Ako ďaleko ste to v zahraničí "dotiahli"?  

Stránka 2 / 8 Predchádzajúca Nasledujúca
  RSS

 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
10/08/2006 8:14  

ahojte
ja ked som mala 19 isla som do DE ako Au pair.
prvy krat v cudzine uplne sama. Casto som plakala, ked som spominala na rodinu,priatelov. Ked som sa lucila s mamou vzdy sme plakali, ale ona mi povedala, ze sa mozem vratit kedykolvek, vzdy je moja rodina.
Nemecko skoncilo, nasledovalo Svajciarsko, Spanielsko, Anglicko. Ked som prisla domov susedia hovorili ako je mi dobre, ale nikto nevidel kolko placu a samoty s cestovanim suvisi, kolko prebdenych noci musi stravit moja mama ked vidi moje spoluziacky kocikovat a ja som niekde prec! Ked som povedala zavistlivej susedke nech aj ona posle svoju dceru, ze aj jej moze byt tak dobre ako mne, odvetila, ona by to nezvladla> Tak co potom zavidiet!?
Teraz som stastne vydata v Nemecku,a z casu na cas sa mi tlacia slzy do oci, ked si spomeniem na svojich rodicov a surodencov, s ktorymi nemozem byt kedy sa mi zachce:(
Je to smutne, ale na druhej strane mam rodinu, ktoru mam rada a aj moj manzel je skvely a tolerantny.
Ak chcete ist „von“ chodte, vzdy sa da vratit. Hoci nie je vzdy lahko, ale oplati sa. Ked sa po niekolkych rokoch vraciam k spomienkam, na zle sa zaduda a dobre zostava:)


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
10/08/2006 8:28  

súhlasim s martinom aj s cestovatelkou…. je to vzdy o tom, ako sa clovek uchyti, a ci ma aj trochu stastie… ja som v belgicku v europskej institucii, ale pracuje so slovakmi.. poviem vam, spociatku som bola stastna, ze si mozem pokecat po slovensky, ale casom som prisla na to, ze tie nase typicke negativne vlastnosti – kde najhorsia je zavist – tu prekvitaju dvojnasobne. nie je si co zavidiet, pretoze vsetci mame priblizne rovnake podmienky aj platy. takze potom je to o tom, kto zaplati o euro menej za obed, alebo o par desiatok menej plati za byt…… ja neviem, kedy konecne sa to zmeni, asi az po vymene generacii……


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
10/08/2006 9:35  

Strašne Vám držím palce, aby sa Vám všetko to sebazapieranie vrátilo v podobe šťastia a pokoja aspoň neskôr a a aby Vaše deti si vždy vážili odvahu a silu s akou musíte pôsobiť v zahraničí.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
11/08/2006 12:37  

Ahojte,

po skonceni VS som pracoval v Dubline ako casnik asi pol roka. Mal som stastie, po brutalnom hladani prace sa mi splnil sen. Pracujem v Belfaste ako vyskumny inzinier. Vyskumny tim ma 10 clenov z UK Jap a USA. Nasa high tech firma vyraba polovodicove mikrochipy. Tiez studujem dialkovo jeden semester v New Castli. Vsetko cvaka firma.

Okrem ineho som dostal ponuku na PhD na Trinity college v Dubline.

Myslim, ze som zivym dokazom, ze ak sa chce tak sa slovac dokaze uplatnit aj v zahranici. Len sa treba brutalne snazit.

Dufam, ze vladne sluby o vzdelanostnej ekonomike na SK nie su len bludy, ale ze raz sa budem most vratit na SK a pracovat na podobnych projektoch.

Drzim vam vsetkym prsty.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
11/08/2006 16:45  

no neviem o com si to tu motal ale si proste mimo to co si opisal je velka sprostost mozno to raz pochopis ze krajania sa neodsudzuju lebo nevies kedy budes potrebovat ich pomoc a ang. tak ako sa o teba nestara a neohovara tak isto mozes prednim zomriet si mu ukradnuty si proste odpad ako vsetci pristahovalci ktory tam pracuju musis to chlapce daleko dotiahnut aby si ta vazili;-))))))) ale to sa podary len malej skupinke no zelam stastia bracho 😉


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
12/08/2006 15:40  

Dakujem a tiez prajem vsetkym len to naaaaaaj.
MARINA- som rada ze som ta aspon trosku povzbudila a dodala nadej. Zapamataj si, ze len ty a jedine ty si strojcom svojho stastia. Neboj sa postavit a spravit dalsi krok vopred. Zivot je velmi kratky aby sme ho premrhali iba snivanim. Nikdy nezabudni na svoje uspechy- momenty, ked si sa citila hrda a uspesna, milovana… Vzdy si tie momenty pripomen, hlavne ked budes mat pred sebou tazke rozhodnutie, pohovor, atd.
Zelam vela upechov a krasnych momentov!


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
16/08/2006 9:46  

Vážení priatelia, je veľmi zaujímavé čítať osudy a názory ľudí, ktorí zmenili miesto svojho života za inú krajinu. Možno bude pre Vás zaujímavý aj môj príspevok.

V decembri 1990 som zabalil ako čerstvý absolvent VŠ jeden kufor, 1000 našetrených DM, noviny z inzerátom o ponúkanom mieste a odcestoval som do úplne neznámej lokality v Alpách, kde som získal prvé zamestnanie. Mal som viac odvahy a drzosti ako znalosti nemčiny. V nasledujúcich rokoch som prešiel Nemecko, Rakúsko, Polsko, Belgicko, Francúzsko a v 1996 som sa stal členom vrcholového manažmentu obrovského nadnárodného koncernu. Nemusím hovoriť o tom, že som nerobil nič iné, len pracoval (Po 3 rokoch som mal 70 dní nevyčerpanej dovolenky). Presvedčil som svojich kolegov, že Slovensko je dobré miesto na podnikanie a otvoril pobočku v Bratislave. Keď začala v roku 2000 prosperovať, musel som sa rozhodnúť. Zostať mimo Slovenska pod záštitou ekonomickej istoty stratený kdesi v Europe resp. v rámci globalizačného šialenstva niekde vo svete, alebo sa vátiť a začať od začiatku medzi vlastnými so skúsenosťami a informáciami z vonku.

Neváhal som ani minútu. Som vo svojej Bratislave, medzi ľuďmi ktorých mám rád a to, čo som sa naučil, predávam veľmi úspešne.

Držím Vám palce


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
16/08/2006 10:22  

Duro, to je zaujimave. Zaujimave a pekne! Ma to vsak taku „jednostrannu“ polohu. Ten model totiz plati pre ludi, ako si ty sam. Pre ludi ktorim to mysli, su naviac pracoviti, ambiciozni, vedia si odrieknut a su setrni… Prist na Slovensko ako majetny obcan a manager firmy je viac nez jednoduche. Na Slovensku vsak ziju i ludia s priemernym vzdelanim – cestari, stolari, sestricky…A ti vsetci by radi zili vo svojej krajine v dostatku a bezpeci. Oni nemozu dokazat ani v cudzej krajine viac nez doma tj – poctivo pracovat. Tak preco sa nemozu vratit? Respektive: Kolko dostavaju jednoduchi zamestnanci tvojho „nadnarodneho koncernu“ v zap. Europe a kolko im platis na Slovensku? Inac vsak drzim palce. Dufam, ze ti to tak klape i v ostatnich oblastiach tvojho zivota.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
16/08/2006 15:21  

Milá Tajana,ja som nenabrala toľko odvahy,lebo dieťa bolo malé.Teraz študuje v Brne,tak sa chystám do Rakúska,viem,že je to nie jednoduché,ale čo mám robiť.Tiež to mám ťažké a teba obdivujem s pozdravom a veľa šťastia ťi praje Magda z B. Bystrice


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
17/08/2006 13:25  

Servus Duro,

no to znie velmi pekne co si napisal. Dufam, ze sa mi po case podari nieco podobne. Zatial to vidim dost biedne, pretoze polovodicovy priemysel na SK nieje ani len v plienkach. A rozbehnutie takeho podniku si vyzaduje obrovsky kapital doveru a informacie.

No uvidime.

Nech sa ti dari


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
19/08/2006 19:40  

Hmm…uz trinasti rok v USA. Momentalne byvam v Chicago, a taktiez som stravil 4 roki v Daytona Beach, FL. Skoncil som vysku s MBA a momentalne pracujem ako Project Manager for Revenue Manager v United Airlines.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
21/08/2006 9:36  

neda mi nezareagovat na tie otazky ludi doma, ked sa vratite a kazdy sa pyta ,,kolko zarabas“. ja osobne sa to pytam kazdeho koho stretnem a povie mi, ze robi v zahranici. som maturant ktory sa ma zaradit od septembra do trhu prace, ale to sa na slovensku neoplati, takze sa snazim vyzistit kde sa da dobre zarobit a ake su tam podmienky. a nie je to kvoli tomu aby som mal komu co zavidiet. to nie. som toho nazoru, ze ked sa niekomu dobre dari a slusne zaraba je to jeho zasluhami a ak sa ja chcem mat tak isto musim sa o to sam posnazit. bol som na cypre este pocas skoly kde sme mali 20 tis sk/ mesiac. ked som sa vratil kazdy si myslel aky som ja ,,milionar“ ze som bol niekde na cypre. ale fakt to ze som bol daleko od domova bez rodiny a mal som tam take nervy na cyperskych headwaiterov ze som chcel ist domov kazdym dnom to uz nikoho nezaujimalo. a ked som to aj spomenul, tak kazdy hovori ako by to nevydrzal, ale tie peniaze by brali. a uplne milujem ludi ktory do vsetkeho vidia a vedia uplne najlepsie ako to vo svete chodi a pritom nikdy neboli vonku, lebo by to nezvladli. teraz chceme skusit s kamaratom uk, tak uvidime ako sa bude darit… rozhodne sa netreba bat a ist si za svojim do sveta. zaciatky su tazke, ale potom ked si uz clovek zvykne je to fajn.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
24/08/2006 10:36  

Ahoj ja som robila vonku štyri roky.Mám deti a keďže aj svoje roky stačilo.Začínala som v kuchyni a z osem hodinovej pracovnej doby bolo šestnásť .Devať mesiacov tvrdej makačky.Povedala som si žiadna kuchyňa.Potom som tri roky pracovala ako chyžná.Veľa som sa naučila hlavne reč ale žiť tam by som namohla.Myslím že doma je najlepšie, aj keď sa veľa narobím ,kultúrou sa nám nemôžu vyrovnať.Ani slovenské prasce nejedia tak ako taliani a aj napriek snahám holelieri zostanú obyčajní sedliaci.Dá sa v zahraničí pracovne postúpiť ,potrebujú novodobých otrokov.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
25/08/2006 15:47  

Tak to ako by si opisoval moj zivot…promocia este aj s cervenym diplomom, k hlavnemu studiu aj dobrovolne pedagogicke minimum (na ciste 1) a podme po VS rovno do domova dochodcov.Tie zadky este boli ok,ale robit na nocnej vo dvojici (na starosti 30 starcov) a s vedomim,ze ti v izbe lezi mrtvola ktoru mas obliect,kym rano dojdu pohrebaci… tak to ti poviem, ze dekan co mi podaval diplom sa teraz asi schovava od hanby…
Ale co uz.To bolo na rozbehnutie.Potom som tu na nete hladala rozne ponuky do firiem,tiez som sa medzitym zdokonalovala v Aj, chodila do skoly a uz mieco vyse roka robim v zahranicnej firme, vyvazame rozne stroje a suciastky. Pri hladani prace som mala stastie, ze ovladam jazyky – Aj,Nj a v neposlednom rade aj slovencinu,lebo vyvazame aj ku nam do rodnej vlasti.Ale to ze mam VS a titul Ing, to tu nikoho nezaujima, vlastne oficialne mam uznane v UK ze som len Bc. Co uz,ale mam super sefa a ine vyhody,takze tu urcite este nejaku tu dobu pobudnem.
Pridavam sa k nazorom z predoslych mailov, z miestnych slovakov mi je doslova na grc. Ale zase som milo prekvapena, cesy su uplne super, vlastne vsetckych co tu poznam su mi milsi nez hociktory slovak.
Majte sa a piste.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
27/08/2006 5:00  

V prvom rade pozdravujem citatelov a predovsetkym autorov prispevkov tejto temy.
Uplne nahodou sa mi podarilo otvorit tuto stranku, kde som nasla zaujimave citanie na temu, ktora je mne tiez velmi blizka, preto mi neda nereagovat a nepridat sa k tym, ktori tu zverejnili casti zo svojich zahrnickych osudov.
Som uplne obycajna 27-rocna Slovenka, ktorej sa podarilo vystudovat VS popri zamestnani. Osem rokov som posobila ako ucitelka ZS a posledne tri roky zaroven aj ako ucitelka hudby v poobednajsich hodinach. „Ved som mlada, slobodna a peniazky budem potrebovat.“
Z domu som odchadzala rano, prichadzala neskoro vecer a do neskorych nocnych hodin som sa pripravovala na dalsi den v praci.
Vdaka mojej mamine som mala doma o vsetko postarane. Navarene, upratane, vyprate, vyzehlene…… k tomu dve vyplaty a dva mesiace prazdnin….. Priatelia hovorili: „co viac si mozes zelat?“
No aj napriek tomu som coraz viac pocitovala, ze takto predsa zivot nemoze vyzerat. V polovici minuleho skolskeho roku som vsetko to „nie najhorsie“ uzavrela a vybrala som sa do sveta (no musim podotknut, ze nikdy som nemala cestovatelske sny).
Presne pred pol rokom som prisla do USA s velmi biednou znalostou anglictiny a este biednejsou predstavou mojej najblizsej buducnosti. (Nechcem a ani nebudem rozpisovat tazke zaciatky, myslim, ze vsetci, ktori vycestovali za pracou vedia o com pisem.) Momentalne uz siesty mesiac 86 rocnej pani „osetrujem hemoroid“, staram sa o domacnost, mam pocas jedneho mesiaca 3 volne dni…… no aj napriek tomu som rada, ze som sa prebrala, ze som dokazala uzavriet svoj doterajsi, da sa povedat uz zabehnuty zivot, ze som vydrzala ked bolo najhorsie, ze naberam nove skusenosti…. ze som konecne na nie iba imaginarnej ceste k dosiahnutiu svojich cielov. Chcem totiz studovat a samozrejme usetrit peniazky na to, aby som sa vedela osamostatnit.
Viem, ze som len na zaciatku, ale uz teraz som si ista, ze vycestovat bolo jedno z mojich dobrych rozhodnuti a uprimne sa tesim z toho, ze som prekonala samu seba, co ma taktiez velky vplyv na moj buduci zivot.
Co sa tyka Slovakov v zahranici? Ano, castokrat ma zaboli srdce ked vidim ako si zavidime, klebetime, nepomahame ak sa da…. ale musim povedat, ze existuju aj vynimky a o tych by sa malo pisat castejsie. Stretla som tu zopar Slovakov, ktori mi velmi pomohli a to dokonca bez toho, aby som ich o to ziadala. Neskutocne si to vazim a verim, ze aj ja budem moct svojimi skutkami prispiet k spominanym vynimkam Slovakov v zahranici.
S pozdravom, Ajka


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
27/08/2006 8:29  

12 mesiacov na head office jednej medzin firmy pre IE a NIE.Predtym 3 startovacie mesiace v Dubline,security.Praca ma bavi,prostredie firmy a podmienky druha vec.Zivot v krajine minus.Zo slovakmi sa nestretavam,naco aj,95% z nich prislo iba za pracou a peniazmi,zvacsa prace manualneho charakteru.Doma som skoncil vysku,spec v manazmente.Ako absolvent bez poriadnej praxe,odliahdnuc od externeho poistovnictva,si velmi vyberat nemozes.dlho som po skole nerozmyslal,6 dni aj s odletom.Skusenosti a jazyk z USA sa zisli len tak tak trochu,Irsko je ina dimenzia spolu zo skotmi maju asi najhorsiu vyslovnost z anglicky hovoriacich krajin,odlhiadnuc od jamaky a podobne.Sluzby a menatlita,stav krajiny,infrastruktura ,zodpovedaju polohe izolovaneho ostrova na zapodnom konci Europy.Pocasie ti nemoze az tak vadit ked sedis v kancli za PC,ale aj tak,dni ked prsi, alebo fuka ,alebo prsi a fuka je prilis vela.
Polsku a vychodoeuropsku konkurenciu nepocitujem,to bude asi povahou prace.pre vsetkych plati ze znalost jazyka musi byt,bez toho to je trapenie.Tu sa ho uz malokto nauci,kedze tu existuju oddelene komunity a dostat so do tej miestej chvilu trva.
Prostredie firmy je bussines as usual na zapade,maka sa naplno,ale len osem hodin,ked si to vyzaduje situacia robi sa par hodin nadcas,zalezi od pozicie,ale tych hodin je iba par/mesiac. Cas na zabavu a vykecavanie sa neexistuje,vtipky sa robia v case mediktorym ti nabehne windows od zapnutia PC. Pravdaze sa ta snazi firma vykoristit ako sa len da,ide o zisk.Setrime aj na zakaznikoch,na tom kto sa neda.velmi radi nezaplatime fakturu ktora sa nam nezda a podobne.Postup pre cudzinca je obtiazny,dockas sa zysenia platu pomerom k praci 10% ku 200%…Firma velmi rada zamestna nadpriemerneho cudzinca z vysokou skolou na miesto Ira s prvou ludovou,zvlast ked mu moze zaplatit menej, a jeho pocet sick days za rok sa rovna 0.Pretoze si vazia pracu,su zospovednejsi a aj tak nemozu velmi vyskakovat.
Do sukromia sa ti nikto nestara ani to nikoho nezaujima,na spolocnych akciach sa zvacsa pije:-) V irsku je tiez dobra pijacka kultura,muzi a zeny chlastaju rovnakou mierou,co bolo dost prekvapko.
Neviem co bude doma,alebo ci tobude niekde inde,kadopadne rok a pol v irsku uplne staci,nie jr to krajina na dlhodoby zivot.Aspon pre mna.
Ci mi skusenosti odtialto pomozu doma a aky bude zivot tam,je uz ina kapitola.Koniec uvahy.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
27/08/2006 19:58  

hlavu hore skoro vsetci sme tak zacinali ako möj muz-srb- hovori bice bolej


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
01/09/2006 11:15  

PREPÁČ DANICA, MUSÍM ŤA OPRVIŤ: „biće bolje“


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
01/09/2006 16:47  

zdravím všetkých pracovitých slovákov a slovenky za hranicami.Ja mám priateľa tiež vonku,ťažké začiatky má za sebou.Veľmi ho ľúbim a tak sme sa dohodli,že prídem za ním.V SR mám prácu ktorá ma baví,rodinu ktorú tiež veľmi ľúbim a tak mám obavy ako to zvládnem.Vaše príspevky mi dodali odvahu,nech sa vám naďalej darí.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
01/09/2006 17:07  

Uprimne gratulujem Duro, i ked ta nepoznam, ludia ako ty ma naplnaju pychou na nasu slovensku mladez (ano, aj po tridsiatke ste mladi :-). Velmi sa tesim tvojmu uspechu.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
05/09/2006 21:52  

Ja zijem v USA uz skoro patnast rokov, a tieto prispevky mi pripomenuli moje tazke zaciatky. Ja som odisla s kamaratkou uprostred vysky, v zime 1992, obidve sme boli mlade a naivne. Robila som „nanny“, zila som v roznych rodinach, starala som sa o deti a upratovala domy. Mam rozne smiesne, smutne, tazke, lahke, atd… spomienky. Naucilo ma to dost aj dobreho. Napriklad ako tvrdo pracovat, byt zodpovedna sama za seba, co som teda doma urcite nebola. Vyska v Bratislave bola este v 1992 zadarmo (neviem, ci este stale teraz su alebo nie). Ja som akurat mala studovat, to bola moja uloha, rodicia sa starali o vsetko ostatne. Tuna v Amerike vacsina normalnych mladych ludi vzdy popri studiu pracuje, aby si to studium mohli dovolit, ak nemaju super bohatych rodicov. Naucila som sa varit, starat o deti, o domacnost, co nie je lahke. Hrozne som si oblubila tie deti, mala som vacsinou s nimi dobry vztah. Mala som rozne, nie vzdy dobre vztahy s rodicmi. Velakrat som plakala, ale vzdy bolo vo mne nieco take, co mi nedovolilo sa vzdat, nieco, co ma pohynalo dopredu. Nechcela som odist domov s chvostom medzi nohami, asi to je pycha, neviem. Jedna rodina bola uzasna, pomohla mi vybavit si zelenu kartu, na baze, ze ich deti budem ucit rustinu (predsa sa to na nieco zislo!), co nebolo tiez lahke, pozicali mi nato peniaze, ktore som odvtedy splatila, podpisovali rozne dokumenty, trvalo to 2 1/2 roka. Ked som bola v poslednej rodine, podporili ma a umoznili mi, aby som si mohla zobrat kurz pre maklera, z coho som aj dostala licenciu predavat domy. Potrebovala by som na to kapital, len zacat a nemat prijem takych 6-8 mesicacov, co som nemala, tak som sa zamestnala namiesto toho v banke, kde dodnes (skoro uz 6 rokov) spracuvavam pozicky pre ludi, co si chcu kupit novopostavene domy. Viem, ze to znie zrejme nudne, ale mna to celkom bavi, a aj peniaze su dobre. Niekedy je to tvrda makacka, niekedy pomalsie, tak sa to da. Medzitym som tu spoznala niekoho, s kym som vydata uz 7 a 1/2 roka. Je American a velmi si ma ceni, pred kazdym sa chvali, ze ma zenu z Europy a aka som vraj mudra, atd… len ked ludom poviem, ze okrem anglictiny viem aj po slovensky, cesky a rusky, tak su z toho ohromeni, vobec samozrejme netusia, ake je to pre nas lahke. Chcem len kazdeho povzbudit, ze ak naozaj ho to niekam taha, ze ak nie su z akehokolvek dovodu spokojni, nech sa neboja nieco nove vyskusat, ci to je v cudzine alebo doma. A nech sa nevzdaju, ked budu mat zo zaciatku tazkosti. Tie tazke zaciatky by som nezamenila za nic na svete, urobili ma tym, co som teraz, sama seba si vazim viacej kvoli nim. A plus ked sa obzriem dozadu, ano, stretla som kopu hlupakov, nech su v zahranici, alebo doma, ale aj kopec velmi zaujimavych a laskavych ludi, co mi na ceste pomohli, ci uz povzbudenim, alebo aj materialne. A ja sa to snazim robit pre ostatnych, nejakym sposobom to „vratit“. Ked som sa prestala pozerat na rozdiely medzi nami a Americanmi, tak som zistila, ze mame ovela viac spolocneho, nez rozdielneho. Maju velmi dobry zmysel pre humor, pre absurdno a ironiu. Su sebavedomi, ale nie tak, ze by tym zhadzovali druhych, ale oni si jednoducho naozaj veria, ze dokazu urobit cokolvek, co chcu. Samozrejme generalizujem, su tu rozdiely, ale pre vacsinu to do istej miery plati. A paci sa mi, ze su prirodzene optimisticki, ich nahlad na zivot je ovela pozitivnejsi, nez u nas doma, co ma dost doma deprimovalo. Tak to je vsetko, majte sa krasne, dakujem za tuto publikaciou, je dobre si precitat nieco od spolukrajanov.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
24/09/2006 23:13  

Ahojte. Ja som v UK od roku 1998, som tu vydata uz vyse 4 rokov a pracujem ako Store Manger, chcem len povedat, ze my Slovaci sme sikovni ludi, ktori si vela krat neveria a zbytocne sa podcenuju. Treba nam viacej sebavedomia a schopnosti sa predat. Ja som tiez zacinala v mojej firme ako sales consultant, ale postupne som sa vypracovala na manager, myslim, ze tu v zahranici vedia skor ocenit tvrdu pracu, spolahlivost a snahu, na Slovensku sa ludia drzia v roznych flekoch, lebo maju znamosti a pod, co mi vzdy liezlo na nervy (cest vynimkam). Prajem vsetkym Slovakom zijucim v zahranici vela zdravia a uspechov.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
26/09/2006 18:41  

držsa tu nieje na čo čakať


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
26/09/2006 19:47  

ahojte
ja zijem pri mnichove od r 1987 vystudoval som andragogiku na pfuk v bratisave.tu vediem restauraciu a tennisovy klub v miestnej dedine nedaleko mnichovskeho letiska.
sem tam robime slovenske vecerey s husacinou to bude tento rok 11.11.2006 a nejaky slovensky catering od 50do n300 ludi zvladneme tiez.
je to v celku pohodova robota hlavny napor je v lete a pred vianocami.
sme integrovany do zivota v dedine,zial pracujem od 11 00 do polnoci denne okrem pondelka tak mi zostava malo casu na uslachtile konicky.
ale vyzijeme slusne.
v pondelok chodime väcsinou na termalne kupalisko v blizkosti erdingu,vo stvrtol doobeda plavem 1 km a v piatok pilates gymnastika.
cez zimu v stredu do 16 00 lyzovacka.
dovolenka 2-3 tyzdne od vianoc do polovicky januara.
väcsinou sme v tajsku slovensku alebo vo venezuele u pribuznych.
praca v gastronomii je narocna na cas a nervy a nieje je vhodna pre ludia ktori si chcu zalozit rodinu s detmi.
to je rozchod s partnerom alebo restauraciou na programovany podla mojich skusenosti.
ale niekto to vieurobit tak ze su vsetci spokojni.
rodina banka aj zakaznici,takym prajem vela stastia a chuti do dalsieho podnikania.
toni


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
27/09/2006 13:09  

ja som tu od 1991, vydata za slovaka, syn slovak-spaniel, zo zaciatku, kym sme sa naucili rec a kym sme sa porozhliadli, bolo vselijako. ale uz 10 rokov pracujem v tej istej firme, syn ma 14 rokov, dosiahla som asi to, co som chcela. mat dobru rodinu, priatelov, zdravie, pracu, ktora ma bavi a cas na vsetko, pomimo aj na skolu. samozrejme, su aj ine veci, ktore asi nedosiahnem, ale ked sa na to pozeram realne, co viac mozem chciet?


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
30/09/2006 17:53  

som vydata za nemca, predavame auta, mam dceru, priatelov, no rodina mi chyba, ale uz som si zvykla. som spokojna.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
03/10/2006 17:45  

Ahoj vsetci, ja som po skonceni VS odisla spolu s tromi kamaratkami na rok do Talianska, zacinali sme v tovarni kde sme balili jablka, ale po par mesiacoch sme si vsetky tri zohnali pracu v bare.Boli sme tam styri Slovenky a vychadzali sme spolu super.Potom si kazda nasla priatela a osamostatnila sa.Zacala som spolu s kamaratkou pracovat v jednej kaviarni a postupne sme sa obe Slovenky stali tzv.veducimi smeny a to aj napriek konkurencii Talianov a inych narodnosti.Zarobok bol slusny aj praca usla, ale chybala mi rodina a tak sme spolu s priatelom Talianom prisli v maji na Slovensko skusit stastie tu doma.Stastie sa na nas zatial usmieva, vedieme malu restauraciu, nie nasu, ale ktovie.K tym Slovakom a zavisti, myslim ze je to tak vsade, ani Taliani nerozpravali o inom, len kto ma kolko penazi a ake auto.Pracovali so mnou aj ine narodnosti a mali podobne problemy, distancovali sa od svojich.Mozno zavisi aj od toho s akym typom ludi sa stretnes, kazdy sa bavi podla toho, na co ma, myslim rozumovo.Prajem vela stastia vsetkym odvaznym Slovakom a hlavne nezabudajte odkial ste.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
04/10/2006 12:25  

ako som sa stal exilantom
ked som v zaprsanom juli 1984 prebeehol cez kopec pri kranjskej v hore v cervenych trenirkach a bielom tricku to som este netusil ako sprinterske kvality mam.
po prebehnuti cez hranicnu ciaru nieco ako cez hreben nizkych tartier,som skoncil v obore bykov,ktore sa tam neucastne tvarilki a zuvali tu alpsku travu,a jak sa zacali ku mne blizit tak som prebehol tych par metrov k ohrade rychlostou blesku a rybickou som preskocil vysoky plot aby som skoncil v zahone miestnej zihlavyten kusok do villachu som uz prebehol ani neviem ako,az som sa ocitol v rychlliku do mnichova,kde ma cakala zena s detmi u znamych.
to bol ten rok kedy sa nedopatrenim dalo ist aj do juhosky a do nemecka celej rodiny.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
04/10/2006 12:42  

ako som prisiel k restauracii
ked nsme sa po roku lagra a socialu postavili na nohy a dostali vlastny byt samozrejme ze sme mali cele leto navstevy z byvalej vlasti.
samopozvania typu
dostali sme dolozku a rozhadli sme sa stravit dovolenku u vas-
boli v let na dennom poriadku taz sme sedeli zo zenou na balkone a cakali v sore na nas vlastny zachod a kupelnu dostala zena spasonosny napad
ked varim dsenne pre 14 az 20 ludi uvarim aj pre 30 zbytok co nezieme predame a MAME VYDELANO:
tak sme aj spravili a viacmenej tak fungovala
NASA GASTRONOMICKA KARIERA AZ DO DNES VYSE 20 ROKOV.
lenze za posledne roky sa list obratil.
teraz varime prer hosti a co nezjedia zjeme my.
vlastne ja
lebo som tu zostal viacmenej sam.
a na zachod a kupelnu soru cakat nemusim dokonca si mozem kazdy den vybrat jeden z piatich v dome.


ReagovaťCitovať
 Exilák bez mena
Zaregistroval sa v roku 2009
Príspevky: 95382
06/10/2006 23:03  

mne sa najviac podarila jedna vec.
ked nam narodny vybor v miestnej dedine pri mnichove po 5 rokoch pridelil pozemok na stavbu radoveho domceka,moja zena do neho nechala namontovat normalny vytach.a presvedcili sme prislusne organy ze to je u nas na slovensku standart.
odvtedy sa setci na to chodia kukat a uznavaju ze my slovenky sme velmi pokrocili narod.


ReagovaťCitovať
Zobraziť všetky príspevky v kategórii Rady a tipy
Stránka 2 / 8 Predchádzajúca Nasledujúca

Tvoja reakcia


  
  
Spracovávám

Nie si prihlásený! Prihlásiť sa alebo sa Registrovať.