Viete ako vravia,vsade dobre ale doma najlepsie…
Hera z Nemecka mi pripomenula moje zaciatky. Tazko sa zvykalo na zivot bez rodiny a aj po 10 rokoch su chvile, ked to taha domov. Ale clovek nemoze mat vsetko. Rozhodne odchod nelutujem, pretoze mi otvoril oci a pozeram sa na svet okolo seba z inej perspektivy. Nasich ludi nevyhladavam, ale vzdy sa potesim, ked niekoho najdem a zatial som ziadneho zavistliveho nasinca nestretla. Zijem si svoj zivot podla mojich predstav a tesim sa z kazdeho dna, pretoze kazdy si piseme knihu osudu sam. Su zle dni a su dobre dni. Ak nieco chcem, idem za tym, same mi to do lona nepadne. Radsej trocha tazkych zaciatkov ako si vycitat, ze som to neskusila. Je pravda, ze tu sa za „tym“ ide lahsie, ale treba vyskusat.
Libusa:
Ja neviem ale ja som sa nestretla so slovakmi ktori by preratavali peniaze, som dost sokovana, ze vsetci tolko pisu o zavisti, ked ja nemam s tym skusenosti. Mam skor pocit, ze mi slovaci, ktorych som stretla nezistne pomohli… tak neviem. Mozno som slepa, alebo takych ludi podvedome ignorujem.
Ja sa rozhodujem, ci sa mam vratiti domov. Pracujem v Domove dochodcov. Ja som sa v tom povolani dost nasla a velmi ma bavi a mam iny problem… ostala som slobodna matka a nejde mi nejak zosuladit pracovne smeny, preto ani nemozem zacat skolu…
Barbara, konecne niekto kto ma takmer rovnake skusenosti- som tuna 14 rokov, po skonceni vysky na Slovensku – som sa vybrala naucit sa anglictinu do USA :O), Robila som nanny prve dva roky, potom sa mi podarilo pracovat v jednej prekladatelskj agencii, kde som sa naucila
pracovat na pocitaci a aj trochu anglictiny- po case som ziskala zlenu kartu, urobila som si druhy vysku, (splacat ju budem este dlho :O)))),
ale teraz robim ako accountant ( uctovnik neznie ta dolezito :O)))-
mam vela „americkych“ priatelov- a je to naozaj pravda, az si clovek zhodi z oci klapky a pozrie sa na ludi okolo seba – zisti, ze su taki isti ako
na Slovensku, na celom svete … tie iste problemy, zaluby, – ine druhy jedla- ale v podstate ludia su vsade rovnaki.
Palo z Franzuska
Citam vase prispevky s velkym zaujmom. Skusenosti v exil-pozitivne / negativne / povzbudzujuce a i pesimisticke.
Vsak skoro na kazdej stranke, ci je to tema „Ako sa uplatnili Slovaci v zahranici“ alebo „Prijemne zazitky z detstva v komunuzme“ atd. – vsade mas svoje prispevky, poznamky – bohuzial väcsinou negativne. Napadas kazdeho, ci je to Duro so SK, Tina z DE alebo Robert z CH. Vidim ze si dost neskuseny a naivny a skutocne mlady na to, aby si diskutoval a pochyboval o udalostiach na Slovensku po roku 1948 do roku 1963 Pripadne Durov pracovny uspech v zahranici a navrat na SK aby uviedol pobocku, ktorej zalozenie na SK s uspechom doporucil svojmu zamestnavatelovi. Myslim, ze Duro nerozhoduje o tom, ake platy sa maju zamestnancom vyplacat a nie je majitelom firmy. Mas to trochu popletene!
Najtazsie roky od 48 do 63 – vtedy si este nebol na svete – ale vsetko vies lepsie. Trosku sebakritiky ako i porozumenie pre ludi, ktori maju uspech v zudzine, by nezaskodilo. Polepsi sa.
Europan
Mam mozno taky ostrejsi zposob vyjadovania, ale nechcem nikoho napadat. V com som „napadol“ Dura so SK alebo Tinu z DE? Jedine snad Robertov prispevok som nazval disidentskou prednaskou…Viem co sa dialo od roku 48 aj ked som este nezil. Myslim vsak, ze neustale zdoraznovanie zlocinov Stalinizmu nema co robit s tuzbou ludi po socialnej spravodlivosti dnes! To je stale len take bu bu bu a cim viac je u nas biedy, tym viac sa o tom hovori. Co sa tyka Durovho uspechu, tak aj z mojej strany „klobuk dolu“, iba ma hned trochu nadzdvihlo, preco ten Durov zamestnavatel zriadil pobocku na Slovensku…nie nahodou koli lacnej pracovnej sile? Ja sa na tomto fore bavim svojim stylom i rozumom. Samozrejme nie som najchytrejsi na svete, ale co to uz viem. A nemyslim ze vacsina mojich prispevkov je negativnych. Nazval si ma neskusenym, naivnym, mladym, popletenym, bez sebakritiky a porozumenia…mas zvlastny „nenapadaci“ zposob – ako ked stary otec karha hlupeho vnuka.
Tazko je povedat co clovek dosiahol v zahranici, pre mna kazdy kto dosiahol aj malo tak je hrdina, lebo zacinal niekde od nuly, bez znamych, casami aj bez znalosti cudzieho jazyka.
Ja sam som to nemal jednoduche, ale podarilo sa mi dosiahnut to co som si zelal. Mozno sa ale lisim od druhych tym, ze sa po tom vsetkom chcem vratit domov na slovensko, lebo mi chyba domov a za cely ten cas v zahranici si nemozem zvyknut.
Do Ameriky som prisiel povodne len na kratku chvilu, ako vela ludi ktorych som stretol. Dostal som sa tu cez vymenny program, pred ktorym som pracoval ako makler v banke na slovensku. Chcel som sa nieco viac naucit o trhovej ekonomike a bankovom systeme, ktory bol u nas desat rokov tomu v plienkach. Dostal som ponuku zostat tu na univerzite ktoru som prijal. Zaciatky boli naozaj tazke, ale asi take ake ma kazdy v zahranici. Neboli peniaze, setrilo sa na jedle, obliekani, aby bolo na stipendium.
Pocas studia som stratil otca, z coho som sa musel chvilu spamatat, ale dodalo mi to silu aby som skoncil. Vedel som ze by bol na mna hrdy.
Este pocas studia som sa osamostatnil a zalozil si vlastnu stavebnu firmu. Znova som zacinal od zaciatku, niekedy som zarabal menej penazi ako ked som pracoval na starom mieste. Podarilo sa mi vydrzat, skoncil som skolu, kupil som si na slovensku dom, pekne auto a som financne zabezpeceny.
Tuzim vsak este po jednom, ist domov. Na Slovensku to nie je idealne, ale to nie je nikde. Domov je len jeden, nie vsak v zahranici. Drzim Vam vsetkym palce, aby sa Vam splnili vsetky sny ktore v zahranici mate.
Lubo
no klobuk dole, ked sa chces vratit na SK, je to lahke, bez rodiny, bez zaväzkov, ja by som sa tiez rada vratila, ale mam tu rodinu, a snazim sa zvyknut, ale akosi sa mi to nedari, ina mentalita, ina kultura a ina zabava.
vybrala som si Nemecko, tak musim vydrzat, chybaju mi kopce, sneh, hotely, proste ta turisticka oblast Tatier. zimu si tu vobec neuzijem, len prsi.
prajem ti vela stastia, mas pravdu, ked tam mas dom, auto a si fin. zabezpeceny.pekny den
Ahojte, my sme štvorčlenná rodinka na juhu Írska – mestečko Youghal. Žijeme v Írsku už vyšše 2 rokov. A kam sme to dotiehli? Naši synovia sa neskutočne rýchlo adaptovali a vďaka slov. školskému systému patria medzi uznávaných študentov, takže im dosť dobre prechádzajú tinadžerske „nálady“, manžel pracuje v malej firmičke tiež vyšše 2 rokov a ja som doma – nepracujem. Máme sa fajn, až nato, že nás Slovákov je v Youghal-e málo, resp. boli sme tu do leta 2 manželské páry a jedna slečna z Čiech a od leta sme tu len my a Petra. Prišli sme hneď po vstupe do EU, spár eurami vo vrecku. Prvé týždne bolo ťažko, ale nebiť Slovákov v Corku asi by sme rezignovali. Vďaka nim sme ťažké začiatky prečkali veľmi dobre. Tým som chcela povedať, že i medzi našincami sa najdu ludia s veľkým srdcom.
cestovatelka z MEX, dakujem za Tvoj prispevok… ja som dost cestovala, byvam mimo SR a prave sa planujem stahovat do Mex (srdcove zalezitosti), mam z toho velke obavy, tak ako ty super vztahy s mamou a sestrou ktore mam takto v europe blizko, ale cez mlaku do sveta inej kultury a zivotneho stylu sa akosi obavam… a hlavne potrebujem pracovne naplnenie a pocit byt uzitocna a potrebna profesionalne. tvoj prispevok ma povzbudil, dik. vela stastia aj nadalej.
Lubo:
My sa tiez chceme vratit. Sme tu s celou rodinkou, uz vyse 4 rokov a podla planov nam zostavaju este 2, kym pojde nas maly syn do skoly, co planujeme az na Slovensko. Nam Slovensko velmi chyba, najma hory, krajina, ludia. Tu sa nam dari ekonomicky slusne, lepsie ako na Slovensku, ale hadam ani tam od hladu neumrieme. Docasne sa to tu da, avsak ked si predstavim, ze by sme tu cely zivot mali zit prakticky bez priatelov a zazemia, v meste bez normalnej krajiny.. Sme tu jak vykoreneni.. Drzim palce aj Tebe, aby sa Ti presun na SLovensko podaril. Zda sa, ze si sa toho vela naucil a zvladol, super!
Ja som v Taliansku takmer 14 rokov a dotiahla som to na veducu recepcie po par rokoch. Viem, ze to nie je bohvieco, ale kedze ste dali taku rec.. Dlho som bola jedina cudzinka v celej ich hotelovej sieti (aj ked mam teraz aj ich obcianstvo). Asi boli so mnou taki spokojni,ze do dalsich hotelov zobrali teraz nedavno este dve Slovenky.Teraz sa to trocha rozbehlo-vlastne by som povedala az moc s demokraciou a zjednotenou Europou. Keby vstupovali len pracoviti a poctivi ludia s podobnou kulturou a vyznanim ako Taliani. Ale zacina to tu byt divoke..vela kriminality.
Myslim si, ze hocijaky maly uspech v zahranici je velmi dobry uspech. Kazdy z vas by ste mali byt na seba hrdi. Zijem v GB uz 10 rokov a viem co je to pracovat ako nanny ci upratovacka. Viem ako sa ludia na vas divaju ked sa dozvedia odkial ste. Vacsinou su nenadchnuti slovenskym povodom.
Ale my Slovaci vieme co je praca a hrdim sa, ze este nik nepohrdol nasou zrucnostou.
Ja som do ‚dotiahla‘ tiez do kancelarie a pracovala som pre DHL. Myslela som si, ze praca v kancelarii je to co chcem po tolkych rokoch. Myslela som si, ze to bude to uznanie o ktore mi tak slo v cudzine. Mylila som sa. Stretla som velmi dobru partiu zien v obchode so zdravou vyzivou a vitaminami. Vsetky robia to, co ich bavi. Je to pomahat ludom byt zdravy. A to je dolezite, najst co cloveka v zivote bavi. Iba to ho moze pracovne naplnit.
Za svoj najvacsi pracovny uspech zatial povazujem zorganizovanie vianocnej party pre asi 100 deti v detskom domove. Bolo to sice este na SK, ale tie ocka deti v ten vecer a celu tu noc z darcekov hovorili snad za vsetko.
Chcela by som sa ale pochvalit, ze studujem uz 2. rocnik na univerzite v Londyne a sponzorujem si to vsetko sama, samozrejme s pomocou governmentu. To je moja dalsia ‚pracovna‘ hrdost.
Vela stastia vsetkym Slovakom zijucim mimo Slovenska.
Zdravim vas.Som pri birminghame a tiez aj s rodinou.Nemam co dodat k vasmu prispevku.Ako by ste mi hovorili zo srdca.Je tu naozaj dost slovakov,ale stretavame sa len s jednou rodinou.Zavist je tu na dennom poriadku.Preto sme sa odstahovali viac vonku z mesta kde sme sami.Pozdravujem Vas.
Ja Vam vsetkym len chcem prejavit svoje uznanie, lebo viem o com pisete, ja som odisla do zahranicia takmer pred rokom a vsetko co pisete je pravda, najma o nas Slovakoch , ozaj sme presne taki t.j. zvistlivi, neochotni pomoct jeden druhemu, nepristupni, vobec nie sme taki ako sa niektori biju do prs aki sme vynimocni, pohostini a bla , bla….chvalospevy….Cest niektorym , ktori nie su nieco ale niekto, len ich je vo svete velmi malo a stretnut takychto je priam darom. To su ti ozajstni SLOVACI, na ktorych mozeme byt hrdi
Ja mam takmer 50 rokov, jazykove znalosti boli takmer mizive na zaciatku, takze viac ani nemusim pisat, lebo bez jazyka v Irsku a sama na vlastnu past…., stalo ma to vela placu, no vydrzala som …. prezila som neuveritelne a ked mojou slabou English rozpravam pribehy svojim angl. hovoriacim priatelom tak ich privadzam k slzam…. No ked to rozpravam na Slovensku tak hladia na mna ako na blba a myslia len na to kolko som doniesla penazi a nie co ma to stalo. Kazdy ma moznost sa otestovat a vycestovat len to chce poriadnu davku odvahy a vydrze, ja nezavidim ani jednu korunu nikomu kto zaraba v zahranici….. Zacala som si viac vazit mladych ludi, nez tych v mojom veku, lebo mladi su ovela prirodzenejsi a vobec nie su taki skazeni a zli ako o nich rozprava moja generacia, len ich treba lepsie spoznat a rozpravat sa s nimi aj o veciach o ktorych sa v obyvacke doma nehovori…. A som si ista , ze oni to maju o vela tazsie ako sme to mali my, ved my by sme boli v tejto dobe o vela horsi, to je moj nazor…..
Zelam Vam vsetkym za hranicami Slovenska v Novom roku len same uspechy, stastie a hlavne zdravie a vela odvahy
Ahojte vsetci odvazni a sikovni!
Je super precitat si zazitky inych ludi a vidiet tam mnoho podobneho so mnou. Ja som zila takmer 2 a pol roka v Londyne, kde som sa po VS ucila AJ v skole a pracovala ako au-pair, neskor nanny. Dalej som to nedotiahla, pretoze vzdy som sa chcela vratit domov a k rodine, co je podla mna nad vsetky peniaze. Ale stihla som si aj dost nasetrit i pocestovat. Zaciatky boli tiez velmi tazke, nepoznala som tam vobec nikoho! No vdaka skole som spoznala par skvelych ludi-Slovakov, Madarky,…Tito ludia mi pomahali nezistne v tazkych chvilach, ked som nemala dost penazi na skolu, ked som sa ocitla bez strechy nad hlavou a pod. Vdaka nim som si nasla super rodiny, pre ktore som pracovala, dobre byvanie,…Samozrejme som im to aj ja oplacala, ako som vedela.
Samota v cudzej krajine je urcite super skusenost, nemenila by som to za nic! Naucila som sa byt samostatna, priebojna, co mi doma uplne chybalo. Spoznala som ludi z roznych kutov sveta; byvala som s Thajcami, Nemkou, Poliakmi, Anglicankou, 2 parmi z JAR, Irancom. So vsetkymi som so rozumela. Ten posledny mi bol ako vlastny brat a vdaka nemu a jeho priatelom som sa blizsie zoznamila aj s ich zvykmi, myslenim. A mozem vam uprimne povedat- vobec nezalezi, odkial clovek pochadza a/alebo akeho je vierovyznania, hlavne je to, co ma v hlave a v srdci! Jasne, ze nejake tie zvyklosti ma kazdy narod-jedlo, sviatky atd, ale nic viac! Vsetci sme ludia s dobrymi i horsimi vlastnostami, starostami, radostami, snami a tuzbami!
Na zaver by som chcela pridat jednu vetu, ktoru mi povedal zhodou okolnosti iransky taxikar:“Travelling broadens up your mind“a sice ze „Cestovanie rozsiruje tvoju mysel“, s cim plne suhlasim!
Majte sa krasne a drzim vsetkym palce!
Cau Slovaci,
mam taku pikosku o Amikoch, ktora ma utvrdila o tom, ze sa povazuju za nadradeny narod.
V roku 2004 som mal zaujem ako prvy clovek na zemeguli vyzonglovat s tromi kilovymi medicinbalmi mrkodrap Empire State Building v N.Y.
Vzdy zaciatkom februara tam byva bezecky pretek do schodov tejto budovy, kde chodia borci z celeho sveta a bezia 1576 schodov az na 86 poschodie mrakodrapu, kde je cieľ. Tak som sa tam prihlasil a napisal do prihlasky o mojom zamere cakajuc, ze to prijmu ako dobru reklamu na toto podujatie. Odpove, ktoru som dostal ma vyslovene zmrazila, lebo mi vyslovene napisali, ze si neziadaju moju ucast. Vtip bol v tom, ze vsetky formality tykajuce sa cesty do USA som si musel vybavit vopred. Kedze som uz mal vybavene viza a zabukovanu letenku do N.Y. tak som sa tam vydal na vlastnu past v marci 2004, teda mesiac po uskutocneni bezeckej akcie. Podarilo sa mi na zaklade nahodneho kontaktu vybavit aspon to aby som „cvicne“ vyzongloval 45 poschodovy mrakodrap Evansview. Bol to tak isto vykon, ktory nedokazal este nikto iny na svete, ale kvoli Amikom som to urobil „nacierno“ aby som nebol nahodou za to stihany. V USA maju o.i. nenormalne prisne bezpecnostne opatrenia pri kazdom vstupe do budovy a pri vyskovych budovach obzvlast.
Mne to vsak pre osobne uspokojenie uplne stacilo, lebo aspon som vedel, ze som schopny tento vykon este vylepsit.
V roku 2006 som sa opat prihlasil na pretek do schodov Empire, ale pre istotu, iba ako klasicky bezec. Do N.Y. som vsak zobral aj svoje tri medicinbaly a bol som presvedceny, ze ked im ukazem ze sa jedna o tri gumenne lopty naplnene vodou a ze nemoze prist z ziadnemu poskodeniu budovy ani urazu, ze mi to umoznia vyzonglovat. Ked som dosiel osobne za organizatormi podujatia a povedal im, ze by som rad ukazal gule, sktorymi chcem zonglovat, tak mi ich nedovolili ani vytiahnut z tasky a z budovy ma doslova vykazali. Bol som taky sokovany, ako dovtedy asi nikdy v zivote. Na preteky som vsak isiel, aj ked bez zonglerskych guli, aby som Empire State Building aspon vybehol, ked uz ho nemozem vyzonglovat. Podarilo sa mi to a to aj bez pomoci ruk, ktore bezci bezne mozu pouzivat, ked sa chytaju pocas behu zabradlia, aby si vykon ulahcili. Mne islo o to, aby som si vyskusal, si som schopny tento vykon urobit iba za pomoci noh, lebo pri zonglovani mi som tak sto ruky nemohol klast na zabradlie. Dokazal som tych legendarnych 1576 schodov vybehnut v case pod 20 minut a skoncit niekde v strede startovneho pola, co som pri mojich podmienkach povazoval za uspech.
No a na zaver ide pointa: Viac ludi ma upozornovalo na to, ze ak sa ako neanerican v Amerike budem pokusat o nieco mimoriadne, tak mi to urcite nebude umoznene. Presne to som si odskusal aj na vlastnej kozi, pricom nedavno tento mrakodrap vysiel na bicykli po schodoch jeden Amik a bola z toho velka slava.
Na jednej strane som lutoval, ze nie som tiez jeden z nich, ale zaroven ma aj uspokojuje, ze nemusim zit v takej krajine, kde su „krali“ iba domoroci.
Danka
Suhlasim s Tvojimi nazormi. Ja to tiez beriem ako velke plus, ze mozem tu v Nemecku nejaky cas prezit, urcite to cloveka zmeni, myslim v pozitivnom zmysle, aj co sa tyka tej priebojnosti, ineho pohladu na zivot a tak… Avsak ine je v cudzej krajine aj zit a udomacnit sa. Na to naozaj nie sme vsetci „stavani, ja chcem radsej tiez zit so svojimi priatelmi a s rodinou, pretoze tu je velmi narocne si nejakych najst. Plus clovek je navzdy cudzincom. Viem, ze je to velmi individualne – v akej krajine clovek zije, akych ma okolo seba ludi atd.. kazdy si musi najst cestu pre seba. Ale viem, ze je to velka vec, dosiahnut nieco v zahranici. ja tu nic „nedosahujem“, iba zijem, a uz to je dost narocne;-)))
reagujem na reakcie na to ze vraj slovaci velmi vela zavidia…///…aky ste zrazu vsetci proti tomu ake mame povahove crty MY slovaci, ale dam ruku do ohna ze aj vy zavidite… ja mam zase take skusenosti ze my slovaci sme o mnoho srdecnejsi ako napriklad anglicania, viac doprajeme rodine, kamaratom a kolegom … anglican to pre vas nikdy neurobi. ked sa ta opytam ako ti je ako sa mas, tak to myslim naozaj ze ma to zaujima, ak ma to nezaujima tak sa nepytam, ale to anglicke pokrytecke HOW ARE YOU ma uz zabijam uz sa mi proste nechce odpovedat ze sa mam fajn ked mi je totalne na p… uz ma to nebavi, tu sa „kamaratim“ uz par rokov s anglicanmi s irmi ale nikdy , NIKDY to nebudu moji priatelia, mozno je chyba vo mne, moano som trochu xenofoobny ale ja viem ze od tychto ludi sa nedockam viac pomoci ako HOW ARE YOU a ked povis ze potrbujes pomoc, a ze je ti tazko tak dvanast a pol sekundy zahraju zaujem a lutost a potom je im to uz jedno…..ale asi tu vypisujem blbosti, vonku prsi, a ja som stratil naladu, a co je horsie stratil som aj zivotnu motivaciu………..
Zaujimava diskusia. Ja som v Dubline – spokojny – robm zatial custmer service ale viem ze sa tu mozem uplatnit omnoho lepsie ako na Slovensku a mam dobru perspektivu pre dalsi postup. Jedine co ma prekvapilo v tejto diskusii je info o tom ako Slovaci spolu nedrzia a zavidia si. Nastastie ja mam uplne iny pocit a skusenost so Slovakmi tu v Dubline. Mam tu priatelov aj Slovakov a su super – stretavame sa – snazime si pomahat. Nezda sa mi ze by sme boli az taky vypocitavy a chladny hajzli. Skor naopak. No dufam a prajem aj ostanym aby stretavali krajanov ktory budu viac v pohode.
Tvoja reakcia