čo presne si vybavuješ na úradoch. Ja sa práve pokúšam o riconoscimento del titolo. Mám vysokú a chcem sa tiež uplatniť v mojom odobre ako assistente sociale. Už začínam študovať v mojom odbore niečo v taliančine. Kuchynská taliančina mi nerobí už problém. Priateľ mi vybavuje ten proces na Ministerstve pod ktoré spadá môj odbor a oni sa mi vyjadria naspäť? Nemám zatiaľ potuchy. Dokumenty mám preložené notárom na Veľvyslanectve. Ďalej neviem. Budem ťa informovať ako som dopadla ja. Možno ti to pomôže.
Kto má prosím s týmto skúsenosti, aký by mal byť správny postup na overenie titulu v Taliansku. Dajte mi prosím vedieť. Lebo som počula, že sa treba obrátiť aj na univerzitu, kde sa ten ktorý odbor študuje, asi kvôli porovnaniu skúšok. Díky. href=“mailto:zu.fab@post.sk“>zu.fab@post.sk
Ahoj Zuzka, tak vidis, presne si si sama odpovedala a nasla si to, co chces.. ty chces prist sem, chces to risknut a vyskusat (toto som chcela vediet a ty si to svojim vyjadrenim povedala) 🙂 super! Ber to tak ako som to urobila ja, s priatelom sme sa dohodli, ze to vyskusame, ja som mu ale povedala, ze sa nemusi citit zodpovedny ak nieco nebude klapat, ze to vyskusame ako vztah a ja to vezmem ako dalsiu skusenost do zivota, objav noveho sveta a noveho jazyku, ktory sa predsa vzdy zide.. no a potom sa uvidi 🙂 A vyslo to, sme stale spolu, ale napriklad ja som si svoj zivot zariadila tu tak, ako by som zila, keby som napriklad jeho nemala, chodila som plavat, nasla som si kamosky no jednoducho si nasla nejaku zalubu, aby som nebola zavisla len na nom a aby sme mali trosku aj kazdy svojho priestoru.. okrem toho, sama urcite dobre vies, ze vsetky zaciatky su tazke a ty mas plus, ze on ta podporuje.. tak prid, vyskusaj a casom uvidis.. chce to vela trpezlivosti, co sa tyka byrokracie a vybavovania papierov, prave sa tiez zacinam informovat o informovani o uznavani diplomov, ale zatial neviem, lebo v praci to po mne zatial nechceli.. chcela by som si to urobit sama pre seba, clovek predsa nikdy nevie.. Baby, chce to nervy, ale vsak sme nejake slovenky nie, talaaaaanske urady nas neodradia 😀
Inac Katka, ja som v Torine, takze nie som od teba az tak daleko 🙂
Ahoj Barborka,
presne tak to chcem brať aj ja. Nebyť na ňom závislá sa pokúšam aj ja.
Ale prácu v takom malom meste, odkiaľ je on je ťažko. Jedine najbližie väčšie mesto, kde ale musím cestovať. Ale musím niečo obetovať. Slovenky tu nie sú. A zatiaľ talinaky si nejak nepripúšťam, a ani oni mňa moc nie. Aj vo vzťahoch prídeme len po určitú hranicu a potom už nepustia. Niekedy mám pocit, že chcú byť len milé, ale stále majú nejaký problém s dôverou. Možno to vidím len ja tak. A možno časom sa to zmení. Priateľ má veľa priateľov a mám pocit, keby nie jeho ani si ma nevšimnú…. Ale to sú tie začiatky. Ako je v Toríne a ako sa ti podarilo nájsť prácu, dlho si hľadala?
Ahoj Zuzi, ja si myslim,ze je vcelku normalne, ak si ludia trosku drzia odstup, tiez asi neveris okamzite niekomu „novemu“ a je pravda, ze talianky si svoje „uzemie“ trosku strazia.. ale neboj, to sa spravi.. ja a praca.. ja som tu najskor bola studovat, potom som si vybavila 3 mesacnu staz.. ale bolo to vsetko cez slovensku univerzitu a jednalo sa o dohody medzi statmi… co sa tyka prace, momentalne je to tazke aj pre samotnych talianov (moj priatel momentalne chodi po samych pohovoroch a to je ing v oblasti strojariny, co je v torine na prvom mieste) takze ako sama vidis, je to teraz take vseliake aj pre talianov.. o to viac, ak sa jedna o pracu s titulom.. u mna to bolo trosku ine, ja som si o ziadost pytala este ked sme neboli v EU a tak som v podstate moc velke sance nemala a povolenie som dostala az po vstupe do EU.. medzitym ubehlo velmi vela casu a aj teraz mam pracu, ku ktorej mi trosku pomohli po znamosti.. no proste, funguje to ako u nas, ak ti niekto moze urobit „tlacenku“ tak je lepsie.. mne stacilo, ze moj zivotopis odoslal niekto kto s touto firmou spolupracuje a tak som na pohovor bola pozvana okamzite, inac by som ani nevedela,ze niekoho hladaju… takze asi tak!
Tvoja reakcia