Začiatky sú všade ťažké...  

Stránka 2 / 6 Predchádzajúca Nasledujúca
  RSS

 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
28/01/2006 1:17  

Emigrant to je dobre!!!!!!!!To ma fakt pobavilo, mozno teraz sa uz Danovi bude zaspavat lahsie-ha ha ha.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
01/02/2006 8:23  

Ahojky ! Prave som docitala Tvoje postrechy a musim priznat ze sa v mnohych sama spoznavam , ak mas cas na debatu tak si vitana na moj mail ! Prajem Ti pekny den Mirjam


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
13/02/2006 10:35  

Ahojte,

nechce sa tiez Vam prispiet Vasim pribehom ?
Zberam pribehy slovakov v zahranici, pre nasledovne zverejnenie v mediach pre zahranicních slovakov.
Uvitam aj Vas zaujem prispiet aspon kratkou anekdotou )
Cielom je dat moznost „zahranicním slovakom“ spoznat iních „zahranicních“, ukazat ako ziju, spoznat ich osudy,zoznamit sa, stretnut…
Jednoducho spojit slovakov zijucich vo svete, jedno kde ziju.
Kedze sme a navzdy ostaneme slovakmi, bolo by pekne konecne mat moznost spoznat aj tích iních vo svete, pestovat nasu kulturu, rec, kontakty , nase slovenske povedomie.
Tesim sa na Vase pripevky.

href=“mailto:abervienna@hotmail.com“>abervienna@hotmail.com


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
16/02/2006 17:49  

Ked som prisla do Rakuska, boli moje znalosti nemciny biedne. (S byvalym priatelom sme sa bavili anglicky.) Najprv som myslela, ze pojdem na kurz, ktory ponukaju studentom univerzity. Zacala som sa ale sama ucit, zo starych komunistickych knih – ved nemcina ma lahku vyslovnost podla pevnych pravidiel. Po case ma zacal priatel a jeho par znamych presviedcat, aby som sla rovno na tu skusku z nemciny (bez nej sa neda zapisat na denne studium), za vsak to nic nestoji. Tak som si zohnala priklad tej skusky, a ucila sa dalej. Skusku som zvladla za 3 (po asi 2 mesiacoch ucenia) a mohla som sa zapisat na uviverzitu. Tam to samozrejme bolo zo zaciatku tazke, lebo vsak som sa ucila len konverzacnu nemcinu. Nevedela som, ani ako sa povie zlomok, a to na technickom studiu! Ale postupom casu som sa naucila, ked som nevedela, tak som sa spytala spoluzakov a pod. Teraz mam opacny problem – niektore vyrazy poznam iba v nemcine a nemam ponatia, ako sa co vola po slovensky…
Zo zaciatku som nemala vlastnych priatelov, „prebrala“ som priatelovych. S prvym priatelom som sa sice nakoniec rozisla a nasla si noveho, ale aj tam som „prebrala“ jeho znamych. Akceptovali ma bez problemov a dnes viem, ze sa na nich mozem spolahnut. Mam iba jednu priatelku, ktoru som do kruhu nasich znamych „priniesla“ ja. Jednoducho su to nasi priatelia a nie „moji“ a „tvoji“.
Takze – podla mna je najdolezitejsie sa ucit jazyk, zdokonalovat sa. Nebat sa ist von, do obchodov, medzi ludi. Ked ta v jednom obchode neobsluzia, lebo si sa nevedela bez ruk a noh vyjadrit, tak chod do ineho! Xenofobia je vsade, tej sa nevyhnes, ale nedaj sa nou deptat. Mozno by ti pomohlo prihlasit sa na kurz jazyka, tak spoznas dost ludi, ktori su presne v tvojej situacii, a s nimi sa mozno lahsie spriatelis. Z mojej skusenosti si rozumeju ludia, ktori sa bavia recou pre oboch cudzou, casto lepsie ako s „domorodcom“. Ja mam ten dojem, ze cudzinci maju vasciu fantaziu, co ti chce ten druhy povedat…
V kazdom pripade – hlavu hore a ist dalej!


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
20/02/2006 15:23  

Takze Zuzka a vsetci ostatni,
srdecne Vas zdravim a som rada ze tiez nie som sama s podobnymi pocitmi..
no ja sa nachadzam a zijem v izraeli..pravdaze ani som izrael nenasla v zozname krajin, ak som spravne hladala…
Myslim ze to mame vsetci podobne, a hlavne zeny to maju dost tazke…lebo chyba nam maminka mozno viac ako chlapom, no nie?
Ja som tiez cele roky pochodila rozne staty, ale zit niekde to uz je fakt ine, hlavne ked sa narodia deti…a ja ich mam uz 2 , obe narodene tu v Izraeli…tiez som presla mnohymi tazkostami, cez jazyk – hebrejstina, co pre neznalca vyzera ako cinstina, same znaky, no a citanie z prava dolava a listovanie zprava do lava…to su len take drobnosti…momentalne zijem v Izraeli stvrty rok, vydala som sa za Izraelcana a v manzelstve som stastna, ale mnohe tazkosti prezivam dennodenne…jazyk som uz zvladla, zlozila som uz aj skusky z izraelskeho prava, ale stale sa este citim ako cudzinka a momentalne si hladam staz, co pre mna ako cudzinku vobec nie je lahke….
momentalne som sa vratila z mesacneho pobytu zo Slovenska a musim sa priznat ze teraz na zaciatku mi je opat dost tazko..az kym si zvyknem na to ze som tak odlucena od rodiny…to je teda pre mna to najtazsie…byt tak daleko od rodiny, hlavne to citim po narodeni deti…
Vy co ste v europe to mate lahsie, mozte byt na Slovaci za par hodin, ale u mna je to vzdy spojene s letom…
Takze nechcem skoncit pesimisticky, vzdy je cesta spat a aspon mame domov na dvoch miestach, no nie?


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
21/02/2006 12:10  

Z Izraela sa Ti zda daleko? Co tak opacna strana zemegule 🙂


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
21/02/2006 14:47  

Tak zit v Australii je fakt neskutocne daleko, ale ked sa uz musi letiet tak asi nezalezi na tom kolko v tom lietadle musim sediet, ale staci samotny fakt ze proste domov sa da dostat len letecky…australia mi znie fakt zaujimavo, ale to asi kazda krajina je nejake to male ci velke dobrodruzstvo…ja tu u izraelcanov vidim nieco co som moc nevidela u mladych na slovensku, ako su strasne hrdi na tu svoju krajinu o ktoru musia dennodenne bojovat…no chvalabohu ze na Slovensku sa taketo boje o existenciu nevedu..a ake to je v australii….jazyk urcite v pohode, ale ako tam beru cudzincov…v pohode?


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
03/03/2006 12:53  

hoci som po prichode do nemecka rec ovladala, mala som problemy so svabskym dialektom. ale zvladla som to, a sama. hoci som mala kamaratov, vacsina nimi prestane byt, ked potrebujes pomoc, tak odzaciatku som sa spoliehala sama na seba. dano by mal hladat chybu najprv u seba, potom u manzelky, podla toho ako opisoval situaciu, mi to pripadala, ze manzelstvo je pre neho lenJA JA JA JA JA….a nie MY MY MY MY.tak nech sa necuduje, ze manzelka nepomaha. ani ja by som sa netrhala nieco robit, keby som vedela, ze vsetky uspechy by si privlastnil. ved ona mu na slovensku vychovava dieta a drzi zazemie, aby sa mal kam vratit.tolko moj nazor. inac vsetkym ostatnym.TRPEZLIVOST RUZE PRINASA. a hoci maju trne, su prekrasne.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
21/03/2006 19:31  

Zuzka z Izraela ozvi sa mi na href=“mailto:Pachula@zoznam.sk“>Pachula@zoznam.sk


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
22/03/2006 0:11  

ahoj.
chtela bych jen napsat neco pro Dana, ktery si stezuje,jak se v anglii tezce nadre aby usetril penize a ze mu manzelka s nicim nepomuze.
Dane, nemysli si, ze jsi jediny, kdo tak tezce pracuje, ono je nas vice, kazdy kdo jede do ciziny, aby si vydelal penize, se musi poradne ohanet, aby neco vydelal.ja sama jsem jela do anglie, kde jsem zila nekolik let.nemela jsem penize, bala jsem se ze ze me bude brzo bezdomovec a tak jsem si nasla dve prace.pracovala jsem 6 dni v tydnu.delala jsem v restauraci od 11 hodin dopoledne do 6 hodin do vecera, po te jsem hned od 9 hodin vecer zase utikala pracovat na diskoteku, kde jsem delala az do 4 hodin do rana.prisla jsem domu, spala jsem tak 4 hodiny a pak jsem zase musela do restaurace, a takhle to slo porad dokola.kazdy den.nemela jsem zadny zivot, nikam jsem nemohla chodit ven, protoze jsem furt jenom delala.citila jsem se strasne unavena, protoze jsem kazdy den mela jen 4 hodiny na spanek a to bylo vsechno.jediny volny den byl ctvrtek a to bylo vsechno.drela jsem se jako blazen.ale narozdil od tebe se nelituji.sama jsem se pro takovy zivot v anglii rozhodla, abych si neco usetrila.
po anglii jsem se rozhodla jet do ameriky.zila jsem rok u rodiny, ktera me vyuzivala jak jen mohla.byli to bohati americani, kteri ze vsech delaji otroky.pracovala jsem u nich 5 dni v tydnu od 7 hodin od rana do 11 hodin do vecera, bez jakekoliv prestavky, starala jsem se o 4 deti, novorozenata a skolaky.jako by 5 dni v tydnu nestacilo, jeste jsem take delala v sobotu.jediny volny den byla nedele.delala jsem u nich strasne moc hodin, kdyz jsem si stezovala agenture, ze me rodine prepracovava, tak rodina jim lhala, ze si vymyslim, a ze bych jim mela libat ruce a nohy, za to, ze u nich vubec muzu bydlet a tak.zachazeli se mnou jako s otrokem, porad si jenom neco vymysleli, jenom na me hledali same mouchy, porad me jen ze vseho obvinovali.vsechno byla moje vina, za vsechno jsem mohla.decka byli rozmazleny az hruza, kdyz se deti nastvali na rodice, tak klidne zacali i rodice mlatit, no proste hruza, hruza, hruza.rozhodla jsem se zmenit rodinu, jenze bylo pozde a agentura mi rekla, ze uz jsem s tou rodinou pul roku a ze me asi jina rodina chtit jen na par mesicu nebude, a ze me poslou zpatky domu do cech.jenze ja jsem domu nechtela utikat jako zbabelec, tak jsem se rozhodla u te hrozne rodiny zustat jeste dalsich 6 mesicu.byl to muj nejhorsi rok meho zivota, takhle se mnou nikdo nikdy nezachazel jako oni.
ale i za tohle vsechno se nelituji.proste jsem nemela stesti, ale nebudu prece nad sebou brecet.vsechno spatne je vzdy k necemu dobre.
ver mi, ze nas cechu a slovaku, kteri se dreme v cizine od rana do vecera je strasne moc.nejsi sam.ja sama jsem si prosla peklem.
s pozdravem cestovatelka.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
07/04/2006 17:32  

ahoj Cestovatelka.Niekedy clovek musi toho vela prezit aby pochopil vela veci .Mas urcite zle zazitky ale si myslim ze skor budes pripravena na tento narocny stres a nebudes taka babovka.Niekedy sa neda stanovit si nejake kriteria ale nedaj na sebe orat,pretoze psychiku a zdravie mame len jedno.ahoj Maja


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
09/04/2006 17:40  

ahojte,momentalne som vo Viedni,ale uz davno som rozhodnuta prestahovat sa do Grecka.Mam prosbu,kazda pomoc mi je vitana.Hladam serioznu robotu vAthenach.Rozmyslala som o praci au-pair,pretoze moja grectina je este slaba,ale neviem,kde a cez koho mam hladat.Alebo inu pracu. Moj priatel je Grek,konci studiu tu vo Viedni.Zatial mi nevie velmi pomoct ohladom prace.Ale kto mi pomoze ma garantovanu gratis sluzbu od lekara,lebo jeho znami su vsetci lekari:-) moj priatel sa teraz smeje,ze aka som zufala,ked uz toto pisem.Ale nie,len sa mi nejako nedari najst nejaky job.takze sa ozvite ak mi chcete pomoct,pa pa


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
09/04/2006 17:47  

este raz ja-ozvite sa sem,alebo na mail href=“mailto:halamova@hotmail.com“>halamova@hotmail.com


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
10/04/2006 19:09  

ahoj tania, pises ze Ti drahy nevie pomoct….tomu celkom nerozumiem, nechcem sa vrtat, ale kedze tvoj drahy je grek, ma tu v Grecku korene, priatelov a znamych takze iste by o niecom vedeli…rataj ale s tym, ze ako au-pair asi pravdepodobne budes s danou rodinou byvat, nechcela by si byt so svojim drahym??? Myslim ze ak ovladas aspon trochu grectinu, iste by si si nasla pracu povedzme niekde vo fast foode kt. je tu na kopec na kazdom rohu … drzim prsty 🙂


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
20/04/2006 10:07  

Ahoj Zusko,
taky ziju v Izraeli, provdana za Izraelce – ted to je druhym rokem, ale byla jsem tu i predtim na 2.5 roku. Mame 1 holcicku – rok a 8 mesicu. pokud by se ti chtelo obcas popovidat o spolecnych radostech a strastech ozvi se.
Cauky Jitka


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
21/04/2006 9:57  

Ahoj Jitka,
no rada by som si pokecala, hlavne ked mi je tazko. tiez som vydata za Izraelcana a mam 3.5 rocneho syna Danielka a 7 mesacneho Adamka. Zijem v Karmieli, na severe krajiny a momentalne robim prax v asdvokatskej kancelarii a morim sa s hebrejstinou. kde zijes a co porabas?


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
21/04/2006 10:13  

moj mail je href=“mailto:z.musli@zoznam.sk“>z.musli@zoznam.sk


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
25/04/2006 10:31  

Mila Zuzana. Ja byvym uz 3 rok v nemecku, aj ked ovladam dobre nemecky, mam stale problem si najst pracu a kamosku. Doteraz som mala len same aupair zo slovenska a z ciech. vsetko bolo fajn, az nato, ze tu ostavali len rok. chodili sme na disky, na plavaren, na kavu, a po roku to vsetko zmizne. teraz momentalne nemam nikoho. Mam 9 rocnu dcerku, ktora to zvlada vsetko hravo, skolu, kamaratky a ja doma sedim a mam depky. o praci ani nehovorim, uz som rozposlala asi 30 ziadosti a zivotopisov, hned prisla negativna odpoved, matky s detmi neprijimame.
kazdu nedelu chodim do kostola, aspon tam mam nejake znamosti, telefonujeme spolu, ale to nie je vsetko, stale je tam akasi medzera.
no snazim sa uz len köli mojej dcere, vidim aka je stastna, rada chodi do skoly, aj ked mne je nahovno. moja rodina mi dava silu, aby som to vydrzala köli nej, niekedy mam nervy nadranc, depky, nemözem spat, nemam nikoho na pokec,vyrevem sa a idem dalej. uz som skusila fitnesko, kurz nemciny a angliny, teraz som sa prihlasila na gymnastiku, na masaze. chodim plavat, kdezto mam svoje vlastne auto, no stale citim akusi prazdnotu a nemam sa coho chytit. ale zivot bezi ci chces ci nechces, moj manzel na mna nema vöbec cas, ale uz som si nato zvykla.
nemam na vyber. vela stastia


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
25/04/2006 19:47  

Mata
Ak byvas vo vacsom meste, tak tam urcite budu nejaki Slovaci alebo Cesi, aj s trvalym pobytom. Akurat, ze o sebe neviete. Skus ich nejak najst, ak sa ti to podari, tak tvoj problem by mal byt vyrieseny.
Do roboty sa skor ci neskor dostanes. Je prekvapujuce, ze by jedno dieta, ktore uz chodi do skoly, malo byt prekazkou pre buduceho zamestnavatela. Ja by som skor hadal, ze mozno robis nejaku chybu v procese hladania alebo prihlasovania sa na pracu, alebo mas mozno vyssie naroky na svoje buduce povolanie.
No a nezabudaj, ze ked uz raz budes v robote, potom si mozno aj spomenies ako dobre bolo ked si bola doma… 😉


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
27/04/2006 7:47  

Mata, skus to na class=“postlink“ href=“http://www.nemecko.sk“>www.nemecko.sk ;o)
Vela stastia!


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
29/04/2006 3:58  

ahoj.vim, jake to je kdyz nemas kamarady, neni s kym zajit ven a s kym si popovidat.kdyz jsem byla v kalifornii, tak jsem mela spoustu kamaradek a porad jsme nekde litali,zivot byl super a vubec jsem se necitila sama.pak jsme se s manzelem prestehovali na floridu a najednou jsem se tu ocitla bez jakekoliv kamaradky, muj manzel je sice super, rozumime si, ve vsem me chape a porad spolu neco podnikame, ale vzdycky je cloveku lepe, kdyz ma nejakou kamaradku, se kterou si muze zajit ven, popovidat si a tak.nekolik mesicu, jsem tu nikoho nemohla najit, byla jsem z toho zoufala, az jednou se stalo neco neuveritelneho.prochazela jsem se venku s nasim psem a narazila jsem na cechy, kteri predstav si bydleli vedle v baraku a ja o tom celych tech nekolik mesicu vubec nevedela.byla to strasna nahoda, za kterou jsem vdecna, nebot jsem se diky nim seznamila s dalsima cechama, kteri tu take bydli.verim, ze i tam kde vy bydlite, jich musi byt nekolik, vim, ze je nekdy tezke je najit, ale urcite nekoho objevis, treba take takovou nahodou, ktera se stala me.preji hodne stesti a drzim palce v hledani kamaradek.mej se moc, moc fajn, s pozdravem cestovatelka.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
29/04/2006 4:00  

zapomnela jsem napsal ze muj predesly vzkaz je pro Matu z nemecka, ktera nema stesti v tom najit si nejake kamaradky.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
30/04/2006 12:22  

Velmi by som ti bola vdacna ak mas nejake informacie o sklovakoch zijucich v Berline daj mi vediet.
Zijem v Nemecku uz 8 rokov a v konkretne v Berline 4. Ako vela inych zien albeo dievcat zacinalo svoju karieru ak to mozem nazvat aspon u mna to tak bolo ako Au-PAir. Ale dva roky operstva ubehli ako voda. Ale po navrate na Slovebsko som bola stale nespokojna a nieco som stale hladala. Nemecko mi velmi chybalo lebo som mala velmi dobru rodinu. Nebola som na Slovensku stasna aj ked som tam mala 7 rocny vztah, ktory stroskotal len na tom ze som sa nevedela rozhodnut kde chcem zit. Ale osud to vyriesil za mna. Moja byvala rodina sa prestahovala z Frankfurtu do Berlina. Boa som u nich par krat na na navsteve co my po vzdy po navrate na Slovensko stazovalo zivot zaradit sa do normalne zivota a uvedomit si ze je koniec a musim sa postavit na vlastne nohy.
Ale ako som povedala osud to vyriesil za mna. Zase som robila pol
roka operku v inej rodine v Berline. Dali my k dispozicii byt. Takze vsetko by bolo dokonale keby som si nerobila starosti o svoju buducnost.Vedela so ze tuto pracu nemozem robit do nekonecna a mala som v tom case 26 rokov.
Rozhodla som sa ze budem studovat. Musela som vsak jeden rok chodit do skoly aby som zlozila skusky z nemciny lebo mi slovaci maturujeme po 12 rokoch a Nemci po 13. Takze az po tomto roku som sa mohla uchadzaat o miesto na Universite. Samozrejme ze aj to blo tazke lebo v Berline ak som nedosiahla priemer 1,6 nemala som sancu studovat ekonomiku na niektorej z Berlinskych vysokych skol. Mohla som ist do Drazdan alebo ineho miesta ale to nepripadalo do uvahy lebo som sa zalubila do nemca. Aj to bol osud lebo sme sa jedem den stretli alebo lepsie povedane videli v metre. Vystupili sme a ani vo sne by ma nebolo napadlo ze ho este niekde uvidim. Ale on bol vynalietavy skusil to na druhy den ci nahodov nebudem tym istym metrom cestovat. Nahodov som cestobval o tom istom case tymto metrom. Sme spolu uz 5 rok zijeme spolu ale nie sme zobraty.
Ale aby som neodbocila od temy . Nezacala som studovat cely cas som tu pracovala na cierno. Moj priatel je policajt. Vobec nebol prekvapeny ze takto tu musim zit lebo pracovne povolenie bolo nemozne dostat. Samozrejme ze to akceptoval, nic ine mu neostavalo , lebo ja som si nedokazala predstavit zit bez prace a bez penazi. Nezarabal som vela ale stacilo mi to, kedze byvam v jeho byte nemusela som platit najomne atd. Samozrejme ze som sa a mam sa velmi dobre, urcite o nieco lepsie ako na slovensku, ale to som si myslela len donedavna.
Ja som dostala ponuku od byvalej rodiny kde moj Gast-Vater bol predstavitelom u Firmy Daimler Chrysler. Priseil pred dvoma rokmi s navrhom aby som sa vyucila pre tuto firmu ako Versicherungskaufrau. Samozrejme ze take nieco nemoze clovek oddmietnut. Toto vyucenie trva 2 a pol roka. V novembry budem koncit. Aj ked moje vyucenie ma stalo kopu nervov a v poslednej dobe som si prestala verit a som tam kde som bola na zaciatku ze zase nieco hladam a neviem co mam robit. Toto vyuzenie je zalozene na takomto principe. dni som vo firme a dva v skole. Samozrejme ze je to velmi narocne lebo skola kde kazdy semester sa pise 8 pisomie, ale na to som si zvykala skola je moj relax. Horsie je to v praci. Predstavoval som si to inac .Ako czudzinka som ocakaval velmi vela. V nemesku sa to nazyva Ausbildung a le je to viac menej Selbstbildung. Problem pozostava v tom ze ked je clovek dobry ma sancu po ukonceni vyucenia tohto vyucenia ostat pracovat v tejo firme. Ale uz 6 mesiacov sa pytam sama seba ci je to to co som hladala. Nedokazem sa nejako prisbosobit nemeckej mentalite. Clovek ju lepsie spozna ked je v spolocnosti nemcov. Pred vyucenim som s tym nemala problemi, aj ked moj priatel je nemec, ale on je jeden fantasticky clovek , ktoreho nemozem porovnavat s ludmi vo firme. Citim sa tam ako debil. V poslednej dobe som uvazoval s tym prastit lebo ako hovori moj priatel trpim depresiami alebo lepsie povedane mam stale zlu naladu, co nici aj nas vztah Neviem ako sa mam z toho dostat .
Preto ak niekto pozna Slovakov zijucich v Berlien dajte mi vediet. Aj ked tu mam priatelov ktori su sami czudzincami, velmi by som privitala slovencinu.
Dakujem Vam za pomoc,


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
30/04/2006 19:03  

Zuzana z Nemecka, pises, ze v Novembri budes koncit to vyucenie, ale hned na to navazujes, ze si tam kde si bola na zaciatku(??). Dalej pokracujes, ze problem ti robi nemecka mentalita, co ti sposobuje depresie a ovplyvnuje to aj tvoj vztah… Zakoncujes to hladanim Slovakov v Berline.

Vychadzam z toho, ze tvoj prispevok bol dostatocne dlhy na to, aby sa citatel mohol domnievat, ze mas aj zaujem o reakcie tykajuce sa tvojej situacie. Pokial sa v tomto mylim, tak dalej ani necitaj. Ak sa nemylim, tak mam pre teba na zaciatok zopar otazok:
Zuzana, v akom zmysle konkretne je ta nemecka mentalita pre teba problemom? Alebo vztahujes nemecku mentalitou len tych, s ktorymi sa stretavas pocas svojho praktickeho vycviku?
Co s tym hodlas robit (s tymi okolnostami zapricinujucimi depresiu) ?
Odpovede na tieto otazky by mali priniest urcite svetlo na korene tvojich problemov a tak vytvorit priestor na pripadne poskytnutie rady/nazoru (pokial teda o to stojis).


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
30/04/2006 19:53  

Dakujem ze si sa ozval. Ano vztrahujem nemecku mentalitu len na ludi s korymi sa stretavam vo firme. Vsimla som si ze su velmi povrchny a hladia len na seba. Nechcem ich ohovarat ale oni sami sa ohovaraju jeden druheho a ak su s niecim nespokojny nedokazu to tomu druhemu povedat otvorene do oci alebo sa s nim pozhovarat. Samozrejme ked to vidim napadaju ma len negativne veci a posdtupom casu som sa velmi zmenila. Moj problem je ze a asi aj ostane ze mam strach v praci hovorit s ludmi po telefone ked mam niekde zavolat. Aj ked mija nemcina je velmi dobra mam samiozrejem este velke nedostatky . Ked sa s niekym rozpravam s kym nemam nejaky blizsi kontakt tak sa zacnem pozorovat ci je vsetkko hovorim spravne a po urcitom case je vsetko v kibli. A co je najhorsie myslim si ze na to nemam co robim a zacinam o sebe velmi pochybovat.
Neviem co s tym mam robit . viem sa som si vybrala tuto cestu ale niekedy neviem ako dalej a trpim nielen ja ale aj moje okolie.
Samozrejme ze stojim o radu. Nedavno mi povedal moj priatel Zuzana ked si pracovala na cierno tak si bola uplne iny clovek- v tom pozitivnom slova zmysle. Teraz som neznesitela hladam len hadky a unikam pred skutocnostou. tento rok budem mat 32 rokov a este nic som nedosiahla a bojim msa buducnosti. Chcela by som normalne zit mat pracu , manzela a to ze zboznujem deti aj deti.
Porad mi emigrat z USA


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
30/04/2006 20:50  

Zuzka, preco si robis zbytocne hlavu?!
Mas pracu a manzela, preco zacinas o sebe pochybovat?!!! Ja keby som mala normalnu pracu, tak by som sa nesmierne tesila.
Som len o dva rocky starsia od teba a tiez este nemame deti (aj ked sa blizi pomaly ale iste konecna – vsak deti dostat nad 40- tku je riskantne a z hladiska velkeho vekoveho rozdielu ku dietatu tiez nie moc dobre).
S tymi kolegami sa tiez netrap, pokial zostanes ku kazdemu neutralna a taka aka si, tak sa nemas coho obavat. Ak si taka moc priama ako ja, hihi, nauc sa niekedy si kusnut do jazyka. Poddaj sa svojej intuicii a uvidis, ze sa to velmi rychlo naucis. Ja som si kedysi povedala to co som si prave myslela, vtedy mi to vzdy preslo. Az sa zmenili ludia a vztah zamestnavatel – zamestnany, tak som velmi rychle pochopila, ze je to nebezpecne. Nesmies si vsetko pripustat ku srdcu. Uskodis len sama sebe! Radsej to zhltni a ponadavaj si doma, nech sa ti ulavi. Tych ludi je nemozne zmenit. Ako sa hovori: Kto chce s vlkmi zit, musi s nimi vyt.
Doveruj si, ty to dokazes! 😉


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
30/04/2006 20:58  

Tiez robim sem tam chyby (a to po 10-tich rokoch), ale prestala som sa pristihovat ci to hovorim spravne alebo nie. Pokial som to robila, tiez som sa zamotavala a hatlala dve na tri. Musis sa naucit rozmyslat v nemcine (rozmysliet si nasledujucu vetu najprv v slovencine a okamzite to v hlave prekladat, z toho vyjde len chaos). Ja sa zo srandy niekedy este aj sama zo sebou vypravam nemecky, nech sa mi to utvrdi v hlave. Nerozmyslaj nad tym, ci ta kolegovia vysmeju za chybicku, kazdy normalny Nemec si to necha taktne pre seba a pousmeje sa, pretoze sa mu to zda mile a nemieni ta „vyrehotat“. 😀
Mne vzdy hovoria, ze sa nemam moc snazit zrusit moj maly akcentik, pretoze to je to, co je pre mna charakteristicke a oni to povazuju za velmi mile.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
01/05/2006 0:55  

Zuzka

V mojom predoslom prispevku som bol velmi strucny, pretoze niektori sa ludia jednoducho po uverejneni svojho prispevku viac na forum nevracaju.

Svoj problem sice moc nespecifikujes, ale myslim, ze sa jednoducho jedna o vec, s ktorou sa emigranti casto stretavaju – ked domorodci sa obcas chovaju k cudzincovi dost odmerane.
Mam plne pochopenie pre tvoje rozcarovanie, ktore ako pises, vedie az k depresii. Zeny su na tieto veci zvlast citlive. Ano, vzhladom k tomu, ze musis byt s tymi ludmi plne 3 dni v tyzdni, pozdejsie asi 5 dni(?), tak niet divu, ze ich postoje zanechavaju na tebe stopy.
V prvom rade, sprav to co ti napisala Kati a to je: Neber si to k srdcu! Ludia, ktori sa k tebe chovaju nedostojne maju v sebe prilis hodne sobeckosti na to, aby sa stavali k tebe s patricnou uctou. Svojim otaznym postojom k tebe si pomahaju upevnovat svoje ego – pocit dolezitosti, alebo jednoducho prenasaju svoje problemy so sukromia do prace… Nech to uz je cokolvek, v prvom rade je to ich problem a ty to musis takto aj vnimat!
Viem, je lahko sa mi to pise, ale je to tak. Ak sa ty chovas vo firme k zamestnancom s patricnou uctou, zatial co niektori k tebe nie, potom ty si za seba spravila co si mohla a preto si nemas co vycitat! Ak ti jednotlivci ti tvoje zdvorile vystupovanie neopatuju, tak nech sa daju vypchat! Nakoniec, ked skoncis to zaucovanie a situacia sa nebude lepsit, tak dufam, ze budes moct zacat pracovat niekde inde – tam kde budu prijemnejsi ludia, alebo aspon menej neprijemni.
Takze, zakazdym ked sa dostanes v praci do jednej z tych neprijemnych situacii, pamataj na to, ze ty nemozes za to ako sa ini chovaju k tebe a nenechaj sa vyviest z rovnovahy!

Odhadoval by som, ze ak zijes so svojim partnerom 5 rokov a pritom pises, ze by si chcela mat manzela a deti, potom ten jeho vztah k tebe je len odtial-potial. Taktiez by som hadal, ze on ti asi nie je dostatocnou oporou, ak pripusti, aby si sa dostala do depresie (aj ked vinou inych).
Zuzka, ja si myslim, ze ak si zena praje zalozit si svoju vlastnu rodinu, potom take prianie nie je vobec prehnane, naopak, to je to najlepsie prianie, ktore zena moze mat. Ja by som ti silne doporucil – urob vsetko co je v tvojich silach, aby sa tak stalo. Ak tvoj sucasny partner nema zaujem, najdi niekoho kto bude mat! Viem, ze nedostatok casu a prilezitosti byva casto prekazkou, ale snaz sa tuto prekazku nejak prekonat. Potrebujes najst len jedneho spravneho chlapa a tvoj zivot sa zmeni o 180*. Dufam, ze tvoje prianie zalozit si rodinu sa stane aj tvojou prvou prioritou.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
01/05/2006 9:42  

Emigrant, nemyslim, ze ked ked Zuzka zmeni partnera vyriesi problem. Moj nazor je, ze v dnesnom svete je ovela tazsie najst si dobreho zivotneho partnera, ako dobru pracu, zamestnania mozes menit, mozes sa prestahovat z jedneho miesta do ineho, ale spolahlivy partner by mal byt len jeden. Vidim, ze Zuzka je s nim uz 5 rokov, my nepozname jej situaciu, ale z pisania sa zda, ze to je vlastne ok. To by bolo skoda znicit.

Zuzka, vidim ze problem je vlastne len s tymi nemeckymi kolegami a ze ty si prestavas verit sama sebe. V prvom rade vyhod si z hlavy, ze mas 32 rokov a nic si nedosiahla. To nie je pravda. Tuna v Taliansku poznam pripady, co ziju aj do 40 rokov z rodicmi. A clovek ked chce, moze zmenit svoj zivot aj v 40tke aj v 50tke. Neprepadavaj depresii, ublizujes len sama seba. Dnes uz na vsetkych pracoviskach je silne osobne konkurencne prostredie. Ja to tiez poznam z vlastnej skusenosti. Pises, ze aj tvoji kolegovia sa medzi sebou ohovaraju. Vidis, tak nebude velkym problemom len tvoja nemcine. Dnes uz vo vsetkych zapadoeuropskych statoch je vela cudzincov, co pracuju. Len potom sa to na teba zosype, lebo si myslis len TY, ze si ina. To nie len nemecka mentalita, to su kazdodenne problemy pracoviska. Ja hovorim, ze medzi kolegami nie je mozne byt dobrymi priatelmi (mozno po nejakom case). Ano treba mat dobre vztahy na urovni, byt slusny. Treba vediet aj rozdelit privatny zivot a pracovny. Ja som uz zmenila viacej pracovisk, momentalne pracujem v jednej firme, co ma 60 zamestnancov a je mi dobre.
Tiez som mala na zaciatku vselijake problemy, ale dnes sas nad tym len zasmejem. Aj mne moj manzel nebol velkou oporou :-), ale to len z jednoducheho dovodu, lebo on nevidel ziadny problem. On ma svoj futbal, staci ze sa dobre naje, da si pivko sadne pred telku a je v pohode.
Tak Zuzi HLAVU HORE! Drzim ti palce.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
01/05/2006 10:54  

Ahojte dakujem Vam za vese rady. Velmi mi pomohli a budem sa spravat teraz uplne inac. Co sa tyka zivota s mojim priatelom, som s nim stasna preco sme este neni manzelmi je asi preto ze ja som sa velmi zmenila a moje spravanie ku nemu neolo prave najlepsie, ako pvedia nemci spravala som sa ku nemu ako ku kusku hovna.s prepacenim. Samozrejme nenapisala som vam ako to bolo s mojim pracovnym povolenim. Toto vyucenie co ja robim v tejto firme by si zelalo 100 nemcov. A tak to aj vyteralo ze mi najprv zamietli pracovne povolenie, s tym odvovodnenim ze ako krajina EU mame 7 rocnu prechodnu dobu a ze nemci musia byt uprednostneny. Nastastie sa personalna vyznala alebo neuspokojila s tymto odmeitnutim a zacala sa zaujmat o prava cudzincov a dosiahla ze mi ho nakoniec dali. Samozrejme ze ked som terza neni vydata bude ten problem po ukonceny vycenia znovu na svete . Nei som s mojim priatelom koli papierom ale samozrejme ze by to bolo pre mna lahsie byt vydata a mat istotu ze ked to nevyjde v tejto firme mozem si hladat nieco ine. A s papiermi je to lahsie.
Co sa tyka ludi vo firme oni nie su konkretne ku mne zli oni sa zeru medzi sebou. Ku mne su mily lebo majitel firmi je moj byvali Gast-Vater kde som bola ako operka. Praveze predo mnou si davaju pozor, ale asi tym ze som v znameni panny beriem si aj ich problemi a ako sa jeden ku druhemu spravaju prilis osobne. Ja som chcela po vyuceni vladat aspon 50 % toho co sa vo firme deje a byt pripravena na pracovny zivot. Ale musim to vsetko zobrat do vlastnych ruk a aj sama preto nieco urobit aby to tak bolo.
Mam vsak este jeden problem a to je moja rodina. Ked som prisla do Nemecka bola som uchvatena touto krajinou. Zavidela som im ako sa maju a nasi ludia sa musia trapit na kazdu korunu. Ked som skoncila s operstvom aj s mojou kamaratkou z ciech obidve sme plakali ako male deti ze musime ist domov. Ako som uz pisala pre mna to bolo velmi tazke aj pre nu. Ale ona skoncila na Mallorke kde je stasne vydata a ma dceru.
Ale co sa tyka mojej rodiny. mam len jedneho brata ktory je mladsi ako ja
ale on ma uz ties svoju rodinu. On sa tiez musel 5 rokov trapit v v nemecku a taliansku aby splatil byt ktory si kupil. Ale zvladol to aj ked jeho zena vychvavala ich syna podstatne sama. Preto som videla mojho brata len raz za rok a to na jeden tyzden. Ale musim povedat ze som dospelejsia a moja rodina mi chyba ako nikdy predtym . chodim domov 3 krat do roka a ked odchadzam tak placem. Ako operka som nevedela tie 2 tyzdne doma vydrzat. Ale to bolo asi sposobene tym ze vtedy som nemala skoro ziadne problemi. Zila som v rodine ktora bola velmi dobre finance zabespecena a mala som sa tam dobre. Ale teraz ked pride vykend by som si tak priatal aby som mohla zazvonit pri dverach mojej mami , porozpravat sa s nou, vypit si kavu atd. Ale snivat je pekne .
Prajem vam pekny prvy maj . Ja ho stravim sama lebo ako uz viet prvy maj je v nemecku dnom demonstracii a kravalov a samozrejme ze moj priatel su nasadeni. Je to asi najdlhsi den v roku ked 30aprila a prveho maja maju za dva dni 36 hodin sluzby. ale nastastie je to zamesnanie ktore ho naplnuje a prvy maj vychutnava.


ReagovaťCitovať
Zobraziť všetky príspevky v kategórii Rady a tipy
Stránka 2 / 6 Predchádzajúca Nasledujúca

Tvoja reakcia


  
  
Spracovávám

Nie si prihlásený! Prihlásiť sa alebo sa Registrovať.