HľadajRSS feeds
Je prvým slovenským obvodným lekárom v Dubline. Narodil sa v Spojených arabských emirátoch, no študoval a žil na Slovensku. Jeho manželka Silvia je z Košíc. Úprimný, srdečný človek, so zmyslom pre humor a nenapodobiteľným smiechom. Čo viac skrýva meno Anas Mansour a aký je írsky zdravotný systém sa dozviete v rozhovore s ním.
Anas, si slovenský obvodný lekár v Dubline. Tvoje meno ale neznie veľmi slovensky. Povedz nám teda svoj príbeh...
Je to veľmi zaujímavý príbeh. Môj otec študoval medicínu na Slovensku. Neskôr dostal kontrakt v Spojených arabských emirátoch, tak tam musel odísť. V tejto krajine som sa aj narodil. Mám o 6 rokov staršieho brata, ktorý išiel na Slovensko študovať medicínu. Po skončení strednej školy v Spojených arabských emirátoch som išiel študovať medicínu na Slovensko, do Martina, aj ja.
Na Slovensku som ukončil 6-ročné štúdium, tam som sa nešpecializoval. V roku 2004 som prišiel do Írska a až tu som začal nadobúdať nové skúsenosti.
Aké boli začiatky v Írsku?
V Spojených arabských emirátoch som mal kamaráta, ktorého som poznal od detstva. Študoval medicínu v Českej republike. Tam sa mu ale nepáčilo, preto doštudoval medicínu v Írsku. Neustále sme boli v kontakte a presviedčal ma, aby som prišiel do Írska, že si lepšie zarobím a podobne. Keď som teda skončil školu, tak som tu prišiel so 100 eurami vo vrecku. Bez toho kamaráta by som asi neprežil. On platil za všetko, u neho som býval. Vtedy som začínal úplne od nuly.
Zo začiatku som pracoval asi 4 mesiace v Symantecu ako tlmočník. Hovorím plynule troma jazykmi: anglicky, arabsky a slovensky. Vtedy som to robil len preto, aby som mal nejaké peniaze a „zabil čas“, pretože 4 mesiace som čakal, kým ma zaregistrujú na lekárskej komore v Írsku. Bez toho certifikátu by som tu nemohol pracovať. Hoci som mal so sebou všetky overené papiere zo Slovenska, z írskej ambasády, ministerstva zdravotníctva, trvalo to 4 mesiace. Som zaregistrovaný aj v Anglicku a tam mi to urobili za jeden deň.
Začiatky neboli ľahké. Najhoršie bolo začať. Pracoval som pre Symantec a popritom vo voľnom čase som sa snažil zháňať si referencie. Lebo hoci v Írsku spomeniete výborného doktora zo Slovenska, tu je to neznámy človek a tu som potreboval referencie jedine z Írska. Na CV som musel mať nejaké írske mená. Poznal som nejakých lekárov, tak som ich poprosil o referencie a tí mi ich bez váhania dali. 
Potom som začal pracovať ako lekár po nemocniciach. Robil som v Cavan, Navan, Mullingar, Sligo, Portlaoise, teda na mnohých miestach. Nikdy som však nepracoval v Dubline.
Keď chceš byť obvodný lekár, musíš prejsť všetkými oddeleniami (od chirurgie, po gynekológiu, detské oddelenie atď. ) a nazbierať mnohé skúsenosti. Toto môžeš riešiť cez fakultu (ale so súhlasom fakulty) alebo sám. Ja som to riešil sám a fakulta mi to uznala.
Potom ako si nabral skúsenosti v írskych nemocniciach, tvoja cesta viedla do Dublinu.
Na začiatku som pracoval hlavne na klinikách v severnom Dubline. V Írsku je totiž obvodný lekár zodpovedný za svojich pacientov 24 hodín denne. Prakticky to však nie je zvládnuteľné, preto lekári z rôznych oblastí ako napr. severný Dublin, Sligo, Navan podpisujú tzv. COOP, zmluvu o kooperáciu a spolupráci. To znamená, že napríklad po 6pm doktor zatvorí kliniku a ide domov a v urgentných prípadoch sa ľudia obracajú na kliniky, ktoré vyplývajú z COOP zmluvy. Napríklad v severnom Dubline sú kliniky v Hartstown, Ballymun, Swords, Northstrand, Coolock. Takže každý obvodný doktor, ktorý podpíše túto zmluvu, tam musí slúžiť raz do mesiaca.
V tomto období som stretol svojho súčasného kolegu,Dr. Manuela Calva. Šiel domov na dovolenku, ja som vtedy robil u neho na klinike. Páčilo sa mu, ako robím, rozmýšľam, pacienti ma chválili, a tak mionúkol partnerstvo.
Zdravotný systém v Írsku je pre mnohých častokrát španielska dedina. Mohol by si vo všeobecnosti vysvetliť, ako to funguje?
Na Slovensku má každý zdravotnú kartu a poisťovňu. Od najbohatšieho po najchudobnejšieho, bez rozdielu. To vyplýva zo zákona.
V Írsku sú ľudia rozdelení na dve skupiny. Prvá je tzv. privátna skupina. Tých je okolo 60-70 percent. Druhá skupina sú tí, ktorí majú Medical Card, čo je zdravotná karta, ktorú vlastní okolo 30-40 percent ľudí. Túto kartu dostávajú ľudia, ktorí zarábajú menej ako 180 a menej euro za týždeň. Okrem príjmu závisí aj od zdravotného stavu osoby. V konečnom dôsledku vydanie Medical Card vyplýva od individuálnych podmienok. Napr. keď osoba, ktorá zarába viac, ale má rizikový zdravotný stav, môže mať na túto kartu nárok. Takže vždy sa zvážia individuálne podmienky každého jednotlivca. Tí, ktorí majú zdravotnú kartu, neplatia doktorovi nič, lebo štát platí za nich, takže neplatia ani za lieky. Všetko je zdarma.
Privátny pacient chodí za doktorom a platí mu za návštevu. Cena v Dubline je rôzna, od 45 do 70 eur. Väčšinou však okolo 50 eur. Privátni pacienti platia za lieky plnú sumu. Existuje aj tzv. Drug Payment Scheme (DPS). Je výhodná hlavne pre rodiny a za mesačný poplatok 90 eur ponúka všetky predpísané lieky zdarma. Zahŕňajú sa do toho deti, ktoré majú menej ako 18 rokov. Platí to ale iba pre tú lekáreň, ktorá je v zmluve, človek teda nemôže ísť do inej. Tak isto je to aj so zdravotnou kartou, je potrebné navštevovať jedného lekára. Pri zdravotnej karte musí osoba, ktorá ju vlastní, navštevovať lekára, ktorý sa nachádza v blízkej oblasti danej osoby.
Ako je to so komerčnými zdravotnými poisťovňami (VHI, BUPA)?
Tam osoba platí určitú sumu, ktorá závisí od vybraného plánu, veku a zdravotného stavu. Poisťovňa ti ale neprepláca 100 percent. Osoba zaplatí obvodnému lekárovi a poisťovňa jej dáva iba nejaké percentá naspäť. Napríklad, platíš 50 euro, oni ti dajú 15. Peniaze však nedostaneš v hotovosti naspať, no na konci roku máš zľavu z platby na nasledovný rok.
A čo tehotné ženy?
Tehotná žena, či má kartu alebo nie, je privátna pacientka, musí ísť za doktorom, ktorý ju vyšetrí a potvrdí tehotenstvo. V prípade privátnej pacientky sa za prvé vyšetrenie platí. Potom pacientka s lekárom spíše zmluvu, ktorá trvá až do dňa pôrodu. Ďalej už neplatí za žiadne vyšetrenia spojené s tehotenstvom, všetky sú zdarma. Za túto službu platí štát. Očkovanie detí je tiež zdarma.
Veľa Slovákov nedôveruje írskemu zdravotníctvu a radšej odletia domov na vyšetrenie. Aký máš na to názor, prečo je to tak?
Problém v zdravotnom systéme tu je. Je spôsobený tým, že obvodný lekár v Írsku má viac zodpovednosti ako obvodný lekár na Slovensku. Na Slovensku, keď má osoba vysoký tlak, lekár ti dá tabletky a pošle ťa za kardiológom, a ten v konečnom dôsledku rozhodne. Ale tu ťa pošlú na krv a rôzne vyšetrenia a obvodný lekár finálne rozhodne. Na špeciálne vyšetrenia sa často pacient dostane až neskôr, pretoýe je tam dlhá čakajúca listina. A tiež sú tieto vyšetrenia pre privátnych pacientov príliš drahé. Lekári tu nie sú zlí, ale majú veľa zodpovednosti.
Študoval si na Slovensku, ako vidíš kvalitu lekárov na Slovensku a v Írsku?
Keby sme na Slovensku mali peniaze na zdravotníctvo, tak by sme boli najlepší na svete. Na Slovensku je problém poslať pacienta na CT. To je niečo úplne extra. Tu v Írsku tam môžem poslať pacienta, keď má povedzme bolesti hlavy a lieky neúčinkujú.
Porovnaj kvalitu hygieny tu a na Slovensku?
Na Slovensku je jednoznačne na vyššej úrovni! V Írsku viac používajú antibiotiká. Majú problémy s jednou vecou, ktorá sa volá MRSA. Je to baktéria, ktorá má rezistenciu na antibiotiká. Keď sa ide na nejaký chirurgický zákrok, máš otvorenú ranu, tak to dostaneš ani nevieš ako. Veľa ľudí má MRSA.
Na Slovensku má napríklad každý doktor svoju uniformu, ktorú si oblieka v práci. Tu si do práce môžeš obliecť, čo chceš. Prinášam tak domov všetky baktérie a vírusy. Svoje oblečenie mám rozdelené na pracovné a súkromné. Tu nemusíš mať biely plášť. A sestričky? To je ešte horšie. Nosia síce uniformy, ale obliekajú si ich už doma, jazdia autom, chodia do roboty, shopping centra, dokonca som ich videl aj Burger Kingu. Íri sú toho názoru, že je to v poriadku. No ja si to nemyslím, pretože v Írsku je vysoké percento ľudí, ktorí majú tzv. vomiting bug – vracajú. Z čoho asi – špinavé neumyté ruky, slabá hygiena.
Poďme od zdravotného systému späť k tebe a ku Slovensku. Ako sa ti páčilo na Slovensku? Čo sa ti najviac páčilo?
No ako ti poviem, veľmi sa mi na Slovensku páčilo. Je to moja krajina, môj domov. Nemám ani iné občianstvo, len slovenské. Narodil som sa síce v hlavnom meste Spojených arabských emirátov, ale na Slovensko chodím pravidelne, navštevujem tu svojich kamarátov. Navyše, mám odtiaľ aj manželku.
Čo ti najviac chutí z nášho jedla?
Milujem vyprážaný syr s hranolkami a tatárskou omáčkou. Všetky druhy syra. Je to jednoduché jedlo, ale mám ho veľmi rád.
Čo sa ti vyjaví v mysli, keď sa povie Slovensko?
Asi Košice, kde som pravidelne cestoval cez víkendy. Košice majú veľmi peknú pešiu zónu a mal som tam jedného kamaráta, ktorý so mnou študoval v Martine. Vďaka nemu som sa stretol so svojou manželkou Silviou, ktorá je Košičanka. Sme spolu už od roku 2003.
Chcete v Írsku zostať žiť?
Keďže som teraz vrazil peniaze do kliniky, musím tu teraz ostať a uvidíme, ako a dokedy to bude. Určite by sme tu nechceli ostať. Máme v pláne vrátiť sa na Slovensko, ale až keď finančná situácia bude lepšia.
Počasie v Írsku...
Mám rád slovenské počiasie. V Írsku som si ešte nezvykol. Ľudia sa trápia s depresiami kvôli daždivému počasiu a nahrádzajú si to tak, že chodia na dovolenky. Dovolenkujú veľa. Írska rodina chodí na dovolenku aj trikrát do roka.
Zvykol si si tu už?
Zvykol, mám dosť kamarátov, aj Írov.
Akí sú Íri?
Celkovo by som povedal, že sú národovci a veľmi hrdí na to, že sú Íri. Potrebujú lekárov, ľudí z iných krajín, ale ťažko ich akceptujú. Napríklad na Slovensku, ja viem, že nie som Slovák, nemám zelené očká, ale tam ma ľudia brali ako Slováka. Tu je diskrimináciu dosť cítiť.
Anas, aké služby obvodného lekára ponúkaš?
Sú to všetky služby obvodného doktora na bežné choroby. Vyšetrenie pre tehotné ženy, očkovanie, očkovanie pre ľudí, ktorí cestujú do exotických krajín (meningitídu, hepatitídu...), očkovanie proti chrípke, vyšetrenie moču. Nejaké veci by som chcel v blízkej budúcnosti začať ako napríklad EKG, aj krvné služby.
Ja som teraz nový, tak sa tam chcem dostať postupne.
Čím by si chcel zaujať. Prečo by Slováci mali ísť práve k tebe?Väčšinový problém pri všetkých ľuďoch zo Slovenska, Česka, Poľska, je jazyk. Je tu jazyková bariéra. Chodievali za mnou aj pacientky z Poľska, ale vôbec nehovorili po anglicky.
Doktori Íri sú častokrát veľmi zaneprázdnení a nedajú človeku, ktorý nerozumie po anglicky, čas ani priestor porozprávať sa a vysvetliť, čo mu je.
Tvoja práca je veľmi zodpovedná. Čím sa pri nej riadiš?
Pre mňa je pacient v prvom rade človek, nie biznis. Dostali sme ponuku od jedného domova dôchodcov, pretože manažér nebol spokojný s doterajším lekárom, ktorý ich navštevoval len dvakrát do týždňa. Oni však potrebovali za tú istú ponuku lekársku starostlivosť každý deň. Naša klinika to prijala bez váhania, pretože aj starí ľudia v domove potrebujú ošetrenie včas.
Viac informácií o klinike, adrese, otváracích hodinách a kontakt nájdete tu.
[emk]
