Zdravím Vás, milí priatelia!

Čo vám budem rozprávať, taká nuda, aká tu panovala minulý týždeň, to tu už dávno nebolo. Možno to zapríčinil štátny sviatok uprostred týždňa a ďalší v sobotu, možno koniec prázdnin, ale všetko čo malo nohy, zutekalo niekam na dovolenku. Teda, nie že by sa tu neudialo nič, nad čím by sa rozum zastavoval, taká situácia v Gubernii ešte nikdy nenastala a asi ani nenastane. Ale celkovo to tu pôsobilo, ako keby všetci na niečo čakali a kým to príde, pretekajú sa v tom, kto si vymyslí tému úplne najviac od čohokoľvek. Tieto kaleráby potom pestovali tak dlho, kým ich to neprestalo baviť, s tradičným záverečným vyšumením do neznáma. Ako hovorím, nič nového.

Začiatok týždňa sa niesol v znamení slávnostnej prísahy 56 gardistov v susednom Maďarsku. Vyjadroval sa pomaly každý, kto má ústa. Keby to nebolo nepredstaviteľné (aj keď „nepredstaviteľné“ u nás väčšinou vôbec neznamená zároveň aj „nemožné“), človek by si normálne myslel, že banda maďarských fašizoidných vypatlancov si zaplatila väčšinu našich politických činiteľov, aby im robili reklamu. Ale nie. To oni sami, z vlastnej iniciatívy, na vlastné náklady a na vlastnú hanbu.

Odpálil to minister zahraničia s vyjadrením, že susedia by mali zabrániť extrémistom v podobných vylomeninách. Jeho rodná strana si následne zaplatila správu, podľa ktorej gardu považuje za veľmi znepokojivú a nebezpečnú iniciatívu. A že bude situáciu u susedov veľmi pozorne sledovať. Chlapci z HZDS boli ešte tvrdší a vo svojej platenej správe podotkli, že podobné extrémistické sily pošliapavajú odkaz SNP. (Kde nabrali spojenie medzi gardou a SNP, to je osobitná otázka pre detektíva Orieška. Ale je august, tak SNP. Keby prisahali v apríli, pošliapali by zrejme odkaz Mesiaca knihy.) SNS sa prejavilo šetrnejšie – žiadne platené správy, len požiadavka aby sa vecou zaoberala koaličná rada. Prečo sa majú traja vrcholoví politici jednej krajiny čo i len nanosekundu zaoberať partiou bláznov v inej krajine, to je druhá z otázok pre slávneho detektíva. Podistým preto, že u nás už naskutku nemáme vlastné problémy a blaho domorodcov sa dá zaručiť len predstieraním záujmu o skupinu zahraničných cvokov v uniforme. Celé dokopy sa to volá nezasahovanie do vnútorných záležitostí inej krajiny a je to presne tá vec, ktorú od Budapešti naši politici požadujú vždy, keď sa za Dunajom začne meditovať o zmlátených študentkách, našich úderkách uniformovaných bláznov, prípadne o čomkoľvek čo sa týka našej najväčšej menšiny.

Naša pseudoopozícia medzitým pokračovala v doterajšom jesenno – zimno – jarno – letnom spánku. Našťastie, predseda SDKU prisľúbil, že od septembra sa už vážne preberú z kómy a po roku sa začnú venovať opozičnej činnosti. Začali tým, že necelý mesiac od prepuknutia kauzy Privilégium podali návrh na odvolanie pani ministerky Tomanovej. Akcia zrejme nedopadne úspešne - proti odvolaniu sa už ozývajú argumenty zo strany koaličných politikov, podľa ktorej schopnosti sú jedna vec, ale „pani ministerka si svoj post zaslúži“. Nuž, keď zaslúži tak zaslúži, v takom prípade sa nedá svietiť a dotyčná v tom kresle jednoducho musí ostať. Na nekompetentných ľudí vo vysokých funkciách sme si tu už za tie roky zvykli. Ale aspoň klamať by sa pani ministerka mohla naučiť trochu lepšie.

Krídlo KDH okolo Palka tiež vypustilo výkrik do tmy a v rámci upokojovania vzájomných vzťahov s južnými susedmi žiada vrátenie 503 umeleckých diel, ktoré sa od roku 1867 z nášho územia vyviezli do Maďarska. Kde prišli k tomuto presnému číslu a o ktoré pamiatky konkrétne by sa malo jednať, nad tým momentálne bádajú historici z SAV, keďže žiaden podobný zoznam neexistuje. O ktoré diela ide síce neviem, ale mám aspoň teóriu, ako sa dopracovali k číslu 503. Ukázali ho (ten spôsob) vo filme „Vrtieť psom“. Tam v jednej scéne uvažujú, aké číslo dať fiktívnej vojenskej jednotke. Hlavný hrdina sa opýta na presný čas a keďže je päť minút po tretej, jednotka dostane číslo 305. Pán Palko zrejme k svojmu nápadu dospel o piatej ráno, po prebdenej noci strávenej úvahami, čím zásadným by oblažil miestnu populáciu.

Mierne vzrušenie priniesol až sviatok Ústavy, ktorý sa tu v sobotu vyskytol. Teda – vzrušenie... to bola priam kalerábová plantáž, čo tu v súvislosti s týmto dokumentom a sviatkom odznelo. Dokument je to podľa všeobecného názoru dobrý, po tých desiatich novelách ktoré zažil priam výborný. A keď sa podarí realizovať ešte jednu veľkú novelu (alebo na základe skúseností radšej napísať úplne nový text – copyright Hrušovský), to len bude nádhera. Ale zatiaľ je to tá úplne najlepšia ústava, akú sme kedy mohli mať. Nehovorím že nie, a to som text ústavy pár krát aj čítal, o čom by som si v prípade niekoľkých zápalisto sa vyjadrujúcich politikov dovolil úprimne pochybovať. Len keby sa ústava ešte aj dodržiavala tak, ako by sa aspoň teoreticky mala. To by potom pán prezident v tradičnej relácii „politika na obed“ nemohol na opakované narážky na najdrsnejšie porušenie ústavy v stredoeurópskom priestore od oficiálneho pádu komunistov (prípad Gaulíder) povedať, že v takej vznešenej chvíli by sa podobné trápnosti nemali pripomínať. Veru, nemali, pretože by nemali ani existovať a to že existujú, to je hanba na večné časy a nikdy inak, pán prezident. A konkrétne vy by ste to mali vedieť najlepšie. Mať ja na konte kariéru predsedu parlamentu, ktorý hlasovaním (!) rozhodol o vylúčení poslanca a potom to aj napriek pomerne jasnému stanovisku Ústavného súdu odmietol napraviť, počas osláv Dňa ústavy zaleziem niekam veľmi hlboko a tvárim sa že neexistujem. Ale to je zrejme ono kúzlo vysokej politiky, pomocou ktorého sa každé svinstvo dá časom označiť za veľký úspech na ceste k budovaniu svetlých zajtrajškov.

Pán premiér na všeobecné počudovanie v priebehu týždňa nevypotil žiadnu epochálnu myšlienku, aj keď mal hneď dve príležitosti – oslavy SNP a oslavy Dňa ústavy. Zjavne aby napravil umelecký dojem, aspoň sa znovu ukázal v bani (tentoraz bez poznámok o žuvacom tabaku) a potom sa nechal fotiť v baníckej uniforme. Ktorá sa mu tak zapáčila, že sa z nej už ani nevyzliekol a šiel v nej domov. Nuž, vždy lepšie v baníckej uniforme domov, než v armádnej na štátnu návštevu, prípadne s Che Guevarom na tričku kamkoľvek.

Ale inak ako hovorím, zbesilá nuda. Normálne tu skapal pes. Keby som ešte mohol napísať, že v tichosti a pokoji to tu všetko fungovalo tak ako má, to by bola krása.

A pritom iba všetci boli niekde na prázdninách a podľa posledných správ sa už tešia do roboty.

S pozdravom Váš
Skrebec