...kým sa objaví zelený panáčik. Potom budú autá stáť a môžeme prejsť. - Tak túto vetu som svojej dcére opakovala ako verklík, keď sme s prihliadnutím na jej vek "začali" s dopravnou výchovou. A môžem s uspokojením skonštatovať, že naozaj úspešne. Pretože odvtedy mi ju pre zmenu zakaždým opakuje ako verklík ona, keď prechádzame cez prechod so semaforom.

Prvý výchvný problém sa nám objavil pri príchode do Bruselu. Lenka mi zakaždým s nadšením ( :/ ) ukazovala na ujov a tety, ktorí idú na červenú. Musela som si rýchlo niečo vymyslieť. No nenapadlo ma lepšie vysvetlenie, iba že ujo alebo teta je neposlušná. Neposlúcha, lebo na červeného panáčika nemôžeme prechádzať cez cestu. Vtedy chodia autá a mohli by nás zraziť.
Toto moje vysvetlenie sa jej náramne páčilo. Odvtedy počúvam o neposlušnej tete alebo neposlušnom ujovi. (Ešteže nám okoloidúci nerozumejú...... dúfam, že mi to nebude chcieť po čase povedať po francúzsky.) Aj keď raz sa stalo, že "neposlušný ujo" pochopil, prečo naňho dieťa čakajúce na druhej strane ukazuje, kým on cupitá cez zebru, ale našťastie bol dobre naladený a len sa na ňu usmial.

Takže príchodom do Bruselu som si začala viac všímať neposlušných chodcov, ktorí s obľubou prechádzajú na červenú. Zdá sa, že táto téma nezaujala iba mňa - ako zodpovedného rodiča vychovávajúceho svoje dieťa k zodpovednosti v dopravnej premávke. Prednedávnom dvaja redaktori verejného rádia RADIO 1 uskutočnili v rámci jednho programu vlastný prieskum "poslušnosti" chodcov.

Prieskum robili počas jedného dňa, odsledovali správanie 1500 chodcov na vyznačených prechodoch opatrených semaforom v mestách: Bruxelles, Louvain, Gand, Anvers, Hasselt. Títo páni zistili, že 33% chodcov prechádzalo na prechodoch pre chodcov opatrených semaforom v čase, kedy svietila červená!

Toto percento kleslo na križovatkách s hustou premávkou na 20%. (podľa mojej mienky a vlastných pozorovaní, len preto, že chodci nemali inú možnosť len počkať, pokiaľ sa nechceli vrhnúť rovno pod kolesá rozbehnutého auta, ktoré ešte chcelo stihnúť posledné sekundy zelenej/oranžovej). Ale na kľudnejších križovatkách prechádzalo na červenú až (pre mňa neuveriteľných!) 70%! chodcov.

Uf, napadlo mi. To ma teda čaká ešte poriadne veľa vysvetľovania. Od dnes začínam "pracovať" na všemožných dôvodoch prečo títo ľudia neposlúchajú a hazardujú s vlastnou bezpečnosťou, ak aj nie vlastným životom. Mala by som byť poriadne presvedčivá, ak chcem úspešne dokončiť našu dopravnú výchovu!

Maťa