Príspevok od Martina, ktorý sa rozhodol pokoriť Dublin. Cesta do Dublinu a jeho začiatky v tomto írskom Babylone. Ďalší nová autor na www.irsko.exil.sk a jeho pohľad na "Cirkus Dublin".

Časť I. - Začínam.
Ako je v skutočnosti v DUBLINE? Je to v tom ÍRSKU naozaj také ružové? Je pravda, že je tam práca „pre každého“, všetci tam veľa pijú, majú plne peňaženky a írsky vysťahovalci sa vracajú vysmiati do vysnívanej vlasti z celého sveta – lebo jednoducho doma v ÍRSKU to fičí? Je tam naozaj toľko prácechtivých a všadeprítomných bratov zo severného Poľska, Litvy, Lotyšska, či iných Slovanov? A vôbec – je tam ešte nejaké to miesto pre jedného “pracovitého” Východniara ???

Toto všetko a oveľa viac ma zaujímalo, keď som sa začiatkom novembra 2005 – ďaleko v strednej Amerike rozhodoval čo, ako, prečo a hlavne kde – zakotvím. Vyhral Dublin – aj keď som počul, že miestny prístav nie je vôbec zaujímavý a radšej lietam, ako sa flákam na lodi...

Začalo to ako ináč – „na nete“. Rýchle a pohodlné zabukovanie letenky a ubytka. U mňa vyhrala cena – a ani niekoľko hodinové čakanie a rizikový prestup v spojení s nízkonákladovými leteckými spoločnosťami ma neodradil od toho, aby som letel z BLAVY cez LONDON do vysnívaného Dublinu. Veď aj na takom nudnom letisku ako je STANSTED, sa dá spoznať zopár zaujímavých ľudí či atraktívnych operiek, alebo omrknúť miestna ponuka od HUGA BOSSa, či len tak závistlivo očumovať miestne predražené alkoholické pochutin. Podstatné bolo, že cenovo sa to vošlo v pohode do 89 EUR tam aj späť, čo pred Vianocami nie až tak zlé…

Svoj útok na DUBLIN som plánované rozdelil na dve časti. Prvá – tá predvianočná – bola o bezstresovom “zmapovaní“ miestnych pomerov a túžobnom návrate na Slovensko v presne danom termíne. Ináč povedané, došiel som do DUBLINU cca na 3 týždne pred Vianocami so spiatočnou letenkou a nevedel som sa dočkať sviatočnej kapustnice a rodinnej pohody, či skvelého ŠARIŠA s kamošmi v BLAVE a ľadovo vychladenej a cenovo dostupnej vodky tam kdesi na ďalekom Východe za Braniskom s partou miestnych borcov.

Druhú časť dobývania DUBLINu som hmlisto plánoval – niekedy po sviatkoch. Reku, keď si odpoviem aspoň na časť z hore uvedených otázok – a zistím "ako je vlastne v tom DUBLINE" – tak podľa toho sa “operatívne” zariadim…

Samozrejme, prišiel som sem s plánom roztočiť kolotoč zvaný „NEW JOB cirkus“ a overiť si, či mojou biednou „anglinou“ s jedinečným východniarskym prízvukom, viem nájsť JOB aspoň ako-tak blízko môjho “FACHU”. Zistiť, či za tých zopár týždňov čo v ÍRSKU budem sa so mnou niekto bude chcieť baviť na tému “I WANT A JOB”, či zvládnem „REAL ISLAND“ telefonát s ÍRSKYM personalistom a v neposlednom rade aj v praxi si overiť či moje CV-čko niekoho zaujme. Pravdu povediac, ešte v BA v lietadle – keď sa v miestnych „FLY“ reprákoch ozvala letuška a snažila sa niečo kúzelnou britskou angličtinou vysvetliť – som mal chuť z lietadla vystúpiť, roztrhať svoj pas a povedať si: nikde nejdeš kamo – veď tej škaredej, nevyspatej a nudnej letuške vôbec nerozumieš ! Čo tam na tých ostrovoch chceš robiť??? Hajzle za EURáče môžeš umývať aj vo Viedni ! No povedal som si, že je to „len LONDONčanka“ a v ÍRSKU to určite bude zrozumiteľnejšie a NOT SO BAaaaD …

V CAPITAL CITY of IRELAND ma ako ináč privítalo romantické a nevinné mrholenie, no potešilo príjemných 10 nad nulou a ešte na letisku zaujala kolekcia GUINNESS suvenírov a podobných zeleno-ladených prezentov. Došiel som sem “na blind” a jediné čo som vedel, bola adresa hostela a to že je kdesi v “meste”. Z netu som mal aspoň aké také info, že je dobré občas zastaviť sa v miestnom FAS-e, že PPS number je tiež KIND OF IMPORTANT dokument a taktiež to, že miestnu SIM-ku si môžem zadovážiť za 10 EUR. V hostely ma potešili – že za cenu od 10 EUR na noc som si ráno pri telke mohol pochutnať na raňajkách. Nebolo to bohviečo, hlavne pri pomyslení na SK-domácu praženicu na masielku či párky s bohovskou slovenskou plnotučnou horčicou - no aj ÍRSKA čerstvá žemľa s maslom k tomu čaj, mlieko, či džús potešia.

Formality ako spomínané PPS number, doplnenie CV-čka o miestnu adresu (aj e-mailovú z Dublin.ie) a miestne mobilné telefónne číslo som zvládol pomerne rýchlo. PPS number som mal už do týždňa od príchodu a stačila mi na to adresa z hostela a nevinný úsmev na tetušku za okienkom... Hneď na úvod ma pri hľadaní JOB-u poriadne zaskočila reakcia miestnych personalistov – nečakal som že do troch dní budem mať prvý pohovor. To teda vôbec nie. Spomínam, že prvý telefonát som vôbec nezvládol. Doletel som v pondelok v noci a keď mi v stredu ráno, na nete zazvonil mobil – tak reku, kto zo Slovenska ma tu naháňa – a tu sa zrazu ozval chlapík personalista – že HELLOoooo…. Ufff - tak som ostal šokovaný a prekvapený, že už ani neviem ako a čo som postláčal….no proste som chlapíka z linky stratil…číslo bolo ako ináč “neznáme” a ešte hodinu som si búchal hlavu o stôl a nadával že aký som pako… (nie pacho )
Potešilo ma, že do týždňa som mal tuším 5 pohovorov… a do 8 dni prvú pracovnú ponuku !!! to som teda vôbec, ale vôbec nečakal. Po krátkej porade – sám so sebou – som tu moju FIRST ponuku nevzal. Pamätám, že bolo potrebné sa rýchlo rozhodnúť, no príjemne ma to potešilo, naštartovalo a vyburcovalo k ešte rýchlejšiemu roztočeniu spomínaného kolotoča... Čas letel ako voda a do sviatkov som zvládol ešte zopár menej či viac zaujímavých pohovov a informatívnych stretnutí a desiatky telefonátov a mailov. Väčšina z pohovorov sa konala v miestnych pracovných agentúrach. Dám za pravdu – môjmu veľkému “ ÍRSKEMU NET učiteľovi” L.Muškovi (určite ho všetci poznáte – zo sme.sk blogov), že je dobre “si s nimi vybudovať kontakty” – teda s nimi - personalistami. Miestne RECRUITMENT agentúry, tu podľa mňa majú podchytených takých 80-90% pracovných ponúk. Z toho vyplýva, že najprv sa človek musí ako tak predrať cez sito agentúry a potom, keď ako tak zaujme – dostane sa priamo k zamestnávateľovi. Väčšina tých spomínaných personalistov je o ničom a takmer všetci nás hádžu spolu do jedného EAST EUROPE (NOT English speaking) koša… No dôležité je nájsť a vycítiť tých správnych. Je to drina – a chce to aj kus šťastia – no taký správny chlapík či „babenka“ personalistka ma nesmierne množstvo kontaktov a v mnohých prípadoch Vás (nás) vie dobre odporučiť, nasmerovať a čo je podstatné dostať k tým správnym zamestnávateľom a nakoniec aj “predať”.
A tak som to do Vianoc ako tak vydržal – otravoval agentúry, míňal prachy na net, ubytko a neskutočne sa tešil na slovenské sviatky. Vymietal miestne PUBY, kde som toho veľa nenachlastal – no vychutnával si LIVE prenosy CHAMPION LEAGUE, slovenského finále DAVIS CUP-u a obľúbenej PREMIER LEAGUE od susedov z anglicka č i gigantov z BARCELONY a ich AMIGOv z MADRIDU. No už vtedy – teda tesne pred Vianocami – som podstatne viac vedel Ako je vlastne v tom DUBLINe. Na vlastne koži som zistil, že sa tam práca zohnať dá. Že je tu „bohovsky“ draho, no dá sa prežiť, možno aj zarobiť, že okrem našich bratov zo severu, tu za ENGLISH JOB EXPERIENCE prichádza takmer celá „JUNG Európa“ a taktiež neskutočne veľa Argentínčanov či iných španielsky hovoriacich dobrodruhov a ich nie veľmi pohľadných kamošiek...
Čo bolo podstatné – vedel som, že sa sem chcem po sviatkoch vrátiť a to čím skôr. Vycítil som že, Íri sú skvelí a srdeční ľudia, čo Vás na ulici pri beznádejnom blúdení odprevadia s úsmevom na tvári na hľadanú adresu, že sú to FRIENDLY ľudia, ktorí sa tešia že sa ich krajine darí a nie len preto, že pred zopár rokmi to tak nebolo. Úplne super pocit som mal z ich JOB SEARCH podpory! V miestnych úradoch nájdete info v slovenčine, poľštine či maďarčine – podobne aj na nete. Pri hľadaní jobu Vás podporia maličkosťami ako sú FREE telefonáty , FAX&COPY či reklama v telke v ktorej účinkujú Česi, Slováci a Poliaci, ktorí Vám podávajú info o tom ako “NA TO”, kde a čomu sa vyhnúť a kedy sem prísť. Toto je podľa mňa v úplnom kontraste napríklad s takými vymastenými, tučnými a nechutnými GRINGami (česť výnimkám) – teda južnými susedmi našich kamošov z Kanady. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ten ich nechutný imigračný-WELCOME systém je presný opak toho čo sa momentálne deje tu v ÍRSKU. Kým v ATLANTE, v CHICAGU či na letisku v novom YORKU si Vás na vstupe do ich značne skazenej krajiny pekne podajú a na ambasáde v BA nechutne vypytujú a podozrievajú, tu v ÍRSKU sa na Vás chlapík na vstupe usmeje a zaželá pekný pobyt. A neunúva sa s nejakou pečiatkou do Vášho pasu… aj toto sú drobnosti, čo som si za tie 3 týždne všimol a zaregistroval.

Ako som spomínal, už pred Vianocami som vedel, že sa sem budem v NOVOM roku ponáhľať, že som prekvapený a príjemne potešený miestnou INTERNATIONAL atmosférou, ľuďmi čo ju tvoria a neskutočným množstvom živých PUB-ov. Aspoň trochu som na vlastnej koži zistil - Ako je vlastne v tom PUBline.

Už skoro pokračujem:
Ako je vlastne v tom PUBline?
čast č.II - .....

Goyko