Shalomisti rodinny par Rev.Totha ,kedy vratite sl narodu financie jeho pouzite na turistiku do Izraela,Shalom knuhy,vecierky?
Pomoc predsa nie je zlodejina ani po hebrejsky!
Stop zdieraniu,okradaniu,tunelovaniu Slovenska cez tiezfukcionarov,podvodnikov,spekulantov,zlatokopov zahr.organizacii,spolkov v bohatej sev.Amerike a krajinach G7!
Stop SZSZ(Skalskeho Zdroju Stalych Ziskov -Skupinke koser nostre)!
Stop KSL!
Stop rodinnemu paru Rev.Totha(Shalomistov)!
Ps. Okradanie,nakala cinnost nie je pomoc ani v slovencine,ani v hebrejstine!
Dlznici slovensko ludu, kedy vratite zlodejinu?!
Tak to si bola poriadne trapna ty VYSOKOSKOLACKA. Asi si myslis, ze si zjedla mudrost sveta. Velmi vela studovanych odislo a nerobia zo seba bohvie co specialne. Skor si si studium dokoncila nie zrovna cistou cestou. Draha moja. Ty si vsade bola, vsetko videla, vsetko pocula a vsetko nam urcite pozozpravas.
Zdravim hladam slovakov v canade som 30 rocny chalan pred rokom som prisiel o pracu a nemozem nic najst v tejto krize a som na tom dost zle hladam akukolvek pracu alebo financnu pomoc na nevyhnutne poplatky a hlavne stravu ak mi moze niekto pomoct budem velmi rad a vdacny uprednostnujem pracu!!!!ta financna pomoc je druhorada ale nevyhnutna pre moj dalsi zivot pomoze mi aj mala financna pomoc a budem velmi vdacny prosim pomozte prosim moj mail:dartanan.michal@zoznam.sk dakujem dakujem
Paneboze,v krajina exotov okradaju Slovensko Shalomisti rodina farara Totha,Kanadsko Slovenska Liga a Kanadsky Slovak a dokonca ten traktorista povodne z Vojvodiny co vystupuje a ziada sl. peniaze ako Centrum kultury a dedicstva kanadskych Slovakov.A o Julovi zlodejovi Truslovi Behulovi co ziada 800.000 korun rocny plat za ten mokry toaletny papier Kanadsky Slovak platok skoda aj pisat/CAKAME KEDY IM SL. NAROD VYSTAVY VYUCTOVANIE ZLODEJOM,ZLATOKOPOM A SASOM.
Drzi ako opice tato banda prizivnicka,spekulantska.
Rozhovory: Dušan Tóth
Po mnohých rokoch sa divadelnému krúžku M.R. Štefánika pod vedením manželov Tóthovcov podarilo zoskupiť okolo seba štyri desiatky záujemcov o divadelné umenie a podobrať sa spolu s nimi na vytvorenie inscenácie, ktorá otvorí v dňoch 12.-14. mája t.r. novú kapitolu slovenského amatérskeho divadla v Toronte.
Pri tejto príležitosti som sa obrátila na jedného z dvoch režisérov, Dušana Tótha a požiadala ho o zodpovedanie niekoľkých otázok, spojených s chystanou premiérou veselohry Jozefa Hollého – Kubo.
Brigita Hamvašová (Článok originálne vyšiel v Novom Domove)
BH: Kedysi pred rokmi sme študovali na tej istej škole, ja dramaturgiu a ty herectvo. Po absolutóriu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa Tvoja pozornosť obrátila k rozhlasu, ale po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR si spolu s rodinou odišiel do Spojených štátov, a tam si sa vrátil k svojmu pôvodnému povolaniu – k teológii. Napriek zdánlivému protikladu, divadlu si ostal verný, ba čo viac, do kruhu svojich záujmov si zaviedol aj svoju manželku, Valiku. Dnes vytvárate obaja nerozlučnú a navzájom sa inšpirujúcu dvojicu, ktorej spolupráca si plným právom zasluhuje uznanie. Aj pod túto inscenáciu sa podpisujete obaja.
Prezraď, ako možno k niečomu takému dospieť v rámci celého radu povinností spojených s prácou, rodinou a životom exulanta?
DT: Verím, že pre veci srdcu blízke si človek vždy nájde čas. Spolu s Valikou sme sa s múzou pohrávali odkedy sme spolu začali chodiť. Ona hrala na klavíri a spievala, ja som recitoval; neskôr ona písala svoju diplomovku o dramatikovi Hochhuthovi a jeho hre Námestník, a ja som študoval herectvo. Odvtedy sa venujeme divadlu, píšeme scenáre a tvoríme predstavenia a teší nás to. Umenie sa stalo našou záľubou. Aj tak sa dá povedať, že v tejto našej práci spájame našu slovenskosť a dary talentu s našou láskou k divadlu a k umeniu. A že to robíme spoločne? Nuž už 44 rokov sa delíme spoločne o život, ktorý si takto spríjemňujeme.
BH: Vaše mená zažiarili v spoločenskom a kultúrnom živote slovenskej a českej pospolitosti v Toronte veľakrát. A to nielen v spojení s inscenáciami Nového divadla na samom začiatku jeho existencie, ale aj pri vytváraní poetických večerov, v ktorých účinkovali bok po boku, s veľkým úspechom, slovenskí i českí herci a recitátori.
Na ktorý, z veľkého počtu uskutočnených programov, máte najkrajšie spomienky?
DT: Takmer desať rokov som bol aktívny v torontskom Novom divadle. Najradšej si spomínam na komédiu Jozefa Škvoreckého “Bůh do domu”. Z poézie som mal najväčšiu radosť už zo spomínaných pásiem -“Báseň a pieseň sú sestry” a “ Z každého rožku trošku humoru”. Pravda, najväčšiu zábavu sme mali, keď Valika, spolu s Jaroslavom Vajdom preložila do angličtiny hru “Bačova žena”. S touto Stodolovou drámou, naštudovanou v spolupráci s torontskou MTA /Mnohokultúrnou divadelnou asociáciou / sme vyhrali súťaž amatérskych súborov vo Winnipegu. Neskôr sme s týmto združením hercov rôznej národnosti uviedli v angličtine Čechovove jednoaktovky “Medveď” a “Pytačky”. Týmito jednoaktovkami, ktoré som režíroval, sme vyhrali ontárijskú súťaž “The Elsie 87 Award”. Po tomto úspechu nás vyslali reprezentovať Kanadu na festival amatérskych divadiel do Puebla v Mexiku. Zúčastnili sme sa taktiež aj celoamerickej prehliadky v Arube, odkiaľ sme si odniesli „Cenu Ministra kultúry“. Neskôr sa časť súboru zúčastnila prehliadky na festivaloch v Monte Carle, v Írsku a v Čechách.
BH: V posledných rokoch ste sa obaja ku svojej záľube vrátili a milovníkom umeleckého slova predostreli širokú škálu Vášho neutúchajúceho záujmu. Pozvali ste nás na večer poézie, v ktorom sa snúbilo dielo najväčšieho žijúceho básnika Milana Rúfusa s hudbou /Báseň a pieseň sú sestry/, spolu s Vami sme sa smiali na programe, ktorý bol zostavený z diela slovenských humoristov, vrátane tých, ktorí si ostrili pero aj na tomto kontinente /Z každého rožka troška humoru/ a na sklonku minulého roku sme sa pásmom vianočnej poézie pod názvom Z ďaleka ideme, novinu nesieme… pripravili na sviatky Božieho narodenia. Vedela som, že pripravujete výber zo židovskej poézie a prózy, ale nečakala som, že si v tomto čase postavíte pred seba úlohu ešte väčšiu – a tou je založenie slovenského divadelného súboru a inscenácia hry slovenského klasika.
Čo rozhodlo o tom, že si sa vo svojich zámeroch vrátil ku starej nehrdzavejúcej láske – k divadlu a ku slovenskej klasike?
DT: Náš spoločný profesor, žiaľ už nebohý Karol Zachar, nám vždy prízvukoval, že keď začíname s divadlom, treba začať s klasikou. “ V nej je nepančovaná krása, čistý naturel a jasné posolstvo postavené do presných pravidiel divadelného útvaru”, hovorieval. Jozef Hollý toto všetko ponúka v ľudovej veselohre “Kubo”.
BH: Na Slovensku vari niet divadelného súboru, ktorý by si na veselohre KUBO nevyskúšal svoje sily. Z tohto dôvodu je inscenačná tradícia tejto hry bohatá a to nielen v počte premiér, ale aj v rôznorodosti štýlov, počínajúc tradičným poňatím hry a končiac aktualizáciou jej námetu na súčasné pomery. Sama som videla Kuba v troch podobách a verím, že mnohí z nás /vrátane českých prívržencov slovenských televíznych „pondelkov“/ si pamätá Kuba,v hlavnej úlohe s Jozefom Krónerom, aj z televíznej obrazovky.
Aká je koncepcia Vami pripravovanej inscenácie, a čo chcete výberom jej umeleckých prostriedkov tlmočiť slovenskému a českému divákovi v hľadisku torontského divadla?
DT: Pôvodne sme sa pokúšali preniesť “Kuba” do 21. storočia. Chceli sme Kuba zapasovať do zbohatlíckeho sveta súčasného Slovenska. Dokonca sme túto otázku konzultovali aj s Tebou, ak si dobre pamätáš. Nakoniec sme sa rozhodli, že predstavíme divákom “Kuba” tak, ako ho videl Jozef Hollý – ako obeť zaslepenej túžby jeho najbližších po mamone. Teda, aj komično našej inscenácie vychádza práve z tohto aspektu. Nuž, ale nechajte sa prekvapiť.
BH: Podarilo sa Vám zoskupiť okolo pripravovanej inscenácie celkom slušný počet ľudí, ktorí sa zaujímajú nielen o hereckú tvorbu na scéne, ale aj pomocné a pritom veľmi dôležité práce „za scénou“. Pokiaľ viem, tak denne skúšate s rôznymi hercami v rôznych výstupoch, a rovnakým rýchlym tempom vytvárate s inými aj hudobnú, tanečnú a výtvarnú zložku predstavenia /kostýmy, rekvizity a dekorácie/.
Ako sa Tebe, aprobovanému divadelníkovi, spolupracuje s amatérmi, ktorým treba mnohé postupy vysvetliť a zdôvodniť a spoločnou cestou hľadať riešenie?
DT: Predovšetkým, sme veľmi štastní, že sa nám podarilo vytvoriť kolektív takmer 40 dobrovoľníkov, ktorým sme vďační, že neodmietli s nami spolupracovať. Niektorých sme oslovili sami, iní sa prihlásili a ďalších nám doporučili iní. Nikto z tých, ktorých sme oslovili nám neodmietol pomoc a my sme rovnako neodmietli nikoho, kto sa o spoluprácu s nami zaujímal. Atmosféra na skúškach inscenácie je veľmi pozitívna. Pracujeme tak so skúsenými divadelníkmi ako aj s nováčikmi, a máme veľkú radosť z toho, keď vidíme, ako sa učinkujúci usiluje o najvernejšie zobrazenie postavy a vnáša do svojej tvorby aj vlastné nápady. Tešíme sa z nadšeného záujmu celej skupiny, pretože sme svedkami toho, ako nadšenie mnohé rozdiely prekonáva. Uvediem jeden príklad: Scénu na Kuba nám navrhol pán Valerián Strážovec, ktorý stál pred 50 rokmi pri zrode Slovenskej televízie, a ktorý tu v Kanade položil základy pre Scénografický Inštitút pri CBC a je nositeľom dvoch “Ammy Awards”. Tento významný profesionál chodí medzi nás a svojim milým slovom vie povzbudiť nielen pani Sylviu Galvánkovú, navrhárku kostýmov, ale aj realizátorov jeho scénografickej myšlienky, Ľuba Slatkovského a výtvarníka Štefana Galvánka. Ďalšími neoceniteľnými spolupracovníkmi sú Jozef Jantoška, profesionálny choreograf, ktorý vie citlivo priniesť na javisko pohyb vychádzajúci z daných piesní a hudobník Jozef Chlebičan, ktorý zas vie dať ľudovým piesňam ten správny tón. Dúfame, že naši diváci sa budú na Kubovi baviť aspoň tak, ak nie viac, ako sa bavíme my, ktorí ho pripravujeme. Naviac, predstavenie sme postavili na tom, že sme ochotnícke divadlo a nechceme predstierať niečo iné. Dramaturgia a réžia veselohry Kuba čerpá z klenotnice ľudových zvykov, v ktorom sa odráža slovenský naturel a umožňuje aj divákovi, ktorý nehovorí po slovensky mať zážitok a na zápletke hry sa schuti pobaviť. Napomáha tomu aj pripravený, do angličtiny preložený, obsah hry.
BH: O založenie slovenského amatérskeho divadla v Toronte sa pred niekoľkými rokmi usilovala aj iná skupina ľudí. Žiaľ, neúspešne. Prax potvrdila starú známu vec, že ak má amatérsky súbor „prežiť“, a to aj taký, čo má celkom slušnú tradíciu a široký okruh vďačných divákov, musí každý rok niečo pripraviť. Niečo, čo je príťažlivé nielen pre divákov, ale aj pre samotný súbor. Talent, ktorý nemá príležitosť sa rozvíjať – chradne, a toto sa vzťahuje aj na prácu amatérov, ktorí si myslia, že „chodiť do súboru“ je iba isté spoločenské krátenie voľného času. Divadlo je veselá práca, ktorá sa musí brať vážne nielen preto, že súbor je „živý organizmus“, ale aj preto, že v hľadisku sedí divak, ktorý si zaplatil vstupné a má nezadateľné právo na poctivú zábavu.
Aké sú vaše plány do budúcnosti, a akým smerom sa bude orientovať dramaturgia Divadelného krúžku M.R. Štefánika?
DT: Najprv nám treba odohrať štyri naplánované predstavenia a ak sa členovia kolektívu rozhodnú pokračovať, urobíme všetko, aby sme ich aspoň na čas viedli. Ak sa rozhodneme pokračovať, zostaneme verní slovenskej divadelnej tvorbe. Vieš, hry preložené z iných jazykov si naši diváci môžu pozrieť aj v originálnom alebo v anglickom prevedení. Nám ide predovšetkým o to, aby sme čerpali z našej divadelnej tvorby. Slovenské divadelníctvo bolo a je na vysokej úrovni, máme teda čo ponúknuť. Ale ak chceš naozaj vedieť čo chystáme… Nuž pohrávame sa myšlienkou inscenovať veselohru Petra Zvona “Tanec nad plačom”. Peter Zvon, jeden z najtalentovanejších slovenských dramatikov, aj keď zomrel veľmi mladý, zanechal nám skvost hodný tejto divadelnej práce.
BT:Ďakujem za rozhovor a želám všetko najlepšie do Vašej ďalšej práce.
Brigita Hamvašová
Rozhovory: Dušan Tóth
Po mnohých rokoch sa divadelnému krúžku M.R. Štefánika pod vedením manželov Tóthovcov podarilo zoskupiť okolo seba štyri desiatky záujemcov o divadelné umenie a podobrať sa spolu s nimi na vytvorenie inscenácie, ktorá otvorí v dňoch 12.-14. mája t.r. novú kapitolu slovenského amatérskeho divadla v Toronte.
Pri tejto príležitosti som sa obrátila na jedného z dvoch režisérov, Dušana Tótha a požiadala ho o zodpovedanie niekoľkých otázok, spojených s chystanou premiérou veselohry Jozefa Hollého – Kubo.
Brigita Hamvašová (Článok originálne vyšiel v Novom Domove)
BH: Kedysi pred rokmi sme študovali na tej istej škole, ja dramaturgiu a ty herectvo. Po absolutóriu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa Tvoja pozornosť obrátila k rozhlasu, ale po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR si spolu s rodinou odišiel do Spojených štátov, a tam si sa vrátil k svojmu pôvodnému povolaniu – k teológii. Napriek zdánlivému protikladu, divadlu si ostal verný, ba čo viac, do kruhu svojich záujmov si zaviedol aj svoju manželku, Valiku. Dnes vytvárate obaja nerozlučnú a navzájom sa inšpirujúcu dvojicu, ktorej spolupráca si plným právom zasluhuje uznanie. Aj pod túto inscenáciu sa podpisujete obaja.
Prezraď, ako možno k niečomu takému dospieť v rámci celého radu povinností spojených s prácou, rodinou a životom exulanta?
DT: Verím, že pre veci srdcu blízke si človek vždy nájde čas. Spolu s Valikou sme sa s múzou pohrávali odkedy sme spolu začali chodiť. Ona hrala na klavíri a spievala, ja som recitoval; neskôr ona písala svoju diplomovku o dramatikovi Hochhuthovi a jeho hre Námestník, a ja som študoval herectvo. Odvtedy sa venujeme divadlu, píšeme scenáre a tvoríme predstavenia a teší nás to. Umenie sa stalo našou záľubou. Aj tak sa dá povedať, že v tejto našej práci spájame našu slovenskosť a dary talentu s našou láskou k divadlu a k umeniu. A že to robíme spoločne? Nuž už 44 rokov sa delíme spoločne o život, ktorý si takto spríjemňujeme.
BH: Vaše mená zažiarili v spoločenskom a kultúrnom živote slovenskej a českej pospolitosti v Toronte veľakrát. A to nielen v spojení s inscenáciami Nového divadla na samom začiatku jeho existencie, ale aj pri vytváraní poetických večerov, v ktorých účinkovali bok po boku, s veľkým úspechom, slovenskí i českí herci a recitátori.
Na ktorý, z veľkého počtu uskutočnených programov, máte najkrajšie spomienky?
DT: Takmer desať rokov som bol aktívny v torontskom Novom divadle. Najradšej si spomínam na komédiu Jozefa Škvoreckého “Bůh do domu”. Z poézie som mal najväčšiu radosť už zo spomínaných pásiem -“Báseň a pieseň sú sestry” a “ Z každého rožku trošku humoru”. Pravda, najväčšiu zábavu sme mali, keď Valika, spolu s Jaroslavom Vajdom preložila do angličtiny hru “Bačova žena”. S touto Stodolovou drámou, naštudovanou v spolupráci s torontskou MTA /Mnohokultúrnou divadelnou asociáciou / sme vyhrali súťaž amatérskych súborov vo Winnipegu. Neskôr sme s týmto združením hercov rôznej národnosti uviedli v angličtine Čechovove jednoaktovky “Medveď” a “Pytačky”. Týmito jednoaktovkami, ktoré som režíroval, sme vyhrali ontárijskú súťaž “The Elsie 87 Award”. Po tomto úspechu nás vyslali reprezentovať Kanadu na festival amatérskych divadiel do Puebla v Mexiku. Zúčastnili sme sa taktiež aj celoamerickej prehliadky v Arube, odkiaľ sme si odniesli „Cenu Ministra kultúry“. Neskôr sa časť súboru zúčastnila prehliadky na festivaloch v Monte Carle, v Írsku a v Čechách.
BH: V posledných rokoch ste sa obaja ku svojej záľube vrátili a milovníkom umeleckého slova predostreli širokú škálu Vášho neutúchajúceho záujmu. Pozvali ste nás na večer poézie, v ktorom sa snúbilo dielo najväčšieho žijúceho básnika Milana Rúfusa s hudbou /Báseň a pieseň sú sestry/, spolu s Vami sme sa smiali na programe, ktorý bol zostavený z diela slovenských humoristov, vrátane tých, ktorí si ostrili pero aj na tomto kontinente /Z každého rožka troška humoru/ a na sklonku minulého roku sme sa pásmom vianočnej poézie pod názvom Z ďaleka ideme, novinu nesieme… pripravili na sviatky Božieho narodenia. Vedela som, že pripravujete výber zo židovskej poézie a prózy, ale nečakala som, že si v tomto čase postavíte pred seba úlohu ešte väčšiu – a tou je založenie slovenského divadelného súboru a inscenácia hry slovenského klasika.
Čo rozhodlo o tom, že si sa vo svojich zámeroch vrátil ku starej nehrdzavejúcej láske – k divadlu a ku slovenskej klasike?
DT: Náš spoločný profesor, žiaľ už nebohý Karol Zachar, nám vždy prízvukoval, že keď začíname s divadlom, treba začať s klasikou. “ V nej je nepančovaná krása, čistý naturel a jasné posolstvo postavené do presných pravidiel divadelného útvaru”, hovorieval. Jozef Hollý toto všetko ponúka v ľudovej veselohre “Kubo”.
BH: Na Slovensku vari niet divadelného súboru, ktorý by si na veselohre KUBO nevyskúšal svoje sily. Z tohto dôvodu je inscenačná tradícia tejto hry bohatá a to nielen v počte premiér, ale aj v rôznorodosti štýlov, počínajúc tradičným poňatím hry a končiac aktualizáciou jej námetu na súčasné pomery. Sama som videla Kuba v troch podobách a verím, že mnohí z nás /vrátane českých prívržencov slovenských televíznych „pondelkov“/ si pamätá Kuba,v hlavnej úlohe s Jozefom Krónerom, aj z televíznej obrazovky.
Aká je koncepcia Vami pripravovanej inscenácie, a čo chcete výberom jej umeleckých prostriedkov tlmočiť slovenskému a českému divákovi v hľadisku torontského divadla?
DT: Pôvodne sme sa pokúšali preniesť “Kuba” do 21. storočia. Chceli sme Kuba zapasovať do zbohatlíckeho sveta súčasného Slovenska. Dokonca sme túto otázku konzultovali aj s Tebou, ak si dobre pamätáš. Nakoniec sme sa rozhodli, že predstavíme divákom “Kuba” tak, ako ho videl Jozef Hollý – ako obeť zaslepenej túžby jeho najbližších po mamone. Teda, aj komično našej inscenácie vychádza práve z tohto aspektu. Nuž, ale nechajte sa prekvapiť.
BH: Podarilo sa Vám zoskupiť okolo pripravovanej inscenácie celkom slušný počet ľudí, ktorí sa zaujímajú nielen o hereckú tvorbu na scéne, ale aj pomocné a pritom veľmi dôležité práce „za scénou“. Pokiaľ viem, tak denne skúšate s rôznymi hercami v rôznych výstupoch, a rovnakým rýchlym tempom vytvárate s inými aj hudobnú, tanečnú a výtvarnú zložku predstavenia /kostýmy, rekvizity a dekorácie/.
Ako sa Tebe, aprobovanému divadelníkovi, spolupracuje s amatérmi, ktorým treba mnohé postupy vysvetliť a zdôvodniť a spoločnou cestou hľadať riešenie?
DT: Predovšetkým, sme veľmi štastní, že sa nám podarilo vytvoriť kolektív takmer 40 dobrovoľníkov, ktorým sme vďační, že neodmietli s nami spolupracovať. Niektorých sme oslovili sami, iní sa prihlásili a ďalších nám doporučili iní. Nikto z tých, ktorých sme oslovili nám neodmietol pomoc a my sme rovnako neodmietli nikoho, kto sa o spoluprácu s nami zaujímal. Atmosféra na skúškach inscenácie je veľmi pozitívna. Pracujeme tak so skúsenými divadelníkmi ako aj s nováčikmi, a máme veľkú radosť z toho, keď vidíme, ako sa učinkujúci usiluje o najvernejšie zobrazenie postavy a vnáša do svojej tvorby aj vlastné nápady. Tešíme sa z nadšeného záujmu celej skupiny, pretože sme svedkami toho, ako nadšenie mnohé rozdiely prekonáva. Uvediem jeden príklad: Scénu na Kuba nám navrhol pán Valerián Strážovec, ktorý stál pred 50 rokmi pri zrode Slovenskej televízie, a ktorý tu v Kanade položil základy pre Scénografický Inštitút pri CBC a je nositeľom dvoch “Ammy Awards”. Tento významný profesionál chodí medzi nás a svojim milým slovom vie povzbudiť nielen pani Sylviu Galvánkovú, navrhárku kostýmov, ale aj realizátorov jeho scénografickej myšlienky, Ľuba Slatkovského a výtvarníka Štefana Galvánka. Ďalšími neoceniteľnými spolupracovníkmi sú Jozef Jantoška, profesionálny choreograf, ktorý vie citlivo priniesť na javisko pohyb vychádzajúci z daných piesní a hudobník Jozef Chlebičan, ktorý zas vie dať ľudovým piesňam ten správny tón. Dúfame, že naši diváci sa budú na Kubovi baviť aspoň tak, ak nie viac, ako sa bavíme my, ktorí ho pripravujeme. Naviac, predstavenie sme postavili na tom, že sme ochotnícke divadlo a nechceme predstierať niečo iné. Dramaturgia a réžia veselohry Kuba čerpá z klenotnice ľudových zvykov, v ktorom sa odráža slovenský naturel a umožňuje aj divákovi, ktorý nehovorí po slovensky mať zážitok a na zápletke hry sa schuti pobaviť. Napomáha tomu aj pripravený, do angličtiny preložený, obsah hry.
BH: O založenie slovenského amatérskeho divadla v Toronte sa pred niekoľkými rokmi usilovala aj iná skupina ľudí. Žiaľ, neúspešne. Prax potvrdila starú známu vec, že ak má amatérsky súbor „prežiť“, a to aj taký, čo má celkom slušnú tradíciu a široký okruh vďačných divákov, musí každý rok niečo pripraviť. Niečo, čo je príťažlivé nielen pre divákov, ale aj pre samotný súbor. Talent, ktorý nemá príležitosť sa rozvíjať – chradne, a toto sa vzťahuje aj na prácu amatérov, ktorí si myslia, že „chodiť do súboru“ je iba isté spoločenské krátenie voľného času. Divadlo je veselá práca, ktorá sa musí brať vážne nielen preto, že súbor je „živý organizmus“, ale aj preto, že v hľadisku sedí divak, ktorý si zaplatil vstupné a má nezadateľné právo na poctivú zábavu.
Aké sú vaše plány do budúcnosti, a akým smerom sa bude orientovať dramaturgia Divadelného krúžku M.R. Štefánika?
DT: Najprv nám treba odohrať štyri naplánované predstavenia a ak sa členovia kolektívu rozhodnú pokračovať, urobíme všetko, aby sme ich aspoň na čas viedli. Ak sa rozhodneme pokračovať, zostaneme verní slovenskej divadelnej tvorbe. Vieš, hry preložené z iných jazykov si naši diváci môžu pozrieť aj v originálnom alebo v anglickom prevedení. Nám ide predovšetkým o to, aby sme čerpali z našej divadelnej tvorby. Slovenské divadelníctvo bolo a je na vysokej úrovni, máme teda čo ponúknuť. Ale ak chceš naozaj vedieť čo chystáme… Nuž pohrávame sa myšlienkou inscenovať veselohru Petra Zvona “Tanec nad plačom”. Peter Zvon, jeden z najtalentovanejších slovenských dramatikov, aj keď zomrel veľmi mladý, zanechal nám skvost hodný tejto divadelnej práce.
BT:Ďakujem za rozhovor a želám všetko najlepšie do Vašej ďalšej práce.
Brigita Hamvašová
Ahojte vsetci. Sme mlady par momentalne zijuci v Londyne. Vo februari sa chystame na olympiadu povzbudit nasich sportovcov. Takze prvy krat – Canada. Nenasiel by sa niekto, kto by nas mohol na 4 – 5 noci ubytovat (od 14.2.2010)?
Diky
Majo a Erika
Zn: Vratime na revans pocas letnej olympiady v Londyne 2012
Napriek jednému paranoidovi ktorí na tomto fóre neustále kydá pod viacerými fiktívnimi menami na Kanadskú slovenskú ligu a týždenník Kanadský Slovák, ten začal novú a výbornú internetovú stránlu class=“postlink“ href=“http://www.kanadskyslovak.ca“> http://www.kanadskyslovak.ca
na ktorej sa skutočne dozviete čo sa deje medzi Slovákmi v Kanade, nájdete kontakty v rôznych mestách, atď.
Kanadský Slovák takto ukázal, že dokáže viac ako akýkoľvek krikľúni. A každé nové číslo KS si tam môžete prečítať a urobiť si svoj úsudok.
.
Hľadám nevlastného brata žijúceho v Kanade cca od roku 1968, kam dišiel s matkou Helenou. Volá sa Michal Tanko narodený 6.4.1957 v Bratislave, naposledy čo mi je známe žijúci vo Winnipegu . Otec Juraj Tanko narodený 24.4.1933 a zosnulý 22.9.1992.Poprosím akékoľvek informácie o ňom posielajte na href=“mailto:ivamajcherova@azet.sk“>ivamajcherova@azet.sk Ďakujem
Ahojte.
Som v Toronte na pol roka a chcela by som si najst nejaku pracu. Problem mam s anglictinou. Ak by niekto potreboval pomoct s detmi alebo podobne, prosim aby mi dali co najskor vediet. Nezalezi od druhu prace a casovo som tiez flexibilna. Upratovanie, opatrovanie pomoc v kuchyni..
Prosim o kontaktovanie na email href=“mailto:linda.ujhelyiova@gmail.com“>linda.ujhelyiova@gmail.com.
Dakujeem za kazdu pomoc
ahooojte…prosim vas vedel by mi niekto z vas poradit…..idem teraz na tyzdnovu dovolenku do kanady….k rodine….vobec neviem po anglicky…ale keby sa mi tam zapacilo velmi rad by som tam ostal a skusil si najst nejaku pracu…..co by som vsetko k tomu potreboval a je to vobec mozno….Dakujem
@admin wrote:
Hľadáte Slovákov žijúcich vo Vašom okolí? Toto je to správne miesto pre všetkých nachádzajúcich sa práve v Kanade!
serus ,mozem vediet ako si dlho v canade ,,? ja som tam mal dedtka dlhe dlhe roky zomrekl v roku 2001,ja sa chcem dostat do kanady potrebujem,ist do prahy ci do viedne pre turistycke vizum?mam 29,rokov pracoval som v gb,3,roky moja ang,je slaba ,ale aj napriek tomu by som to vyskusal myslim cestu do CA,mozem mi nieco poradit? dik
chcem sa spytat ludi co ziju dlhodobo v Kanade, ze ked celkovo zhodnotia svoj pobyt v tejto krajine, co by celkovo ocenili co sa tyka zivota, kultury, byvania asi najviac a co najmenej…a ako sa vysporiadali s kulturnou odlisnostou, co im najviac chybalo zo Slovenska a ako sa s tym vyrovnali…. 😉
Dobry vecer,chcel by som sa vystahovat do Calgary aj s rodinou. Momentalne zijeme v anglicku uz 3 roky a je to tu coraz horsie a horsie.Syn chce ist na vysoku skolu ale tu sa to momentalne neda nakolko zvysily poplatky o 300%.Chcel by som sa informovat, ze ci by sme mohly prist do kanady najst si nejaky rodinny dom do podnajmu a ci by sa dalo ist aj do prace alebo vybavit nejaky legalny pobyt, ked tam nikoho nemame. Vsetci rozpravame anglicky, dcera uz 3 roky pracuje ako tym leader v KFC a ja som sofer.Ked mozte dajte nam vediet ci sa da nieco urobit.Inac sme z Bratislavy.Zatial pozdravujeme a ozvite sa.
ahoj Astrorko, veci si skus pozistovat aj sam, na class=“postlink“ href=“http://www.cic.ca“>www.cic.ca je viac takych, co riesia podobne problemy ako ty, a ked nieco chces tak to aj dotiahnes, len sa treba zahryznut, urobit vsetko preto, aby sa to stalo pre dobro vsetkych zucastnenych 😀 inac odpovede pridu inokedy nie, je to len dobra vola osudu, ludi co sa rozhodnu odpisat, vidis, ze ani mne neodpovedali na otazku, ktora sice vyznieva banalne ale odpoved na nu je pre mna momentalne dost dolezita…. 😀 vsetko sa vyriesi, ked prilozis ruku k dielu, uvidis 🙂
ahojte chcel by som sa len spitat ak by vedel niekto robotu v Kanade tak nech sa ozve— majko2.2@azet,sk–
anglictinu ovladame mierne
Sme dvaja chalani 😀 ktori chcu vycestovat za pracou ale nie cez agenturu tak sa obraciame na ludi co uz v zahraniči su a nevedia o dakej pracovnej priležitosty. Ubytovanie by sme si zohnali už dako sami niekde. boli by sme radi ak by sa dakto ozval po pripade nam odporučil daku firmu respektive kde su volne miesta
@JOZEF wrote:
NAPIS MI SVOJE TELEFONNE CISLO. JE TU HODNE DIEVAT ZO SLOVENSKA
JOZEF
jozo napis svoj mail …….
Zdravime vsetkych Slovakov v Kanade sme mlada rodina radi by sme imigrovali do Canady.Je mozne najst pracu v Kanade alebo je to len mrhanie casom.Zatial sa nam to nepodarilo a uz sme poslali stovku zivotopisov.Vedel by niekto poradit ako na to?Anglictina,francuzcina na strednej urovni.Dakujeme vsetkym. href=“mailto:calgerian@gmail.com“>calgerian@gmail.com
Tvoja reakcia