HľadajRSS feedsDovolím si votrieť sa do Kvapiek rosy ku MarTinke Gembalovej. Posledný príspevok v kategórii je z roku 2006 a doteraz v nej bola len poézia. Poézia zo života. Občas mám aj ja také nutkanie zapísať si niečo z toho môjho a aj keď to nie je poézia, myslím, že spoločný názov Kvapky rosy je obrazný pre všetky myšlienky našich životov. (a nemusím zakladať novú kategóriu, máme ich dosť, nie?)
Novým bytom, novou krajinou, novou manželovou prácou a novopečenou škôlkarkou dostala naša rodina aj nové rána. Rána ktoré by som konečne mohla nazvať rodinné a nie len víkendové. Tatinko nemusí byť v práci už na šiestu či siedmu hodinu tak ako na Slovensku.
A tak sa ráno, po dlhej noci doma nájdeme všetci. Prvá zvyčajne vstáva naša najmladšia. Deväťmesačná Elenka si vynúti pozornosť ranostaja tatinka. Majú chvíľku čas pre seba, kým si ja ešte polehním v posteli. Občas si musím „ukradnúť“ náhrady za nočné kojenie, nie? Ale čas je predsa len neúprosný a tak o pol ôsmej musím aj ja vyhupnúť z postele. Teda, zvyčajne sa z nej nejakým záhadným spôsobom konečne vykotúľam. A v kuchyni ma čaká voňajúca káva. Milujem kávu, ktorú mi uvarí manžel. Ona naozaj chutí inak. Má nádhernú príchuť lásky a starostlivosti. Medzi dúškami životabudiča vstáva aj naša škôlkarka. Na tú čaká teplé kakavko, spoločné raňajky a sestrička, s ktorou sa pohrá, kým sa my dospeláci chystáme do nového dňa.
Žiadne zhony, úchytkom niečo do úst, prehrabnúť vlasy a rýchlo bežať zamknúť dvere z vonkajšej strany. (Ako keď sa húfne vchádzalo za zvuku "zbernej" sirény do továrne na pracovnú smenu. Jediný rozdiel oproti dnešku je len tá siréna :-(. ) Delíme sa o kúpelňové zrkadlo. Chvála tomu, kto ho vyberal. Zaberá celú stenu za umývadlom, takže nemusíme nacvičovať „podklony a nadklony“. Ešte pár slov, objatí, je čosi pred ôsmou a tatinko musí ísť zarábať korunky. Darmo, aj na "západe" sa chodí do práce.
My baby ešte schystáme škôlkarsku aktovku. Zabalíme desiatu, vždy podľa rozvrhu. Pondelky a štvrtky ovocie, utorky a piatky cereálie a v stredu mliečny výrobok. Mám na to v kuchyni aj ťahák, aby sme to dodržiavali a Lenka desiatovala to, čo majú aj ostatné deti. Pribalíme džúsik a finišujeme s ranným vychystaním sa do škôlky.
O pol deviatej je Lenka v škôlke. Máme to na skok, pár minút a hneď sme s Elenkou doma. Deň začal pre nás tak príjemne rodinne, až mi tento pocit zostáva na celý deň. Teda skoro na celý deň, lebo večer sa už všetky tri tešíme na návrat nášho tatinka, aby sme záver dňa strávili opäť ako rodinka. Všetci spolu.
Maťa
