Zuzana, prepac,ale tvoja slovencina je otrasna, bolia ma oci ked to citam,mnohi z nas ziju v zahranici 20 rokov a po slovensky nezabudli, ale tvoj pripad je asi ten ze si nikdy pravopis neovladala
Dakujem ti za tvoju uprimnost. Pravdu ti poviem, ze ked pisem spravy, tak sa velmi ponahlam. Mas pravdu, sama niekedy uvazujem ake i mam pouzit. Vies mna to mrzi, ale za tych 8 ci 9 rokov co tu zijem som rada, ze mozem pisat po slovensky. Som velmi rada, ze som nasla tuto stranku. Ak mi mozes poradit ,tak mi napis na co mam davat pozor. Ver mi, ale sam alebo sama to mozes vidiet, ze slovensky pravopis som uz riadne zabudla. Jedine s kym sa rozpravam po slovensky su moji rodicia a to po telefone. Tu v nemecku som naozaj, len s cudzincami a velmi lutujem za co sa aj hanbim, ze moja slovencina vyzera tak ako vyzera. Zoberiem si od teba radu a mozeme si pisat, aby som sa to riadne naucila a nehanbila sa za to, ze neviem slovensky pravopis.
Ale preco nenapises ako sa volas a kde zijes.? Ja znesiem kritiku a budem sa ucit so svojich chyb.
Este raz Ti dakujem za toto upozornenie.
Dakujem ti za tvoju uprimnost. Pravdu ti poviem, ze ked pisem spravy, tak sa velmi ponahlam. Mas pravdu, sama niekedy uvazujem ake i mam pouzit. Vies mna to mrzi, ale za tych 8 ci 9 rokov co tu zijem som rada, ze mozem pisat po slovensky. Som velmi rada, ze som nasla tuto stranku. Ak mi mozes poradit ,tak mi napis na co mam davat pozor. Ver mi, ale sam alebo sama to mozes vidiet, ze slovensky pravopis som uz riadne zabudla. Jedine s kym sa rozpravam po slovensky su moji rodicia a to po telefone. Tu v nemecku som naozaj, len s cudzincami a velmi lutujem za co sa aj hanbim, ze moja slovencina vyzera tak ako vyzera. Zoberiem si od teba radu a mozeme si pisat, aby som sa to riadne naucila a nehanbila sa za to, ze neviem slovensky pravopis.
Ale preco nenapises ako sa volas a kde zijes.? Ja znesiem kritiku a budem sa ucit so svojich chyb.
Este raz Ti dakujem za toto upozornenie.
Ahojte ,
precitala som si dneska uz vela prispevkov, a musim potvrdit , ze zivot v cudzine nie je len perfekny, ale na Slovensku tiez nie.To jedine co mne chyba su moji rodicia a sestra s rodinou.Mojho spatneho svedomia , ze som od nich tak daleko sa nemozem ani po 15 rokoch zbavit.Inak som toho nazoru, ze clovek sa musi prisposobit, a urobit zo vsetkeho to najlepsie.Za celu dobu som nemala problemy, ze by sa Nemci ku mne zle chovali.Naopak mam tu vela dobrych kamaratok.Mam tu skusenost, ked sa usmejem ,dostanem usmev spät.
Zelam Vam vsetkym vela stastia Alena
Ahoj, Zuzana, dost som sa v tvojich pocitoch a v Tvojej situacii nasla. Tiez zijem v Nemecku,(aj ked v Hannoveri) a tiez prave robim Ausbildung – Industriekauffrau. Ine je, ze som vydata. Mame pekny vztah, ale tiez sa zamyslam nad vsetkym moznym, co potom nas vztah negativne ovplyvnuje. Podobne ako Ty – ze cas strasne rychlo leti (mam 29)…, kde som teraz…, aka bude buducnost…, vztahy v praci… ap. Mam tu zopar znamych ale ziadnu kamaratku. Ako tu uz mnohi tu spominali, baby su proste take, ze sa potrebuju o veciach rozpravat, inak moc nad nimi rozmyslaju :). Ked mas chut, mozes mi napisat na mail href=“mailto:Steinchen25@gmx.net“>Steinchen25@gmx.net. Algida
Ahoj Alena,
tak presne si vystihla to, coho sa dost obavam. ja zijem v Izraeli 4 rok a stale mam neustale vycitky svedomia kvoli rodicom. Neviem preco, ale stale mam pocit, ze som ich akoby opustila. narodili sa mi tu dve krasne deti, ktore moji rodicia maju to stastie vidiet len dvakrat do roka. stale dufam, ze tie pocity vicitiek ma prejdu, ale neviem, ked ty pises, ze ani po 15 rokoch to nepreslo, neviem, co si mam mysliet. som tu celkovo stastna, mam skveleho manzela, zacinam pracovat v oblasti, ktoru som vystudovala ako pravnicka, ale stale ma kvari ten pocit nestastia a vzdialenosti za rodinou.
Mozte mi niekto napisat ako ste sa vysporiadali so smutkom za rodinou?
Mila Zuzana!!!! Asi ta sklamem, ale smutok za rodinou a rodnym krajom budes asi mat vzdy, teda aspon dovtedy kym na Slovensku budes mat rodinu a priatelov. Ja tu zijem uz 16 rokov a este ma dost casto chyta nostalgia. Snazim sa ostat v kontakte so slovenskom a s rodinou pomocou internetu a idem aspon raz za rok na Slovensko. Ked sa zas vratim do Francuzska tak zjem zo spomienok na vzdy vydarenu dovolenku!!! Ak ti mozem len jedno poradit nechod moc casto domou na Slovensko lebo ja som zo zaciatku co som sa sem vydala chodila skoro kazdy druhy mesiac a nakoniec som bola zufala a nevedela som kde vlaste zijem!!!! Mala som pocit , ze zijem na dvoch miestach naraz. Dnes uz viem , ze moj zivot je tu ale moje korene su na Slovenku!!!!!
ked som sem prisiel pred 6timi rokmi tak mi veru nebolo vsetko jedno ked moja anglictina bola na urovni takej ze som vedel si precitat cedulky a co to som aj porozumel..konverzacia?? haha to mi trvalo asi tak rok kym som na to prisiel a dal si tu moju slovnu zasobu dokopy. Ale po tom roku sa zacali veci polepsovat. Zacal som snivat v anglictine, zacal som tak aj rozmyslat az nakoniec som mal problem so slovencinou..tak som to zasa musel balancovat s castejsimi telefonatmi domov, citat viac slovenske online noviny a pod. teraz po siestich rokoch mam pocit ze ak by som isiel zit do inej krajiny tak ten problem so sebavedomim ako spominala Zuzana zo Svedska urcite bude minimalny lebo clovek pochopi ze to nema s tvojimi schopnostami nic spolocne ale vsetko je to iba otazka casu. takze nakoniec vsetky tie depky boli na nieco dobre. Takze to prislovie ze „kolko jazykov viec tolko krat si clovekom“ je 110% pravda a uzasna skusenost ktora stoji sa tu vsetku namahu. ked to vsetko prezijete tak sa vas pohlad na svet uplne zmeni a problemi co sa vam zdali kedysi neunosne budu teraz vyzerat velmi patheticky.
moje dva nezdanene centy. M.
Ahojte
musim dat obom za pravdu.hlavne tebe Michal. Odist do cudziny nie len len o prachoch,silnom sebavedomi ,ale hlavne clovek sa diva na svet trochu inak,je viac tolerantny.
Ako sa vysporiadat so smutkom?Neviem ci je na to recept.Ja nesmutim ani tak za SK ako za rodicmi.Ale je to dan co musim platit, vsetko v zivote nemoze byt perfektne.Asi sa to uz nezmeni ale clovek sa musi s tym zmierit.Majte sa
..zdravim vsetkych…chcela by som len potvrdit nazor niektorych prispievatelov..viem to z vlastnej praxe…
..aj ked nevies este dobre rozpravat..treba rozpravat…netreba sa vôbec hanbit..treba hovorit..ono sa vzdy ceni snaha…aj ,,domorodci,, potom pomôzu, ked vidia, ze cudzinec ma snahu a zaujem hovorit..pokial len cusi a vyzera skôr ako hluchonemy..tak to je skutocne zle…aj ,,domorodci,, potom tak reaguju…
..tiez je dobre absolvovat vsetko sam…od prichodu..cez vybavovanie na uradnych miestach..je to velka skola zivota..clovek je nuteny sa rychlejsie ucit..a to je len a len pre jeho dobro…
..viem, ze niekedy je to aj dost tazke..priam depresivne..najmä, ked sa tam clovek citi sam..tak na to sluzia najlepsie telefonicke rozhovory s blizkou dusou..ale skutocne nie casto..skôr ojedinele…ak su tie rozhovory caste, je to skôr na skodu…clovek potom casto mysli na rodinu…a je z toho smutnejsi..radsej treba zavolat, ked mame dobru naladu, pochvalit sa, ze ako to dobre zvladame..aj ked s brebtami..ale dôlezite je zachovat si pozitivne myslenie…
..ja som zila napr. asi dva roky v kuse v Taliansku..byvala som na private s Taliankami…obcas to bolo o nervy lebo kupelna s wc bola jedna…ale inac to bola tiez neskutocna skola zivota..naucila som sa velmi dobre taliansky..aj varit..a sama, vedome som nevyhladavala Slovenky..preco?..lebo ak by som bola casto so Slovenkami, nenaucila by som sa tak rychlo a dobre taliansky…len potom, neskôr som aj nejake spoznala…
..teraz uz hovorim dobre tromi jazykmi a v stvrtom sa stale zdokonalujem…vlastne aj v tych ostatnych ale uz nie tak intenzivne…
..velmi pomaha sledovanie telky..hlavne jednoduche serialy…
..odporucam aj specialne kurzy pre cudzincov..clovek sa zdokonali v jazyku..nadviaze nove kontakty..a je samostatnejsi…
..p.s..ja som bola vzdy v cudzine hrda na to, ze som zo Slovenska..a to..kolko si dovolis, tolko si dovolia skutocne plati..vsade:)
mimi, to s tou recou, to mozem potvrdit. tu je vela nemcov, holandanov, anglicanov…. a nevedia po spanielsky ani kupit chlieb. lebo vzdy su medzi svojimi, nic sa neucia a myslia si (alebo mozno je to tak…), ze im netreba ovladat spanielcinu. nas, slovakov, je tu malo, teda, ja sa tu nestykam so ziadnym, okrem mojho manzela, cize nemame ineho vychodiska, ako sa to naucit. to je najlepsia skola, nakupy, urady, cestovanie autobusom, televizor a zo zaciatku aspon sa pozdravit susedom, ako sa patri. a ide to. pomaly, ale isto. no a zo zaciatku tu aj na mna pozerali ze „z vychodu? to bude asi nejaka….“, ale preslo ich to. co dovolis, to si dovolia 🙂
to, ze nam je smutno za nasimi.. ja sa tiez citim blbo, ze som nasich opustila (aj brat je daleko), ale velmi nam v tom nasi pomahaju tym, ze nam to nepripominaju a su radi, ze aj ked sme daleko, vidia, ze sa mame dobre, su hrdi na to, ze nas dobre vychovali atd… vidime sa raz za rok, maximalne… teraz, cez skype, aj kazdy vikend 🙂
Mili emigrant !! Co poradis mne !! Ja sa lietadla bojim!! Viem,ze je to mozno smiesne ,ale mam s tym ozaj problemi,takze chodim autom a je to predsa dlha cesta takze idem len raz za rok. Co sa tyka lacnych leteniek mas pravdu,ale ked ides sam a nie ked idete traja ,styria,vtedy to lacne nie je nikdy. A este nico lancne letenky su vzdy mimo sezony a mimo prazdnin a kedze deti chodia do skoly nemozem ich zobrat len tak cez rok kedy su lacne letenky!!!
Ahojte vsetci,
ja som v podstate poslednych 7 rokov vonku. Najprv to bolo len zo Slovenska do Ciech kvoli studiu, potom aj do Nemecka, taktiez kvoli studiu, no a naspat do Ciech, kde som zacala pracovat pre pobocku jednej francuzskej firmy. Suhlasim s nazorom, ze ak clovek vie, kedy ide naspat, teda ma „letenku vo vrecku“ je to relativne jednoduche. Musim priznat, ze moj studijny pobyt v Nemecku som si velmi vychutnavala, spoznavala, chodila po muzeach a podobne. Je sice pravda, ze v drvivej vacsine pripadov sama, ale zo zaciatku mi to az tak nevadilo. Po case som si uvedomila, ze ma to na jednu stranu neskutocne posilnilo, dalo akusi vieru v seba, ze to zvladam, aj ked sa zrejme clovek nejakym tym depresiam cas od casu nevyhne. Velmi ma tesilo, ze mozem vyuzit jazyk, ktory som uz predtym niekolko rokov studovala, aj ked samozrejme, nie uplne perfektne, ale predsa to nevadi.
Domorodci predsa pocuju vas prizvuk, takze ak ste cudzinec je pochopitelne, ze sa na vas divaju inak. Dolezite je nemat ! v sebe blok, proste nezalezi na tom, ci komunikujete pouzivajuc brilantnu gramatiku, ale na tom, ze mozte komunikovat! Kdekolvek, kedykolvek s kymkolvek. Samozrejme, aj este len zacinate s jazykom, je to omnoho tazsie.
Po praci v Cechach si ma vsimli z tej francuzskej furmy, a dopadlo to napokon tak, ze uz cez dva roky pracujem vo Francuzsku (Pariz) a pritom som tam isla bez znalosti jazyka!
Musim priznat, ze zmena prostredia mi problemy nerobila. Projekt na ktorom som u tej firmy zacala pracovat, bol predovsetkym v anglictine a nemcine. Ale priznavam, ze som citila z mojho okolia akysi odstup. Bola som vsak casom zaskocena, ked som si uvedomila, ze ta bariera nie je preto, ze sa s nimi nebavim, ale skor preto, ze oni mali problem pouzivat ich znalosti cidzich jazykov. Tento poznatok bol pre mna naozaj prekvapujuci.
Asi po roku som zacala pracovat na dalsom projekte, tentokrat s klientom z Kanady, a teda vsetko pre mna tentokrat zacalo na 100% vo francuzstine… (podotykam, ze som kurzy francuzstiny nemala, teda som sa ju ucila viac-menej pouzivanim, co v relaite znamena, ze zo zaciatku vam to vobec nejde, ale po niekolkych mesiacoch zistujete, ze kecate bez premyslania. Samozrejme, vo francuzstine mam este velmi dlhu cestu pred sebou) 🙂
Bude tomu zadelho dva a pol roka, co som v Parizi. Ak by som sa to pokusila zhodnotit, poviem, ze prvy rok je dost o drzku, o nervy, nemate kontakty, takze chce to silnu volu byt sama byt v pohode. Potom – po case – sa ti akosi da… Aj ked tych kontaktov je priserne malo… Obzvlast (neviem, ci mate podobnu skusenost ti, ktori ste vo Francuzsku), vidiac ludi v mojom okoli, sa mi zda, ze Francuzi sice budia pritelsky dojem, ale je to „odtial-potial“, znamena, v podstate ich nezaujimate, alebo inak povedane, aby vas prijali je hrozne tazke.
Moja praca zahrna rozne projekty v zahranici, ktore su vsak vyvijane predovsetkym na materskej firme… Uvazovala som uz o tom, ze by som velmi rada zmenila (ako ja tomu vravim) suradnice znova…
Podla mna je dolezite uvedomit si, PRECO ste v zahranici.
V prvom rade predpokladam, ze je to z vasho VLASTNEHO ROZHODNUTIA. Teda? V com je problem? Samozrejme, ze na vas caka vela tazkeho, samota, sok zo zmeny, s ktorym sa kazdy vyrovnavame inak, problemy s komunikaciou a podobne. Ale je potrebne nezabudat PRECO ste prave taketo rozhodnutie urobili. To vam urcite da mnoho sily nevzdavat sa.
Udrzat si pozitivne videnie je zaklad. Jasne, je to tazke. Ale dava vam to vela. Hladanie seba, hladanie hodnot a vlastnych hranic, uvedomenie si dolezitych veci, ktore, kym je clovek este doma, berie ako samozrejmost. Dava to uzasnu vec – siahnut do seba, ok, mozno aj na dno, ak ma clovek depku. Ale dolezite je to, ze napokon z toho clovek vylezie vzdy hore. Toto je dolezite, tieto momenty si treba zapamatat. Toto dava silu ist dalej, bojovat, tesit sa.
Treba si vazit situacie, ktore vam davaju vas samotnych. Ak sa spoznate, ak zistite, ze dokazete tieto zivotne situacie zvladnut, mate vacsiu chut hadat. Kontakty, spoznavat krajinu, ludi…
No… A ak vas to jedneho dna uz prestane bavit… vzdy sa mozte rozhodnut znova – vratit sa na Slovensko. Verim, aj na zaklade toho, co som prehryzla ja, ze ak sa to stane, clovek si ovela viac bude vazit, ake to je jednoduche doma. 🙂
Len ked… co ak miesto toho zas rozhodneme zakotvit inde? 🙂
Teda? 🙂 Vzdy zalezi iba na nas, ako sa rozhodneme.
DRZIM VSETKYM ZA HRANICAMI PALCE ! 🙂
href=“mailto:stimme@email.cz“>stimme@email.cz
Alena,
zaujimavy prispevok. Mam zo par otazok:
Co si mala na mysli tou zmenou suradnic a preco si o tom uvazovala?
Co si chcela povedat tym „ake jednoduche je to doma“?
Mas v umysle jedneho krasneho dna si zalozit svoju vlastnu rodinu? Ak ano, myslis, ze tvoja kariera ti to umozni?
Klient z Kanady ovladal popri francuzstine aj anglictinu. Preco ste nekomunikovali anglicky, kedze ako vyplyva z tvojho prispevku, bolo by to pre teba lahsie?
Kedze Francuzi su „odtial-potial“, stoji ti ten zivot vo Francuzsku za to?
Inak, zda sa, ze si skutocne sikovna.
Jana,
Kedze sa bojis lietadla, tak sa tomu da rozumiet. Tie argumenty okolo leteniek ti vsak neberiem. O tom mozem diskutovat s niekym co lietava.
Alena,
zaujimavy prispevok. Mam zo par otazok:
Co si mala na mysli tou zmenou suradnic a preco si o tom uvazovala?
Co si chcela povedat tym „ake jednoduche je to doma“?
Mas v umysle jedneho krasneho dna si zalozit svoju vlastnu rodinu? Ak ano, myslis, ze tvoja kariera ti to umozni?
Klient z Kanady ovladal popri francuzstine aj anglictinu. Preco ste nekomunikovali anglicky, kedze ako vyplyva z tvojho prispevku, bolo by to pre teba lahsie?
Kedze Francuzi su „odtial-potial“, stoji ti ten zivot vo Francuzsku za to?
Inak, zda sa, ze si skutocne sikovna.
Ahoj Emigrant 🙂
Velmi ma potesilo a prekvapilo (v dobrom zmysle slova), ze niekto na moj prispevok zareagoval tak rychlo. Dakujem Ti. Len je mi luto, ze nemam Tvoje meno – a teda nemozno Ta oslovit priamo.
Pytas sa na „zmenu suradnic“. Mam tym na mysli jednoducho zmenit miesto – v zmysle ist zas niekam inam. A preco som o tom uvazovala? Hm… Ak dovolis, odpoviem ti trosku inak. Neviem cim to je, ale uvedomila som si, ze to zdolavanie noveho ma pritahuje. Prirovnala by som to k volaniu sireny ake (ako sa hovori) mavaju namornici. Ze ich to laka vyrazit znova a znova na more, odolavat vrtochom tohto zivlu, citit jeho nastrahy a tesit sa z jeho priazne. Nevedia, ci plavba bude uspesna, ci sa vratia, ale jednoducho dava im to pocit, ktory – ako to povedat – potrebuju? 🙂
Hadam je to vecou subjektivneho nazoru, a, tak ako kazda vec, vsetko nam v zivote nieco da a nieco vezme.
Na moje skonstatovanie „ake jednoduche je to doma“ si zareagoval pravom. Samozrejme, ani v najmensom som tym nemala na mysli „zhadzovat“ ci naznacit „nedolezitost“ vsetkych, ktori na Slovensku su, ziju, pracuju, musia sa popasovat denne s pomermi u nas a podobne. Bolo to napisane ako reakcia na predoslych prispievatelov na tuto temu, ktori sa vyjadrili, ze je to vonku tazke, a prisudili to nedostatku socialneho kontaktu, prehodnocovania rebricka na zaklade presu z prostredia, pocitu samoty a podobne.
Pytas sa na rodinu. Krasna otazka, za ktoru Ti dakujem. Vies, je to tema, ktoru som si niekolkokrat v sebe presla. Rodinu by som si, ako vravis, jednoho dna zalozit chcela. Hadam som mozno trosku opatrnejsia do ziadnych eskapad sa nepustam, lebo mam stale tak trosku na mysli problemy v nasej rodine z dovodu otcovho alkoholizmu, co mi dava silu divat sa na veci triezvejsie.
Odpovedajuc na druhu otazku k tejto teme Ti odpoviem, ze rodina a predovsektym deticky su o dvoch ludoch, ktori, vztahujuc to k tomu, co spolu prezili, sa mozno jedeho dna k tomuto kroku rozhodnu. Ci mi to kariera umozni? Vies, nemyslim si, ze to, ci chces mat deticky zalezi na praci. Predovsetkym to zacina u partnera, s ktorym si. Nemyslis? Vzhaldom k tomu, ze partnera nemam, a ti s ktorymi by clovek chcel mat rodinu sa nenachadzaju schuleni pod stromom ako lesne jahody :-), je toto rozhodnutie odlozene na neskor 🙂
Pytas sa na klienta. Tato firma s nami spolupracuje uz niekolko rokov a komunikacny jazyk bola vzdy francuzstina. Naviac cielova destinacia (teda konstrukcia projektov) je vo frankofonnych statoch severnej Afriky, kde finalnym klientom su rozne (predovsetkym statne) institucie v danej krajine – teda taktiez hovoriace rovnakym jazykom. Komuniakcia v anglictine by bola lahsia, ale pracovny jazyk casto zalezi na zmluve podpisanej s klientom (teda zvacsa francuzstina alebo anglictina, a kedze firma u ktorej pracujem je francuzska, velmi si nevyberies) :-).
Ci mi zvot vo Francuzsku sotji za to? Ako vies z mojho predosleho prispevku, som tu cez dva roky a nelutujem moje rozhodutie.
A dakujem za mily komentar na konci 🙂
vazeny emigrant. mne slovensko chyba, ale niekedy tam nemozem ani raz za rok. preco? mam pracu, v ktorej si mozem zobrat volno len dva tyzdne v kuse za rok a nie vzdy prave tie dva, ked aj manzel alebo kedy moze syn chybat v skole. zvysok dovolenky obetujem na skusky, alebo na 2-3 dnove vylety po spanielsku. mam rodiny, mam vydavky a treba pozerat aj do buducnosti. nestazujem si, ale nie som ani milionarka. sa ti povie, ze 200-300 eur na letenku tam a nazad. plus ine vydavky. a sme traja…
Alena,
som rad, ze si tak pozitivne reagovala na moje otazky. Aj ked by to mal byt normal, v praxi nie je. Ludia (plati to zvlast o Slovakoch) casto reaguju prehnane defenzivne, ak nie doslova podrazdene…
Ano, zmena miesta (alebo akakolvek zmena) je dost typicka hlavne pre mladych ludi, kedze zivot so zmenami je zaujimavejsi. Teda pokial tie zmeny nevedu tam kde nechceme.
Velmi triezvo si reagovala aj na pripadne zalozenie si rodiny. Tu ti len prajem, aby si narazila na toho praveho, nech mas pokojny zivot. Potom by dilema *kariera vs rodina* mozno aj prestala byt dilemou.
Oh, a oslovenie emigrant je v poriadku. Zvolil som si taku prezyvku pre toto forum, tak necakam, ze by ma niekto oslovoval inak… 😉
Takze, hodne stastia v dalsich zivotnych rozhdnutiach!
ika,
Ja len, ze pre vas v Europe je navsteva Slovenska omnoho dostupnejsia, aspon v porovnani s mojou situaciu, ked cesta na Slovensko mi trva skoro 24 hodin (ak pocitam okrem letu aj cestu z domu na letisko, kde by som mal byt 2 hodiny pred odletom, prestupovanie, cestu z Viedne do Blavy, formality zahrnujuce pozicanie auta a cesta z Blavy na stredne Slovensko). Samozrejme, ze je tiez daleko nakladnejsia – je stastim dostat v lete spiatocnu letenku pod $1500 (vcetne dani a vsetkych tych priplatkov…). Cez to vsetko chodim kazdy rok. A to tiez nie som bohaty. Tento rok budem mat prvu prestavku asi po 5 rokoch, ked akykolvek vylet bude obmedzeny len na severnu Ameriku.
Takze, koli vyssie uvedenemu mi tie problemy navstevy Slovenska u tych co ziju v Europe, akosi nejdu do hlavy. No ale, nakoniec, je to kazdeho vec, mne sa len zda, ze to Slovensko niektorym hadam ani tak nechyba ako by clovek povedal po precitani niektorych prispevkov…
Pre Mixaelu:
Ahojcek 🙂
Dakujem za tvoj mily prispevok. Prajem vela stastia.
Pre Emigranta:
Ano, suhasim s Tebou, ze niekedy mozu reakcie byt prehnane, ale myslim si osobne, ze to zalezi na kazdom cloveku, jeho skusenostiach a predovsetkym akejsi realite. Vzdycky som vravela, ze kazdy sa ma ma pravo opytat na cokolvek, a ja mam pravo mu odpovedat.
Ze zmena miesta je typiclka pre mladych ludi. Hm… hadam ano, ale nie vzdy si to myslim (vid moj prispevok o exila po 40-tke). Vzdy zalezi na situacii a predovsetkym uvedomeni si, co chceme a preco to chceme urobit. Pripadne ak odpoved na tu druhu cast nevieme, je vzdy hodne sa radsej realne zamysliet, preco to robime a co nam to dava a podla toho sa zariadit.
Dakujem Ti za prianie „narazenia na toho praveho“ 🙂 Plne suhlasim s Tebou, ze potom zasadne rozhodnutia typu deticiek nie su vobec zadrhelom vo veci zamestnania.
Drzim prsty aj Tebe a tesim sa na Tvoje dalsie reakcie na tejto stranke.
pre Emigranta:
checm reagovat na tvoj posledny prispevok ohladne cestovania po europe leitadlom. Pises, ze ti tento problem nejde do hlavy. Necitala som vsetky tvoje prispevky a neviem kde presne v Amerike si a ci mas rodinu. Sucasna ekonomicka situacia vo vacsine EU statov nie je najruzovejsia a verim tomu, ze cca 3-4 clena rodina si nemoze dovolit cestovat lietadlom casto. Napr. konkretne na grecku pevninu v okoli 500 km od Aten z nizkonakladovych spolocnosti do okolia BA (to znamena aj Vieden aj Budapest) lieta len Sky Europe a Wizz Air a to len od juna po oktober. Zvysok roka prichadzaju do uvahy len normalne letecke spolocnosti u ktorych letenka stoji okolo 300-400eur. Ja osobne chodim sama (niekedy aj s manzelom) 2-3 do roka domou. Som si vsak ista, ze kebyze mame deti tak sa ten pocet urcite zredukuje. Vtedy by sme asi volili auto a to uz je casovo narocnejsie.
Fakt, ze si neiktori nemozu dovolit casto chodit domou, myslim si, ze sposobuje, ze im Slovensko este viac chyba.
Drzim ti palce nech sa ti aj nadalej dari dostat sa domou co najcastejsie! Myslim si, ze kazdy v zahranici kdekolvek na svete to obcas potrebuje 🙂
caute exilaci! davno som sa tuna neobjavila kvoli nedostatku casu. teraz bolo tomu 2 roky co som vo svedsku. moje depky trochu opadli, dokonca mozem skonstatovat, ze som hrda na seba kam som to v mojom veku dotiahla. chodim do skoly a celkom sa mi dari,pretoze ucenie beriem skor ako zabavu a nie ako povinnost. vychutnavam si to v plnej parade. zacala som sa ucit i anglinu a moje myslienky obcas pomyslaju i na vysoku skolu. to je vlastne moja terajsia dilema nad ktorou visi ekonomicky otaznik. kedze som matka 2 deti,zijuca s partnerom ktory je sice zamestnany, financna situacia mi nedovoluje pokracovat v studiu. je tu moznost pre toho kto studuje pozicat peniaze. rok po skonceni skoly sa zacina splacat. vzdy som mala strach z dlhov ale nie len to myslim ze i moj vek(36) mi v tom brani.
tym, ze som prisla sem som sa naucila spustu veci, objavila som moju vlastnu fantaziu ktora bola v detstve potlacena vplyvom zle fungujuceho spolocenskeho systemu ktorym podlahli i nasi rodicia co sa odzrkadlilo vo vychove deti. no a samozrejme i to o com sa tu uz spominalo, ze clovek sa pozera na veci s uplne ineho uhla. striezvejsie. je tu samozrejme i moznost porovnavania ludi, system, kultura, clovek to vsetko preciti na vlastnej kozi a to sa neda zabudnut ako nieco co si sa docital v knizke, a to je to co je na tom fantasticke, nezabudnutelne
Ahoj Jitko,
ja take ziju v Izraeli (Ramat Ha Sharon), jsme tady s manzelem zatim jen nekolik mesicu. Mame 3-letou holcicku Evu, ktera se narodila na Slovensku (manzel tam studoval). Az budes mit nekdy chut popovidat si cesky, muj email je href=“mailto:dada_s@pobox.sk“>dada_s@pobox.sk.
Dada
Dobry vecer,,som Slovenka,,byvam v Bratislave,,od roku 2000 som
diskriminovana ,utlacana vo vlastnom byte obmedzovane prava slo-
body,,pan prominenet milionar mi znicil domove prava slobody,zni-
cil garanciu statu,,priniesol mi napor ,natlak,psychoteror,,vylikvidoval
ma na 50 kilo som schudla,,a to ma pan chcelm za zenu,,to sa ako pan
zoznamoval,,s tym ze mi poohovaral cely byt,,moje telo,,zistil si aj vysku
konta,,vydieral ma ,,vykoristoval,,ponizoval,,narusal cely zdravy zivot
v mojom byte,,a este mi zasiahol pracu,,a este jednu pracu,,vezni ma
ako blazna a ubija,,presla som velkym sadizmom tyrania,,pan milionar
ma uz doma zenu 3 roky,,dalej min zasahuje do prace,,do novych
znamych,,vsade dalj spehuje,,nema problem sa pozerat na milovanie,,
kto prezil diskriminaciu,,vie pozitky aj poznatky,,likvidoval ma tak,ze
ma chcel pripravit uplne o zdravie,a dostat na psychiatriu,,potrebujem ochranu,pretoze tu maju na Slovensku vecsiu moc milionarske bestie
ako policia. Potrebujem ochranu cloveka,,
Tvoja reakcia