Ja som vo svajci,predtym som bola 9 rokov v rakusku a ked som sem prisla,mala som z toho salat,lebo svajcarska nemcina je uplna hatmatilka,nema s hochdeutsch vobec nic spolocne.ale tak do pol roka som sa chytila a uz rozumiem takmer vsetko,hovorim ale spisovnou nemcinou.inac,stale mi tipuju,ze pochadzam z holandska,to bude asi tym zmiesanim slovenskeho a rakuskeho akcentu
Anonymny, pises ako poliaci, greci, cinani a ine narody sa stretavaju a ucia deti ich rodny jazyk, preco sa slovenky nestretavaju. Odkial ich mam ja zobrat? Zijem tu 17 rokov a poznam iba jednu, ktora nema deti a byva dost daleko od nas. Ostatne narody ich tu je tolko ze si vytvaraju ich stvrte, vsetky uradne papiere su v ich jazykoch, maju tu skoly s ich jazykom, kluby a pod. My tu nemame nic, ani dokumenty su nieje v nasom jazyku. Polsky, rusky, juhoslovansky, nemecky a pod je vsetko pisane, bohuzial pre par slovakov to nedavaju po slovensky. Nikto sa tu nehra na australcanou. Je to tazke ucit dieta slovensky ked iba matka hovori slovensky, otec inym jazykom a vonku anglicky. Ak ty mas super deti o.k., nemusis napadat inych.
Uplne rozumiem xene a protinozcovi.
Protinozec, ja uz davno rozmyslam kupit pozemok pre holiday house niekde kde ty byvas. Ja som tam bola na ceste do Sydney. Mas predstavu asi kolko to tam stoji? Paci sa ti tam? Na internete nemozem najst nic lacne. Ak budes mat cas a zaujem mi odpisat mozes pisat na: href=“mailto:abvh1960@hotmail.com“>abvh1960@hotmail.com
Protinozec,
ked si spomenul, ze nemienis ucit deti odzemok, tak si mi pripomenul nas zivot v r. 84-89, ktory sme prezili v Sydney.
Vtedy tam jedna slov. rodina viedla folklorny subor so slovenskymi a par ceskymi detmi. Bolo to nieco fantasticke, hoci to dopadlo tak, ze z toho nebol ziadny profit, prave, ze ta rodina na to iba doplacala. Na navstevu prisiel aj jeden slov. dramaturg, ktory im dodal presne instrukcie.
V kazdom pripade ak to cita Renatka, tak jej dakujem aj za moju dceru, ktora si s oblubou prezera tych „par“ fotiek co mame. Co by za to dala, keby jej 12 r. dcera (moja vnucka) mala moznost takeho niecoho.
Boli to zlate casy pre nase deti, hoci moj syn vtedy 13r. aj s kamaratom sa na tej tancovacke iba smiali, tancovat ich nikto (dodnes) nedonutil, ale zato s radostou chodievali na vystupenia, ktore sa konavali v Sydney, Melbourne a Canberre. Tiez ako rodicia sme tam chodievali s nimi. Zohnalo sa lacne ubytovanie a mali sme nadherne zazitky. V Melbourne boli deti ubytovane v slovenskych rodinach a to iste, ked prisli deti s Melbourne do Sydney, tak byvali tiez u slov. rodin. My sme tak mali u nas 2 chlapcov, o ktorych sme sa pocas 2 alebo 3 dni starali, vcetne dopravy na vystupenie. Vo volnom case sa tiez navstivilo ZOO a podobne atrakcie.
Tanecna skupina bola tiez blizko spojena s inymi juhoslovanskymi a doplnali si programy v kluboch, ale aj na svadbach. Takze som bola aj na par tradicnych juhoslov. svadbach 😉
Este chcem dodat, ze v tej Canberre aj Melbourne to boli organizovane festivaly pre Ethnic communities a bolo tam zucastnenych vela krajin. Neviem, ci este nieco take organizuju, ale v kazdom pripade to bolo krasne a hlavne „zdrave“ pre nase deti, pretoze mali moznost stretavat sa nielen na vystupeniach, ale uz aj pri samotnom nacviku programov.
Samozrejme, ze moje deti slovensky nezabudli, ale vnuci by potrebovali este hodne dovoleniek na Slovensku. Po 5 tyzdnoch sa nieco nalepilo, ale len tie zaklady.
A co tvoje deticky, dohovorili sa dako?, alebo si musel robit prekladatela, tak ako moja dcera muzovi a detom. Bola z toho velmi unavena.
protinozec,
zdas sa ako mudry a inteligentny clovek, preco pises do kazdeho fora iba same hovadiny, mozno bude viac uzitocne keby si sa venoval niecomu uzitocnemu ako vypisovatt do kazdeho fora iba same mudre veci. Vies ty si jeden strasne mudry, inteligentny clovek, preco stracas cas tu na fore.
Mozno by si mal vyuzit tvoj volny cas na vzdelavanie svojej rodiny , ved predpokladam ze tvoja australska zena urcite nevie ani kde sa slovensko nachadza.
Vieri,
jedno z najdolezitejsich pravidiel na takychto forach je neodpovedat na utoky, a ani nekomentovat, skratka ich ignorovat… Mas uplnu pravdu – co sa tyka vzajomneho styku Slovakov alebo Cechov je to bieda. Pravdupovediac prilezitosti nie je vela, aj ked kedysi ako pises vo vacsich mestach ako Sydney alebo Melbourne toho bolo dost. Po tom ako sa hranice otvorili ta spolupatricnost dost poklesla. Ja som dost pocitoval rozdiel medzi tymi co prisli este pred ’89 a tymi co prisli „po neznej“. Aj sam som videl a poznal situaciu napr v uteceneckom tabor v Latine pri Rime este v 1985, kde mnohi co isli cez Juhoslaviu cakali dobre dlho. Samozrejme ze si tam vytvorili dost silne puto spolupatricnosti a to im trvalo aj ked prisli sem do Australie alebo inde… Tato diskusia ale ma byt o tom ako sa komu dari ucit jazyk krajiny kde zijeme. Teda osobne som nemal problemy s jazykom ked som sem prisiel, vedel som po anglicky plynule a tak mi ostalo sa len zdokonalovat. Slovencinu by som rad praktizoval ale bohuzial niet s kym, ak obcas zajdem do Melbourne idem na obed do Sokola a porozpravam sa s krajanmi aspon tych par hodin. Okrem toho mam noviny na Internete, obcas si precitam knihu a kazdych par rokov si zajdem na Slovensko na dovolenku. Mozno by bolo vhodne zorganizovat napriklad stretnutie Slovakov napriklad cez letnu dovolenku niekde v kempingu. Minule Vianoce ked som bol s rodinou stanovat videl som celu komunitu Talianov, ktori mi rozpravali ze sa takto stretavaju uz cele desatrocia – tak sa ich deti zdokonalia v taliancine. A to neboli pribuzni… Preco to Slovaci nerobia, neviem. Dalo by sa to podla mna zorganizovat, len treba chciet.
Ale k teme – odbocili sme od ucenia sa jazyka krajiny kde sme sa pristahovali k tomu ako ucime deti alebo nasich neslovenskych partnerov po slovensky -na toto je inde otvorena tema „Viacjazycnost deti“, odporucam pozriet diskusiu tam.
Australcania,
nie je to tym, ze ste este nenadabili na tych spravnych ludi? Moja sestra bola v Australii 4 roky a bola tam v neustalom kolotoci slovenskych akcii. Jednoducho ludia sa vzdy nasli a dakedy sa museli sukromne akcie aj zamlcat, aby nedochadzalo k hromadnym stretnutiam – taky bol velky zaujem o spolocnost nasinca. Spolocne vylety do okolia, akcie ako spomienky na maturity, vtipnejsi vyhrava, ochotnicke divadielka, sportove sutaze, spevacke sutaze, vitanie znamych ceskych a slovenskych osobnosti (Karel Got) na letisku, ale aj prava slovenska zabijacka a skola klobaskovania a jaternicovania – mala viac zazitkov ako ja v UK za desat rokov, kde sa vacsina stratavok odohravala v krcme. Ak mate zaujem, napisem jej imejl a popytam sa na nejake kontakty.
Tak tu je to, tato pani (50) pomaha novym pristahovalcom usadit sa a ma prehlad o tom co a kde sa deje. vela stastia.
Renata: class=“postlink“ href=“http://www.renatamorgan.com.au/“> http://www.renatamorgan.com.au/ (je tam aj jej cislo)
ahoj.rada by som ta poprosila o laskavost, ide o to,ze ja som teraz na sardinii a mam tu spanielsku knihu,ale vyslovnost v nej nemam a preto by som ta chcela poprosit ci by si mi nemohla poslat na email vyslovnost v spanielcine…napriklad nochas-nocas a tak lebo na internete som to tu nemasla, bola by som ti velmi povdacna.dakujem
britsky prizvuk sa podla mna neda 100% naucit ak sem clovek pride ako „dospely“. britske zasekavanie a prehltanie mi pride ako anatomicky nemozne pre cudzinca:D
a dokonca mam kamosa ktory je defakto domaci kedze sa sem jeho rodicia prestahovali ked mal nejakych 9-10 rokov a aj o nom rodeny anglan vie ze to nie je to prave orechove:)
Ahoj Ani, ja som teray v Reykjaviku od soboty a prave som bola na mojej druhej hodine islandciny. Je to fakt hrozne, kurz prebieha uz od septembra, takze som dost mimo. Neviem povedat, ktory jazyk je lahky a ktory tazky, ale musim povedat, ze hlavne ta uplne rozdielna vyslovnost v islandcine je pre mna narocna.
Zuzu
podla mna spanielcina je lahky jazyk pre nas, slovakov. Vacsinu gramatiky okrem subkuntiva pochopis hned = ze slovesa casuju a naco je to dobre, ze podstatne a pridavne mena maju rody – muzsky, zensky, ze mozes pouzit viacnasobnu negaciu vo vete typu „nikto nic nevidel“, ihned pochopis, naco je dobre vykanie a podobne – cize veci, ktore sa napriklad anglican musi ucit od zakladu a neviem, mozno dozivotne nad tym rozmysla pri rozpravani.
Dost slovicok je rovnakych ako v slovencine, futbalista je futbalista, klakson je klakson, balkon je balkon, volant je volant, fabrica je fabrika, revizor je revizor a tak 🙂
Dokonca tema je tema (anglicky topic), parágrafo je paragraf (kratky odstavec je breve), simpatico je sympaticky (a nie sucitiaci ako anglicke symphathetic), hipoteca je hypoteka (anglicky mortgage), actual je aktualne (ang. currently), realizar je realizovat (a nie uvedomit si ako anglicke to realise), acción je akcia (na burze, angl. share), preservativo je prezervativ (a nie konzervacne latky tj. ang. preservative), ak chcete nieco skontrolovat, mozete pouzit controlar (s angl. to control by ste niekoho ovladali) a podobne. Mame dost spolocnych „false friends“.
Vyslovnost je tiez v pohode. Uspech zvladnutia vyslovnosti je zavisly vo velmi velkej miere od uspechu zvladnutia vyslovnosti vokalov. Spanielcina ma samohlasky a, e, i, o, u + ma dvojhlasky. Slovencina ma samohlasky a, e, i, o, u ktore sa vyslovuju na 99 percent rovnako a tiez ma dvojhlasky. (siroke ä nepocitam, to uz nevyslovuje takmer nikto). Cesi maju trochu ine e, takze to pocut v spanielcine. Cesi nemaju dvojhlasky, tak to taktiez pocut, ked hovoria po spanielsky. Tak isto, ako to pocut, ked hovoria po slovensky.
Katalancina uz rozlisuje medzi otvorenym a zatvorenym e, a o, takze uz to nie je ono, a maju s tym problemy aj spanieli, i ked su to pribuzne jazyky.
Anglictina ma neviem kolko samohlasok, proste vela, a vobec nie su identicke s nasimi slovenskymi, ma nekonecne mnozstvo dvoj- a trojhlasok a od toho sa odvijaju problemy v (mojej) vyslovnosti. Proste neviem spravne podvedome vykrutit hubu aby som sa trafil pri beznej konverzacii bez toho aby som sa sustredil. Napriklad I want/I won’t a podobne.
Dalsia vec, v anglictine je p, t, k aspirovane (s pridychom, tj Ph, Th, Kh), co slovencina ani spanielcina nepozna. Ale to sa da lahko a ihned naucit, akurat sa mi to nechce vyslovovat – je mi to samemu smiesne, neviem preco. A to nehovorim o glottal stop e.g. Ga’wick, ne’work, go‘ i‘? A dalsich specialitkach. Preto je spanielcina ovela lahsia. Pues, apúntate a un curso español y verás 🙂
…a nedalo mi to pokoj, ze preco je to ceske e trochu ine ako slovenske e (poziadajte prazaka, nech vam vyslovi „hokej“, alebo „prečo idem cestou-necestou do Považskej Bystrice“ alebo ine slova, kde je e najma po c, č, z, ž, s, š, d, ď, dž, alebo k, a budete pocut ten rozdiel)..
Formant F1 ceskeho e je 500–700 Hz, F2 1600–2100 Hz
class=“postlink“ href=“http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesk%C3%A9_samohl%C3%A1sky“> http://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesk% … l%C3%A1sky
Pro Moravu je typická zavřenější výslovnost, v Čechách, především pak v Praze, je výslovnost otevřenější.
Formant F1 slovenskeho e je v hovorovej reci podla diplomovky nizsie, cize uzatvorenejsie, 380-550 Hz, F2 1400-1900 Hz
class=“postlink“ href=“http://vili.uniba.sk:8880/ddp/dostupne/2006_FI_vanyova_eli.pdf“> http://vili.uniba.sk:8880/ddp/dostupne/ … va_eli.pdf (tu vidite, ze je mozne dokonca napisat celu diplomovku len o vyslovnosti slovenskeho aeiou bulharskymi studentmi 🙂 )
Tiez si spomenme na madarske e, to je este vacsi brutal. A ako vyslovuju e Slovaci z juznych okresov. A teraz to otocime, ako vyslovujeme samohlasky my v anglictine, nemcine a pod.? Vacsinou po nasom 🙁 – a preto to kazdy rozozna.
Nuz, pre mna z toho vyplyva (okrem toho, ze som sa zabudol najest kvoli googlovaniu), ze budem musiet este velmi vela trenovat aby som sa aj ja priblizil native english vyslovnosti. Da sa povedat dozivotny ciel 🙂 Ako to tie deti dokazu tak rychlo absorbovat, hmm.
shifter78, pekne si to napisal, ja som sa sice tuto otazku nepytala (niekto sa tu na mna hra), ale paradoxne si sa trafil, som z Povazskej Bystrice.
Nesnaz sa „priblizil native english vyslovnosti“, anglicania miluju prizvuky a medzi sebou sa hadaju, ktory je povabnejsi. Vzdy, ked sa kolegyne spytam ako sa presne vyslovuje where, ware, were, wear, alebo warm a worm, spyta sa ma, preco chcem hovorit ako oni. Povie mi, pekne to hovoris, nesnaz sa byt inglis, byt inglis neznamena byt dokonala.
Samoukom je tazko: wheather a wether = obe vyslovnosti su v oxfordskom slovniku presentovane takto weðә(r) a vyslovuju sa predsa trochu inak. Ja neviem, ci to ma nieco spolocne s hudobnym sluchom, ale ja tam rozdiel nevidim.
shifter78
ano ano ano spanielcina je lahka ako kazdy jazyk ak sa ho chces naucit ale poznam ludi co su tu roky a nevedia sa ani pohadat s poistovacim agentom pri autonehode 😀
zuzu au chata neporovnavaj ale skus sa ucit a uvidis kazdy ti povie nieco ine
veronika
heh to nemyslis vazne co si sa spytala to ako keby ja som sa trepal do nemecka a ocakaval ze budu vediet spanielsky:)))
Tvoja reakcia