cotedazur.exil.sk - slovenský pohľad na azúrovú realitu cotedazur.exil.sk - slovenský pohľad na azúrovú realitu cotedazur.exil.sk - slovenský pohľad na azúrovú realitu
cotedazur.exil.sk - slovenský pohľad na azúrovú realitu
markerHľadaj
markerRSS feeds

Ľudské príbehy sú tak nevyspytateľné, kroky života nás niekedy zavedú na druhý koniec sveta alebo len niečo o viac ako tisíc kilometrov ďalej. Mňa tie moje odpoklonkovali do Francúzska, kde viacmenej úspešne žijem svoj človečí život už štvrtým rokom.


Veľmi srdečne sa bavím nad neschopnosťou francúzskej administratívy. V mnohých chvíľach som mal možnosť ochutnať na vlastnej koži ťažobu francúzskeho administratívneho molochu.

Článok vám vyrozpráva môj jednodňový pobyt v útrobách Administratívneho centra v Nice - Prefektúry. Náš príbeh sa bude odohrávať na oddelení cudzineckej agendy.

Tesne pred deviatou som sa v sprievode mojej francúzskej priateľky ocitol pred Prefektúrou v Nice. Zišiel sa rok s rokom a bol som nútený obnoviť moje pracovné víza spojené s právom pobytu.

Už pri čakaní v rade pred Prefektúrou pripravenou na zaplnenie svojich útrob som sa cítil veľmi groteskne. Predomňou Arabi za mnou Arabi, sem tam hlúčik Francúzov prichádzajúcich si vymeniť technický preukaz pre svojho tátoša alebo vybaviť iné dokumenty civilného života.

Prefektúra sa otvára a pohlcuje prvé davy, každý smeruje inam, naše kroky smerujú do spomínaného oddelenia, formuje sa rad, aj keď sme neprišli ako poslední akonáhle sa lepšie obzrieme zistíme vlastne, že sme na chvoste, každý sa niekam pretlačil okolo stĺpov sa vytvorili dvojrady, čiže je veľmi ťažké sledovať kto za kým stojí...

Po asi dvadsiatich minútach státia a odpozorovania všetkých groteskných tvárí, moja priateľka, vydolovala v pamäti báječnú myšlienku:"Pamätáš minulý rok, keď sme tu boli, tak sme mali prednosť pretože pochádzaš z EU, vypýtali sme si prednostný lístok. Idem to skúsiť a v informáciách si ho vyskúšam vypýtať opäť". Znelo to viac ako presvedčivo a mňa nič iné nenapadlo, len ako sa po príchode mojej spriaznenej duše s vytúženým "prednostným právom jazdy" budem o hodinu otŕčať doma pred zrkadlom s novým "ID povolením pre cudzinca".

Priateľka mi pichla pred nos lístok a rázne zavelila:“Ideme“! Ona francúzsky zdravo drzá a ja slovenský hanblivec sme rozprúdili krv v žilách okolo stojacich. Kde, také lístky dávajú? Prvý kto sa na nás nalepil bol Marcin z Poľska. Prekotúľali sme sa radom a dostali sa k predpríjímaciemu vybaveniu.

Predložili sme našu "prednostku" vysvetlili, že prichádzame obnoviť povolenie k pobytu, súvisiace s povolením pracovať pre občana Slovenskej republiky, žijúceho vo Francúzsku, že sa jedná o krajinu EÚ ale aj tak potrebujeme pracovné povolenie. Pošlem vás do sekcie pracovných povolení, nech sa páči lístok počkajte si, zneli presvedčivé slová úradníka.

Vysedeli by sme aj tri pláta vajec, čas ubiehal veľmi pomaly. Vzrušenie, hádka v rade, vulgárna Tunisanka napáda Alžírčana len preto, že sa zaradil do radu k svojej žene. Nadáva a hromží na celú miestnosť sál:"Buzerant jeden, kam sa trepeš, ty chudák, choď za mňa. Sledujeme malé intermezzo a smejeme sa, dávam sa do reči:"Ja ich mám plné zuby, nevedia sa správať sú hluční, nevychovaní, veď vieš o kom hovorím a Marcin sa ozve a vraví: Myslíš "Švajčiarov", my sme ich v Paríži kódovo označili Švajčiari, takto nevedia, že ich ohovárame a nepočujú slovo "Arab". Rozprava s naším poľským priateľom ubiehala a po dobrej hodinke sme sa nakoniec dostali k okienku.

Predložili sme lístok a vysvetlili problém:“Potrebujeme obnoviť pracovné povolenie s právom pobytu pre občana členskej krajiny EÚ. Jáááj to vás zle poslali, to musíte ísť k priehradkám úradníkov Ministerstva vnútra. Na odpoveď ja idem tam kde ma prijímací úradník poslal, či by nemohla poprosiť milo a s úsmevom jej kolegyňu o okienko ďalej, patriacu k táboru tých správnych úradníkov, zareagovala sucho:"To musíte s ňou!"

Tak si vravím dobre to začína, už je pomaly 11 hodín a my sme si s našou "prednostkou", vytreli kocúra. Návrat k prijímaciemu úradníkovi vyčaril na mojej tvári potmehúdsky úsmev. Tak a čo, teraz. Vysvetľujeme, predkladáme dokumenty a úradníkovi sa postupne začína vytvárať obraz. Pane máte všetky dokumenty, ktoré prekladáte vo fotokópiách a aj v origináloch, kladie otázku úradník. Ja na to nie, veď minulý rok som to nepotreboval. Tento rok treba, oznamuje sucho úradník. V tichosti a bez zbytočných otázok sa podmaňujem byrokratickej sile. Nakoniec z neho vyletela z neho zázračná veta:"Pane pôjdete k okienku, číslo dva a zakúpite si tzv. imigračný kolok v hodnote 55 Eur. Nech sa páči váš nový čakací lístok, zneli jeho posledné slová. Ramená mi ovisli a na obedný návrat som už zabudol. Vyfasoval som lístok s číslom 556 na ktorom sa usmievalo: Pred vami je ešte k vybaveniu 24 stránok. Jupíííí...

Vravím si snáď vie čo vraví, aj keď minulý rok som podobný poplatok neplatil, ale čo by som nespravil za nový preukaz vo forme identifikačnej karty ktorý by mi povoľoval vykonávanie povolania, však.
Je to možno tak, tlak úsporných opatrení, vravím si. Novo zavedené úsporné opatrenia treba asi platiť, domnievam sa. Platba prebehla hladko, z mojej karty sa do štátneho rozpočtu prešmyklo 55 Eur ako po masle. Ako náplasť som dostal - kolok.

Moju drahú som vyslal domov pre všetky dokumenty v origináloch. Bolo 11h40 a ja som začal čakať na konečný ortieľ.

Prechádzkou po útrobách a zašedlých chodbách Administratívneho centra s veľkou pompéznou pamätnou tabuľou s dátumom uvedenia do prevádzky v roku 1982 som si krátil čas. Ubehla hodina, sledovania ľudí ako si kopírujú svoje materiály na predražených samoobslužných kopírovacích strojoch, ako sa fotia alebo ako vychutnávajú kávu z automatu. Jednoducho nekonečná nuda a čakanie na moju polovičku.

Prichádza o hodinu je 12h40 s originálmi potrebných dokumentov. Máme viac ako kopu času na digitálnom displeji sa smeje 546, ešte desať "ľudostránok" pred nami. Popíjame automatovú kávu a čas si trávime sledovaním diania okolo nás, pohrávaním sa s novým mobilom mojej priateľky a ako ináč priateľskou diskusiou o všetkom možnom.

Stránky: 1 2



Príspevky:

Od: Dusan [návštevník], 05.02.2007
Suhlasim s autorom, zial realita je vo Francuzku taka, avsak ako autor by som si odpustil trochu primitivne oznacovanie inych narodnosti. Situaciu, ktoru autor opisal existuje, ale nezabudajme, ze ide o kulturu a tu treba respektovat. Predstavte si Vasu situaciu, ze chcete zit v Japonsku. Urcite sa k Vam nebudu spravat ako by ste si predstavovali v Europe. Tiez zijem vo Francuzsku, som zenaty a snazim sa o pochopenie francuzskych uradov. Narazil som na niekolko problemov, ale o tych by som viac hovoril v mojom clanku o Funkcii uradov prace, socialnych programov a rekvalifikacie. Proste zaujimave moznosti so zaujimavymi problemami, pre zaujimave cielove skupiny. Snad mi francuzske tempo a podmienky dovolia najst si cas reagovat, kedze si hladam pracu a aj rekvalifikaciu, a to je sakra boulot, hovoria Francuzi. Vela kuraze Dusan z Castres
Od: eva [návštevník], 08.02.2007
Ja som momentalne vo faze ziadania o prve pracovne povolenie a mam este ovela ruzovejsie skusenosti, taha sa to uz vyse pol roka, podotykam ze uplne zbytocne kvoli neschopnosti a neinformovanosti "kompetetnych" pracovnikov Prefektury. Myslim, ze by sme mohli vydat knihu s navodom na pouzitie francuzskych uradov aby sa dalsi krajania vyhli takymto starostiam.
Od: katka [návštevník], 18.02.2007
dobré
Od: Lenka [návštevník], 09.03.2007
Dufam, ze v Nota Bene to tiez vyslo s rasistickymi poznamkami typu "arabska mamba":-(. Skoda,inak by to bol dost vystizny clanok o realite francuzskych uradov.
Od: Tulen [návštevník], 10.03.2007
a ty si bryndzova liptacka....ved bud troska nad vecou...chlapik to vcelku dobre opisal a keby si tu zila viac ako dva mesiace, zistila by si ze ti arabi su viac ako otravni...jedine, ze by s dakym zila a napomahala islamizacii Europy a Francuzska.
Od: roman [návštevník], 12.03.2007
lenka ako citam, tak vobec nevies co pises, mato napisal holu skutocnost!!
Od: Maťo [redaktor], 14.03.2007
Ako tak citam, tak diskusia je tu vcelku ziva, ak niekomu vadi, opis niekoho alebo niecoho a povazuje ho za rasiticky je mi len luto, ze si nastavil latku chapania skrytych metafor tak nizko, ze sa ani po nu nedoze zohnut. Inac vdaka za prispevky...
Od: idula [návštevník], 17.04.2007
bohuzial s matom suhlasim,podobne hlucne boje som zazila aj ja, vulgarnost a nevychovanost plus k tomu administrativna kompetentnost ...
Od: Lenka [návštevník], 29.05.2007
prosim o radu.zijem tu s priatelom dva roky a chcem si tu zlegalizovat adresu,nechceme sa zosobasit ,chceme zit ako druh a druzka.co k tomu potrebujem?Kde zacat ?Dakujem.
Od: mirka [návštevník], 28.05.2008
No neviem, neviem. Ved sa tolko nestazujte. Ja idem na prefekturu v Marseille rano o piatej a uz tam caka 40 ludi. Kym o 8h15 otvoria, tak ich je za mnou dalsich 300. Ze prve pracovne povolenie som mala za 6 mesiacov? A potom tie hlupe trojmesacne recepice? Aspon je zabava. Nezabudajte, ze ti arabasi okolo tam cakaju tak isto ako Vy a maju to este tazsie. Teraz mam CDI, super plat, z ktoreho platim nadherne vysoke dane a v robote som od rana do vecere. Nech zije dalsi vylet na prefekturu ! Pripada mi ako vytuzena dovolenka, kde sa mozem odrelaxovat pozorovanim mojich novych spoluobcanov. Snazte sa radsej,aby ste kelimky z kavy nenechavali kade tade po chodbach a spaky po zemi. Vitajte vo Francii a zacnite u seba ! Vela odvahy vsetkym !

Komentáre sú pre tento príspevok uzavreté.

reklama

Copyright © 2005 www.exil.sk
All rights reserved.