Stránka 4 / 4
Predchádzajúca
ahoj ja somsa vybrala studovat donemecka na jeden ro a vobec so si nemyslela ze je to take tazke pridem zoskoly domov a cely cas somsama tosa mi doma nikdy nestalo ked chcem nieco povedat tak mam problemi s recov a pritom na slovensku som si pripadala ako skusena z nemciny,strava to sa tu neda jest su tu ludia sice mily aleto nie je SLOVENSKO predtym som si nepripadala ako slovenka ale teraz poviem kde mozem ze som zo Slovenska
Priejmny vecer vsetkym.
V prvom rade moja ucta a poklona vsetkym ktori si pobalili ponozky a trenky a isli to skusit za hranice…RESPECT.
To ze mame vsetci odlisne skusenosti je samozrejme, ty ch z dobrymi to este viac posilnilo a tych s negativnymi poucilo a posilnilo, vsetko je teda ako ma byt..:-}}}
Ja som isiel do Irska za kamaratmi, ale dopadlo to tak, ze som musel zhanat dom pre 4 ludi v meste, kde som nikdy predtym nebol a nevedel som ani aka stvrt je prijemna, ktora nebezpecna a to som este nemal pracu..
….to bolo pred vyse rok a pol…
….teraz je to tak jednoduche, uz je Nas tu SLovacikov vela, uz sa lehsie vsetko vybavuje, pomahame si…:-}}}}}}
…..predtym som bol rad, ze mam dom s nabytkom, teraz pridu znami a hned ze aky rychly je Internet a kam ideme na vylet..???? :-}}}}}
Som rad, ze sme sa tu tak rychlo zakorenili, vela z NAs sa stala aj sucastou society, kedy travime cas ci uz pri drinku, ale i sporte i vyletoch s domacimi i celosvetovou zmesou..:-}}}
Este raz vsetkym drzim palce, pracujte nasvojich snoch, hladajte sa, najdite sa……
Zilko
Ahojte vsetci tuto stranku som objavila len nahodou pred niekolkymi dnami a velmi sa mi zapacila. Tak som sa rozhodla pridat aj zazitky z mojho cestovania.
Precestovala som toho naozaj dost a musim povedat, ze nie vzdy to bolo jednoduche, ale nezmenila by som to ani za nic na svete. Z domu som odisla ako 18nast rocna do Anglicka ako Au pair, kde som stravila dokopy aj s prestavkami 7 rokov. Samozrejme ako kazda au pair som sa po case odstahovala od rodiny nasla si pracu a ubytovanie. Taktiez som niekolko mesiacov zila v Izraeli, Grecku, Tenerife a splnila som si svoj sen pracovat na zamorskej vyletnej lodi. Momentalne sa nachadzam v Spanielsku na Costa del Sol a pracujem na Gibraltari. Nelutujem ani jeden den, ktory som precestovala, z kazdej krajiny mam krasne spomienky a strasne vela som sa naucila. Preto by som vsetkym mladym ludom, ktori sa chystaju do zahranicia, ale este sa neodhodlali, aby nevahali, lebo zivot v zahranici vas vela nauci a tiez sem tam aj prefackuje, ale to patri k dospelosti. Ak by chcel niekto poradit alebo pomoct pri vycestovani tak ma moze kedykolvek kontaktovat. Zelam vsetkym vela stastia v buducnosti a kto moze nech cestuje, ved zijeme len raz. Mozem z vlastnej skusenosti povedat, ze to nikdy neolutujete!
Kat69
Ja som mal priatelku,sktorou som chodil dost dlho,ona napokon odisla do Sev.Irska,a mna po istej dobe zavolala,aby som prisiel za nou,vraj je tam super zivot,vie mi zodovazit robotu a tak.(hoci na SVK som ju zatial mal) lenze kedze som ju stras.miloval,robotu som nechal,a vybral som sa za nou,prisla pre mna na letisko,predstavila mi svojich spolubyvajucich,a vsetko co k tomu patri,lenze co sa nestalo:hned ak som tam prisiel,mna okoby poslala do puce(prestala si ma vsimat)a uz bol iba Majo,Majo,Majo, Iba jeho vydela(jedneho spolubyvajuceho)napriek tomu mi nic nepovedala,ze uz dakoho ma,prisiel on po par dnoch,a povedal aka je situacia,mal som mu chut jednu j.bnut,povedal som,ze ja o tom viem,lenze ja som to chcel pocut od nej,a nie od neho,O par dni sme si to vyjasnili,zarazajuce bolo:Ze on mal zenu+2deti,Napokon mali aj spolocnu izbu,to nebolo vsetko,pocul som ako ma zakerne ohovaraju, zacali mi miznut potraviny:maso,chlieb,vajcia,mlieko,helmans,atd, potom mi zmizli z izby peniaze,a diali sa same sk.rvene veci,ked som im daco povedal,bol som iba ja najhorsim,ze o co mi ide,co mam proti nim, vraj si to vsetko vymyslam,A popritom sa mi za chrbtom smiali,Mal som chut im daco urobit,ale to by zrejme(urcite)neprezili,Tak som sa odstahoval,zohnal robotu,a zijem si tu pokuse………………………
Ja som šiel do Ameriky pred 5 rokmi, len tak zo srandy, za dobrodružstvom, nevedel som čo vlastne chcem. Sníval som o teplučkej slnečnej pláži, surfovaní, kábelovke so 100 kanálmi.
Ešte som si robil srandu v práci, vravel som kolegom :“Vy sa tu budete ďalej potiť na obchodných rokovaniach, mrznúť v tmavom paneláku, ja sa už ale budem romanticky opaľovať pri mori a kukať po kočkách“.
Toto nadšenie mi vydržalo pár týždňov, potom prišla tvrdá realita. Zistil som že robím tie najdebilnejšie práce čo by Američan nerobil ani za 10-násobok môjho platu. A to málo čo zarobím rýchlo zmizne. A stáť každý deň pri grile a piecť hamburgery – to teda nieje žiadna romantika.
Pôvodne som myslel že budem doma za pár týždňov. Ale ja som bol tvrdohlavý a nedal som sa. Čím to bolo ťažšie, tým som mal viac energie bojovať ďalej. Z týždňov boli mesiace, z mesiacov roky. Bol som tak zaslepený, že som si neuvedomil že už to presiahlo všetky medze, a čím sa budem dlhšie trápiť, tým horšie pre mňa.
Nakoniec moje roky utrpenia priniesli ovocie – vybavil som si zelenú kartu, dostal som dobrú prácu, začalo sa mi dariť. Po troch rokoch ako keby som sa prebudil zo zlého sna a začal som premýšľať čo to preboha vyvádzam? Zostarol som o tri roky, síce teoreticky zarábam veľa peňazí, ale nijako si tie peniaze neužijem. Chýba mi Slovensko, rodina, kamaráti, slovenská práca ktorú v Amerike nemôžem robiť bez americkej školy.
Uvedomil som si, že poslednýkrát čo som sa zasmial bolo na Slovensku. Potom už to boli len nepretržité roky trápenia sa. Rozhodol som sa teda vrátiť. Ale pretože som mal dobrú prácu, ešte som zostal 2 roky, našetril na byt, a vraciam sa domov.
Život v Amerike určite nie je taký krásny ako vo filme, ale zato ma veľa naučil. Amerika mi dala sebadôveru, nech som v akejkoľvek sračke, vždy sa z toho nejako vylížem, treba len trpezlivosť a chladnú hlavu, schopnosti mám. A peniaze čo si nesiem domov na byt – to je tiež určité odškodnenie za roky utrpenia!
Uvedomil som si, že šťastie nie je v peniazoch – mám ich viac než kedykoľvek predtým ale netešia ma. Najcennejšia je rodina, priatelia, a hlavne mladé roky ktoré by som nemal vyplytvať nezmyselným preťažovaním sa. Mal by som si ich užiť kým nezostarnem. Vraciam sa domov uvoľnenejší, sebavedomejší, už ma len tak niečo nerozhádže!
Zlato, nechapem, ako jeden moze odist do ameriky a nevyuzit to „vsetko“ co pomuka, ty si musel byt teda poriadne neschopny, ked ani praca, ani ludia, ani nic ti nesedelo, alebo totalny smoliar, PRETOZE VACSINA LUDI, CO SA TAM NA CHVILU OHREJU ANI DOMOV NECHCU IST, zle si si celu dovolenku naplanoval, toto hovor nirkomu, komu sa podarilo v dospelosti vyrast o dalsich 20 cm po prekroceni USA hranic, ty pako, to kde si zakotvil, s akymi schopnostiami, skusenostami a jazykovymi prednostami, no ja teda neviem, ale ty musis byt pekne vymlety, 99 percent odidenych si nevedia vynachvalit, preco si robil hamburgre, preco si sa nezamestnal v softverovej firme ako analytik, no, ono je to tak ak mas dve ludove a ocakavas, ze sa ti cela amerika zlozi k noham, tak sa Z O B U D!!!!!!!
Kto ti povedal takú hlúposť že VACSINA LUDI, CO SA TAM NA CHVILU OHREJU ANI DOMOV NECHCU IST?!?!?!
Pred siedmimi rokmi si mal hádam 50 odkazov na internetových stránkach na sprostredkovanie práce v USA – lebo vtedy sa to vyplatilo, ľudia rýchlo zarobili na byt a vrátili sa. Dnes už skoro nikto neponúka prácu v USA – lebo na rýchly zárobok sa to neoplatí, a natrvalo zostať tam nikto nechce!!
Ja som v USA poznal mraky Čechov a Slovákov. Skoro všetci sa vrátili. A tí čo v USA zostali sú len tri druhy:
1, tí čo odišli za socializmu a už sa im po 25 rokoch nechce
2, tí čo sa bláznivo zamilovali do Američanov a majú už deti
3, blázni a podivíni čo nedokážu normálne existovať ani v Amerike, ani na Slovensku. Poznal som ich niekoľko, a je mi ich úprimne ľúto.
Všetci ostatný sa už dávno z USA vrátili!
Ak nevieš povedať niečo inteligentnejšie, a iba nadávať do pakov, tak mi ťa je v tej Amerike tiež ľúto! Tak ti treba!
whizard, sorry, nie som z Tramtarie, som z Nitry, nedokazem pochopit, aako si niekto dokaze usetrit niekolkomesacne slovenske zarobky, odist do Ameriky a skysnut pri hamburgroch. Ak si to robil doma, budis, ale ak si na SK pracoval ako niekto, reprezentant firmy, zastupca nakupcu, alebo predajcu, preco sa seres v USA s hovadzim masom. Problem je v tom, ze si sa, sorry myslim tym hocikoho, dostal k svojej pozicii cez vplyvneho stryka, alebo ine lzi a nie cez svoje skutocne schopnosti. Amerika ponuka najmenej diskriminacie z celeho sveta, maz tisice moznosti uplatnit sa, ak to dokazes, ak nie, nestazuj sa. Dokaz, ze si v niecom dobry a budu sa o teba trhat, dokaz, ze si neschopny, vrat sa domov, simple as that. Amerika nehlada priemer, ani Slovensko nechce priemer z Vietnamu, ale ak pride Vietnamec, ktory ma co ponuknut, neposlu ho domov.
Slovaci si nevedia ani len to CV napisat, pridu s biednymi zakladmi anglictiny a ocakavaju otvorenu naruc. Za co? Ked som robila interviews ja, nikto nebral ohlad na to ze som neamericanka, bojovalo sa o tu istu poziciu, takze bud sa 100%tne predas, alebo len na 99%, ale v tom prripade si out. Ziadny stryko, ziadne polahcujuce okolnosti, ze si bol mesiac v spitali a nestihol si dobrat nepravidelne slovesa. Vies, alebo nevies, nikto sa s tbou tutkat nebude.
Nechapem, co ste ocakavali, ved USA-ci ani nevedia, kde sme na mape, tak neocakavajte ani ziadne ustupky, konkurencia je tvrda, pridite, naucte sa, raz to pride aj na SK a budete to potrebovat.
Takže to sa bavíme zo ženskou? To si v tej Amerike poriadne zdivela!!! Myslel som že taký agresívny sú len chlapi!
Drahá zlatá, ja som hamburgery piekol dva mesiace. Väčšinu tých piatich rokov v USA som strávil prácami čo zarobili oveľa viac než má priemerný Američan – len to mi umožnilo si našetriť na Bratislavský byt.
Vôbec tu nemám chuť sa s niekým hádať o tom, či cudzinci v zahraničí majú alebo nemajú rovnaké šance na prácu ako domáci. Mne predsa môže byť fuk čo si iný myslia – tu ide len o mňa.
A čo sa týka mojej špecifickej situácii, tak nemám čo špekulovať – stačí že odkopnem pár životopisov do Pražských či Bratislavských firiem, a hneď mám päť pracovných pohovorov. O tom by sa mi v USA ani nesnívalo dokonca aj keby som vyštudoval drahú univerzitu. Inak nikdy predtým som nemal žiadny problém si nájsť na Slovensku dobrú prácu. Moja prvá Slovenská práca sa volala „asistent marketingového manažéra“, ta druhá bola“ nákupný manažér hypermarketov Carreffour“ (mimochodom to bolo v Prahe, tam som nemal žiadneho vplyvného strýka – a ešte naviac handicap že nie som Čech.)
Nehovoriac o tom, že vôbec nemám chuť plytvať tie najlepšie roky svojho života nezmyselným preťažovaním sa v Americkej práci, a študovať univerzitu znovu. Jednu vysokú som už vyštudoval, a na Slovensku mi to bohato postačuje.
Po Vianociach už budem mať dosť peňazí na 3+1 v Blane a môžem odlietať. Samozrejme nečakám hneď “procházku rúžovým rájem“, chýbajú mi pracovné skúsenosti, v USA som premrhal dosť času. ALE TO ČO JE NAJDOLEŽITEJŠIE PRE MŇA: viem že ľahko a rýchlo dostanem nejakú prácu vo svojom obore, a hneď môžem začať naberať pracovné skúsenosti.
Vidím pred sebou iba žiarivú Slovenskú budúcnosť! Koniec americkému trápeniu!
Áno, keby som chcel svojho ekonomického inžiniera transfer na amerického MBA, stačili by len nejaké rozdielové skúšky, asi 80 kreditných hodín. Vzhľadom k tomu, že by som študoval v podstate to isté len v inom jazyku, nebolo by to tak ťažké – zmákol by som to možná za jeden rok. A keby som pri tom pracoval pre nejakú firmu, možná by som našiel aj sponzora čo by to zaplatil.
Ale po mojich amerických skúsenostiach som presvedčený, že akékoľvek investície do mojej americkej kariéry by boli strata času. Nikdy sa nestanem Američanom, a to že som cudzinec je pre mňa (aspoň v biznise) obrovský handicap (ako keby som bol trebárs bez ruky). Počas celej mojej americkej kariéry by sa to so mnou ťahalo ako guľa na nohe.
Inými slovami – neviem ešte čím presne sa budem živiť na Slovensku – ale akákoľvek práca to bude na ktorú MI NA SLOVENSKU STAČIA SCHOPNOSTI A VZDELANIE – URČITE TÚ ISTÚ PRÁCU BY SOM V USA NIKDY NEROBIL. Dokonca aj s americkým MBA by som bol až do dôchodku odsúdený pracovať oveľa viac ako na Slovensku a na podstatne menej kvalifikovanú prácu ako na Slovensku.
Nikomu samozrejme nevnucujem svoj názor, je mi fuk čo si kto myslí!!
mily krmidlo, mila hela… neviem podla coho usudzujete ze thajske zeny su flandry. mozno ste boli nadovolenke v pataya alebo phukete alebo niekde pri mori. stravil som nejaky cas v thajsku a nie pri mori, preto dobre viem, ze to vobec nieje tak ako to opisujete. to o com rozpravate vy, za to vsetko moze kapitalizmus a chudoba v urcitych castiach thajska. je toho malo a vela sa o tom rozprava. ked chcete debatovat o niecom co ste nevideli a nemate overene, tak sa radsej zdrzte komentarov.
ahoj ak chcete ist do zahranicia, ucit sa rec a spoznavat ine narodz tak urcite chodte stoji to za to.jeduna vec na ktoru dajte pozor je agentura.Radsej si nasetrite a chodte na vlastnu pest ako platit za nic.NAJVECSI pozor si dajte na agenturu pod von lebo sice pracu vzbavi, ale ubytovanie a zamestnavatel dobry nebude.Da sa to prezit, ale bez znalosti jazyka by som aspon ja nikam nesla.
pre vsetkich optimistov co sa snazia najst pracu vo svedsku mam tento odkaz . sam som tu 6 rokov a momentalne aj robim co sa da povazovat za stastie . ked neviete po svedsky tak ste tu strateni ja hovorim po svedsky perfektene a stale mam problemi najst si stalu robotu . co sa tyka anglistini tak to tu hovoria vsetci ale kazdy vam na nu dlabe tak ze chcete pracovat vo svedsku vybavte si svedske papiere a naucte sa po svedsky tak sa vam mozno aj podari najst nejaku tu pracu az nebudete oklamani na peniazoch co sa mne uz stalo 2 krat . PS praca vo svedsku bez svedstiny skoro 0 percent
Stránka 4 / 4
Predchádzajúca
Tvoja reakcia