reklama
Ulož si exil.sk: medzi svoje obľúbené ako domovskú stránku
perom exiláka  |  život v exile  |  komunita exilákov  |  spravodajstvo  |  o nás
Stanislav Háber
z pripravovanej zbierky
Príbehy mena
Príbehy mena
Menami sa ľudia jeden od druhého líšia. Už v starom Ríme platilo nomen omen - teda meno pomenováva. Niekedy to sedí, inokedy nie. Príbehy mena sú o obyčajných ľuďoch a ich neopakovateľnom živote.

reklama

9.august - Ľubomíra
9.8.2011 - Najsilnejšou osobnosťou, akú som v živote stretla, bol asi môj manžel. Ľubomíra, prihováral sa mi tým vážnym spôsobom, ktorý u mňa v mladosti vyvolával smiech. Vravela som mu, čo je taký vážny? Vedel sa zasmiať. Bol milý ako chlapec. Ale ako muž sa vedel tváriť tak vážne. Nad mnohými vecami hlboko premýšľal. Všetko sa snažil preskúmať. | viac »
8.august - Oskár
8.8.2010 - A ty si sa tu kde zobral, Oskár? Privítala ma moja spolužiačka potom, ako sme sa päť rokov nevideli. Mali sme ešte len mať ďalšie stretnutie. Teraz po tridsiatich rokoch. Ja som však prišiel za ňou skôr. Vedel som, kde býva. Musel som sa s niekým podeliť o tú radosť. Práve sa mi narodilo tretie vnúča - teda konkrétne vnučka. Bol som už aj za mamou. Ale tá je už stará. | viac »
7.august - Štefánia
7.8.2010 - Potom, ako som sa odišla do mesta, som na rodnú dedinu nikdy nezabudla. Mama sa ma pýtala: Štefánia, čo ťa stále ťahá domov? To nemáš aj v meste kamarátky? Narážala na to, že som aj cez týždeň pribehla za mojimi priateľkami a potom som ich v noci buntošila, že chcem doma prespať. Ja som ich teda nebudila naschvál. | viac »
6.august - Jozefína
6.8.2010 - Hlas môjho brata by som rozoznala aj vtedy, keby naraz kričalo sto ľudí. Stačí, aby povedal: Jozefína a viem, že je za dverami. Keď som sa narodila, on mal už dvadsať rokov. Od narodenia kríval na jednu nohu a nikdy sa neoženil. Zostal žiť s rodičmi. Doopatroval ich. Ja som sa naopak už v dvadsiatich rokoch vydala. | viac »
5.august - Hortenzia
5.8.2010 - Je to zvláštne. Keď sme boli s manželom mladí, záležalo mi na množstve vecí. Hortenzia a nechceš sa ísť pozrieť ešte na kúpeľne? Pokúšal ma minule v obchodnom dome s nábytkom manžel. Pripomenul mi tak ten čas, keď som chcela do kúpeľne raz to, inokedy iné. Potom, ako deti odrástli, páčil sa mi ich nový štýl. Ale z neho sme si už veľa dovoliť nemohli. | viac »
4.august - Dominika
4.8.2010 - S manželom sme obaja dominantné osobnosti. On sa však realizoval v ekonomike, kým ja vo vzťahoch medzi ľuďmi. Nečudo, že mi vyčítal: Dominika, všetko diriguješ. To isté som mohla povedať aj ja jemu. Kým šéfoval len malej hŕstke ľudí, ešte nebol taký rozkazovačný. No neskôr, keď velil veľkému podniku, som ho doma musela napomínať: Nie si na výrobnej porade. | viac »
3.august - Jerguš
3.8.2010 - Jerguš, na čo mi to vláčiš? Takto ma hreší manželka, keď prídem z hory s nejakým starým pníkom do dvora. Že nie sme odkázaní na to, aby som z obecného lesa dovliekol domov každý konár. Trochu ma to nahnevalo, čo mi povedala. Ženy sú už také. Vynesú súd bez toho, aby si vypočuli druhú stranu. Hneď hrešia každého. Aj moja manželka. | viac »
2.august - Gustáv
2.8.2010 - Keď som si bral moju ženu, nenapadlo mi, že prežijeme spolu štyridsaťosem rokov. Mal som dvadsaťdva rokov, bol som mladý a hlúpy Gustáv, ako mi vravela a ona mala osemnásť rokov. Tvrdo som pracoval, aby sme mali kam priviesť naše deti. Bola iná doba. Darilo sa mi. Postavili sme si s pomocou mojich strýkov, tetiek, bratrancov a sesterníc u nás na dedine domček. | viac »
1.august - Božidara
1.8.2010 - Môj otec sa hneval, že chcem ísť do cudziny. Vravel mi, Božidara, všade dobre - doma najlepšie, ak sa žije pri pokoji. Nás nik neprenasledoval, tak na čo sa plaším a hľadám inde šťastie. Ja som sa neplašila. Videlo sa mi však, že ak by som to nevyskúšala, tak by som bola o niečo ochudobnená. A tak som šla. Nehovorím, že sa mi ktovieako darilo. | viac »
31.júl - Ignác
31.7.2010 - Otec prišiel v mojom detstve o nohu. S mamou sa hádali. Počul som ako buchla dvermi. Vtedy otec za mnou prišiel do izby a povedal mi: Ignác, budeme si musieť zvyknúť. Nechápal som, na čo? Ráno mama nebola doma, ani večer. Ani na druhý deň neprišla. Keď som sa na ňu otca nesmelo spýtal. Vzdychol si. Sadol si v kuchyni na stoličku a rozplakal sa. | viac »
30.júl - Libuša
30.7.2010 - Môj manžel bol z vidieka. K nám do hlavného mesta ho priviedla láska ku mne. Odmietala som sa presťahovať za ním do malého mestečka. On mi povedal: Libuša, ja sa pre teba vzdám kariéry a dal výpoveď. Bola som dojatá. Pomohla som mu k práci tam, kde som bola aj ja zamestnaná. Zrazu som zistila, že môj nastávajúci manžel sa stal mojim šéfom. To ma ohúrilo. | viac »
29.júl - Marta
29.7.2010 - Môj otec mal 42 rokov, keď som sa narodila. A zostala som jediným dieťaťom jeho života. Nečudo, že mi dal meno po mame - Marta. Mama pred rokom zomrela. Bola od neho o vyše desať rokov mladšia a predsa ledva sa dožila sedemdesiatky a už jej niet. Otec pritom už ťahá vyše osemdesiat rokov. | viac »
28.júl - Krištof
28.7.2010 - Úprimne poviem, že ma hádky s mojou ženou nebavili. Vykrikovala na mňa: Krištof! Už ťa mám plné zuby! U nás doma nebol za štyridsať rokov manželstva, ktorému nedávno minulo toto jubileum, trochu pokoja. Narodila sa nám dcéra a bola na nás rovnako ukričaná ako my na seba. Krištof, idem k mame! To bola veta, ktorá prinášala do nášho domova pokoj. | viac »
27.júl - Božena
27.7.2010 - Môj chlapec nebol odo mňa oveľa starší. Vravel mi: Božena, delia nás nie viac ako tri roky. Delia nás síce vekovo, ale srdcom sme si blízki. On už bol osemnásťročný muž. A ja len pätnásťročné dievča. Bála som sa ho. Bála som sa tej jeho náruživej náklonnosti, ktorú mi dával najavo. Mala som pätnásť rokov a rada som sa bláznila, ale s kamarátkami. Nie s mužom. | viac »
26.júl - Anna
26.7.2010 - Neboj sa o nás, Anna, utešoval ma nahlas manžel potom, ako jeho snaženie skončilo na smetisku. Tak sa sám vyjadroval, že už môže ísť len na smetisko. Celá jeho práca vyšla navnivoč. A to len pre nezodpovednosť iných ľudí. Z výslnia klesol až na samé dno. A to akurát v situácii, keď našich päť detí postupne odrastalo a vstupovali do puberty. | viac »
25.júl - Jakub
25.7.2010 - Život akoby sa neustále točil v kruhu. Hovoril som manželke, ako sa z našich problémov stali problémy synove. Presne tak, Jakub, prisvedčila mi. Len slepý by to nevidel. Keď sme sa brali, nemali sme byt. Len čo moja manželka otehotnela, prišiel som o prácu. Stále sme bývali u jeho otca v trojizbovom byte. Svokru som nemal, lebo tá už bola mŕtva, keď som sa s mojou ženou zoznámil. | viac »
24.júl - Vladimír
24.7.2010 - Syn prišiel domov s ponosou. Vraj sa zastal kolegu v práci a teraz má sám problémy. Vypočul som ho a porozprával som mu vlastný príbeh z čias, keď som ešte pracoval. Vtedy mi chlapi vraveli, Vladimír, drž nad nami ochrannú ruku. Vedel som sa totiž vyhádať, ak šlo o to, ako spravodlivo rozdeliť nielen pracovné zmeny, ale aj odmeny. A tiež sa stávalo, že nakoniec ani na tie odmeny nebolo. | viac »
23.júl - Oľga
23.7.2010 - Bola som od detstva pojašená. Tvrdil i o mne, že ja Oľga som príliš sebavedomá. Mne bolo všetko jedno. Aj škola. Preto som skončila tak, že som sa šla vyučiť. No aj popri tom som učenie veľmi nevyhľadávala. Naopak, chodila som poza školu aj s chlapcami. Tak som získala medzi učiteľmi zlú povesť. To, čo sa mi však potom stalo, nebolo so žiadnym spolužiakom, ako si mnohí mysleli. | viac »

1 [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8] ... [19] [20] [21]   STARŠIE »

Čudní chlapíci
Poviedka Stanislava Hábera, prozaika a básnika strednej generácie, zo zbierky, ktorú odborná verejnosť označila za jeden z vrcholov slovenskej prózy a prirovnala ju k tvorbe Dostojevského, či Manna.
čítaj

Najnovšie články na Exil.sk
Najčítanejšie na Exil.sk

Horúce v "Komunite exilákov"

reklama



reklama
Copyright © 2004 exil.sk
All rights reserved.